Cirkev stráži pravé ľudské
hodnoty
18. Možno predvídať, že azda nie všetci ľahko
prijmú toto učenie, lebo zaznieva príliš veľa
hlasov, umocnených modernými oznamovacími prostriedkami,
ktoré sa nezhodujú s hlasom Cirkvi. Ale Cirkev, ktorá sa
tomu nediví - veď je, ako aj jej božský Zakladateľ,
"znamením, ktorému budú odporovať",22
- nezanedbáva preto sebe zverenú úlohu hlásať
ponížene a vytrvalo celý morálny zákon, tak
prirodzený, ako aj evanjeliový.
Keďže Cirkev neustanovila ani jeden z týchto zákonov,
nemôže o nich rozhodovať, ale ich môže iba strážiť
a vykladať, a nikdy nebude smieť vyhlásiť za dovolené
to, čo je naozaj nedovolené, pretože to svojou povahou vždy
odporuje pravému dobru človeka.
Cirkev vie veľmi dobre, že chránením celého morálneho
zákona o manželstve prispieva k obnove pravej ľudskej kultúry.
Okrem toho povzbudzuje človeka, aby sa nevzdával svojej
zodpovednosti tým, že sa spoľahne na technické
prostriedky. Zabezpečuje tak dôstojnosť manželov. Týmto
svojím počínaním, pridŕžajúc sa príkladu
a učenia Božského Spasiteľa, Cirkev ukazuje, že s úprimnou
a veľkodušnou láskou sprevádza ľudí, ktorých
sa usiluje už na pozemskej púti podporovať, "aby ako deti
mali účasť na živote živého Boha, Otca všetkých
ľudí".23
|