117. Táto túžba poznačiť
vnútorné vzťahy v Cirkvi duchom vlastným pre
členov spoločenstva, ktorého láska je
ustanovujúcim princípom, nezbavuje cnosti poslušnosti tam,
kde výkon vlastnej funkcie autority na jednej strane, a podriadenia sa
na druhej strane, je vyžiadaný tak poriadkom, nutným pre
každú dobre organizovanú spoločnosť, ako
predovšetkým hierarchickým usporiadaním Cirkvi.
Autoritu Cirkvi ustanovil Kristus, ba ona ho reprezentuje, je splnomocnenou
šíriteľkou jeho slova, prejavom jeho pastoračnej
lásky. A tak poslušnosť vychádza z viery, stáva
sa školou evanjeliovej pokory, pridružuje toho, ktorý poslúcha
k múdrosti, k jednote, k budovaniu, k láske, ktoré spolu
udržujú telo Cirkvi, a udeľuje tomu, kto ju vyžaduje i
tomu, kto sa jej podriaďuje zásluhy napodobňovania Krista,
ktorý "sa stal poslušným až na
smrť"66.
|