11. Z tohto jasného a činorodého poznania
vyplýva spontánna túžba konfrontovať
ideálny obraz Cirkvi, ako ju Kristus videl, chcel a miloval, svoju
Nevestu, svätú a nepoškvrnenú, 4 s jej
skutočným výzorom, ako sa javí dnes, z Božej
milosti verná črtám, ktoré jej vtlačil
Božský zakladateľ a ktoré Duch Svätý
oživoval a posväcoval v priebehu storočí, aby
stále plnšie a vo väčšej miere zodpovedala svojmu
pôvodnému ideálu na jednej strane, a na druhej strane
povahe ľudskej spoločnosti, ktorú postupne evanjelizovala a
prijímala; avšak nikdy nie dostatočne dokonale,
dostatočne krásne, dostatočne sväto a žiarivo, ako
si žiadal onen božský prvotný hybný
princíp.
|