III. DIALÓG AKO PROSTRIEDOK EVANJELIZÁCIE
A) "Dialóg" ako jeden z rôznych možných vzťahov Cirkvi so svetom
80. Je celkom jasné, že vzťahy medzi Cirkvou a svetom môžu nadobudnúť mnohé, navzájom rôzne podoby. Teoreticky povedané, Cirkev by si mohla zaumieniť obmedziť tieto vzťahy na minimum, v úsilí vytrhnúť sa z dosahu profánnej spoločnosti; takisto by si mohla zaumieniť zdôrazňovať zlá, s ktorými sa v takejto spoločnosti možno stretať, odsudzovať ich a vyvolávať križiacke výpravy proti nim; na druhej strane by sa mohla tak priblížiť profánnej spoločnosti, že by tu chcela prevziať rozhodujúci vplyv, alebo i teokratickú nadvládu; a podobne. Nám sa však zdá, že vzťah Cirkvi so svetom, bez toho, že by sa zamedzovalo iným oprávneným formám, by sa mohol najlepšie predstaviť ako dialóg, a ani tento nie ako jednosmerný, ale prispôsobený povahe spoločníka a okolností (je totiž iné viesť dialóg s dieťaťom, a iné s dospelým; iné s veriacim, a iné s neveriacim). K tomuto nás vedú: dnes už rozšírený zvyk chápať vzťahy medzi posvätným a profánnym, transformačný dynamizmus modernej spoločnosti, pluralizmus jeho prejavov, a takisto aj zrelosť človeka, tak náboženského ako nenáboženského, ktorá je dôsledkom všeobecnej výchovy k mysleniu, rozprávaniu, a k vedeniu dôstojného dialógu.