32. Bolo by príliš dlhé, keby sme chceli
čo i len naznačiť hojnosť teologickej literatúry s
tematikou Cirkvi, ktorá vytryskla z jej lona v minulom a našom
storočí. Takisto príliš dlhé by bolo
vymenovať dokumenty, ktoré katolícky Episkopát i
tento Apoštolský Stolec uverejnili k téme takej širokej
a takej dôležitej. Odkedy sa Tridentský koncil usiloval
napraviť následky krízy, ktorá v
šestnástom storočí oddelila od Cirkvi mnohé jej
údy, učenie o Cirkvi samej malo mnohých nositeľov, a
teda následne i veľký rozvoj. Stačí, aby sme sa
tu odvolali na učenie Prvého vatikánskeho koncilu v tejto
oblasti, a pochopíme, ako si tematika štúdia Cirkvi
vyžaduje, aby sa pozornosť tak pastierov a učiteľov, ako i
veriacich a všetkých kresťanov zamerala na toto
štúdium, ako povinnú etapu na ceste ku Kristovi a k
celému Jeho dielu. Až do takej miery, že - ako bolo
povedané - Druhý vatikánsky koncil nie je nič
iné než pokračovanie a naplnenie Prvého, a to
práve pre záväzok, ktorý mu vyplýva, znovu
prevzať štúdium a definíciu učenia o Cirkvi. A ak
z lásky k stručnosti nepovieme viac, keďže
hovoríme k tým, ktorí dobre poznajú túto
problematiku ako obsah katechézy a duchovnosti, dnes
rozšírených vo svätej Cirkvi, predsa dva dokumenty
nemôžme obísť a nevenovať im zvláštnu
pozornosť. Máme na mysli encykliku Satis cognitum pápeža
Leva XIII. 15 a encykliku Mystici Corporis pápeža Pia XII.
16, dokumenty, ktoré nám ponúkajú
obšírne a zreteľné učenie o božskej
ustanovizni, prostredníctvom ktorej Kristus pokračuje vo svete
svoje dielo spásy a o ktorej teraz hovoríme. Stačí
pripomenúť slová, ktorými začína
druhý zo spomenutých pápežských dokumentov, ktorý
sa stal - možno povedať - zvlášť vplyvným
textom ohľadom teológie o Cirkvi, plodným na duchovné
meditácie o tomto diele Božieho milosrdenstva, ktoré sa
nás všetkých týka. Bude osožné
pripomenúť tieto jednoznačné slová môjho
Predchodcu: "Učenie o Mystickom Tele Kristovom, ktorým je
Cirkev, prevzané pôvodne zo samotných pier
Vykupiteľových, ktoré uvádza do správneho
svetla to veľké dobro (nikdy nie dostatočne vyzdvihnuté)
nášho úzkeho spojenia s takou vznešenou Hlavou, je
nepochybne takým učením, že vzhľadom na svoju
výnimočnosť a dôstojnosť, pozýva
všetkých ľudí, z pohnutia Ducha Svätého,
aby ho študovali, a tým, že im osvecuje myseľ, silne ich
pobáda k spásonosným skutkom, ktoré
zodpovedajú jeho prikázaniam." 17
|