52. To neznamená, že má byť
naším úmyslom veriť, že dokonalosť
spočíva v nehybnosti foriem, ktorými sa Cirkev, v priebehu
storočí, zaodela; ani že spočíva v obrnení
sa voči približovaniu a zbližovaniu sa s dnes
bežnými a prípustnými prejavmi zvykov a povahy. To
slovo nášho ctihodného predchodcu Jána XXIII.,
ktoré sa už stalo slávnym, slovo
"zosúčasnenie" (aggiornamento), budeme mať
stále na pamäti ako programové usmernenie; potvrdili sme ho
ako vedúce kritérium Ekumenického Koncilu, a budeme ho
stále pripomínať ako stimul stále sa
obnovujúcej životaschopnosti Cirkvi, jej stále bdelej
schopnosti študovať znamenia časov, jej stále mladej
ľahkosti, s akou "všetko skúma a čo je dobré,
toho sa drží"33, vždy a všade.
|