Vážne následky metódy umelého
regulovania pôrodnosti
17. Čestní ľudia sa môžu dostatočne presvedčiť
o pravdivosti učenia, ktoré Cirkev v tejto veci predkladá,
ak si všimnú následky metód umelého
regulovania pôrodnosti. Predovšetkým nech si uvedomia, aká
široká a ľahká cesta sa takýmto konaním môže
otvoriť pre manželskú nevernosť a všeobecný
pokles mravnosti. Nie je na to ani potrebná dlhá skúsenosť,
aby sa mohol každý presvedčiť o slabosti ľudskej
prirodzenosti a aby pochopil, že ľudia - najmä mladí, tak
ľahko podliehajúci náruživostiam - potrebujú
povzbudenie na zachovávanie morálneho zákona a že sa
im nesmie uľahčovať cesta k jeho porušovaniu. Treba sa obávať
aj toho, že muži, čo si zvykli používať
prostriedky na zamedzenie počatia, stratia k ženám úctu,
nebudú brať do úvahy ich telesnú a duševnú
rovnováhu, urobia si z nich nástroj pre svoju žiadostivosť
a nebudú ich považovať za životné družky,
ktoré majú ctiť a milovať.
Konečne treba starostlivo uvážiť, aká nebezpečná
moc by sa dala do rúk tým predstaviteľom verejnej moci, ktorí
sa nestarajú o prikázania morálneho zákona. Či
dakto bude môcť vyčítať verejnej moci, že používa
na riešenie ťažkostí svojho národa to, čo sa
manželom uznáva za dovolené na riešenie niektorej
rodinnej ťažkosti? Kto zabráni, aby verejná moc
nepodporovala také antikoncepčné prostriedky, ktoré
budú považovať za účinnejšie, ba dokonca ich
nenariadila používať všetkým, kedykoľvek to
uzná za potrebné? Tak by sa stalo, že ľudia, zatiaľ
čo by sa chceli vyhnúť ťažkostiam, ktoré vyplývajú
z Božieho zákona pre jednotlivcov, rodiny alebo sociálne
skupiny, dovolili by verejnej moci ľubovoľne sa miešať do
najvlastnejšej a najsúkromnejšej úlohy manželov.
Preto, ak nechceme, aby sa poslanie plodenia života vydalo napospas ľudskej
ľubovôli, treba uznať, že moc, ktorú človek môže
mať nad vlastným telom a jeho prirodzenými funkciami, má
určité hranice, ktoré sa nesmú prekročiť,
hranice, ktoré nikomu, či už súkromnému
jednotlivcovi alebo človekovi obdarenému verejnou mocou, nie je
dovolené porušiť. Tieto hranice sa neurčujú z iného
dôvodu ako z úcty, ktorá patrí celému ľudskému
telu a jeho prirodzeným funkciám, podľa zásad, ktoré
sme už spomenuli, a podľa správneho chápania takzvaného
princípu totality (čiže celistvosti), ktorý vysvetlil náš
predchodca blahej pamäti Pius XII. 21
|