Výzva verejnej moci
23. Dovoľujeme si teda obrátiť sa na vládcov
národov, ktorí predovšetkým majú
povinnosť chrániť spoločné dobro a
možnosť toľko urobiť pre ochranu dobrých mravov:
nikdy nestrpte, aby sa kazili čnostné mravy vašich
národov; zabráňte, aby sa do rodiny, ktorá je
základnou bunkou spoločnosti, zavádzali cez zákony
také spôsoby konania, ktoré odporujú
prirodzenému a Božiemu zákonu. Svetská vrchnosť
môže a aj má riešiť populačný
problém inou cestou, a to vynášaním
prezieravých zákonov pre rodiny a takou múdrou
výchovou ľudí, ktorá zaručuje mravný
zákon a slobodu občanov.
Veľmi dobre vieme, koľko ťažkostí spôsobuje
táto otázka verejným predstaviteľom moci najmä v
rozvojových krajinách. Oprávnené starosti,
ktoré ich trápia, viedli nás vydať encykliku s
názvom O rozvoji národov. Teraz spolu s naším
predchodcom blahej pamäti Jánom XXIII. opakujeme tieto
slová: "Tieto problémy... treba riešiť tak, aby sa
nesledovali metódy a opatrenia, ktoré sú
nedôstojné človeka a ktoré sa mu neostýchajú
odporúčať tí, ktoré človeka a jeho
život chápu čisto materialisticky. Nazdávame sa, že
túto otázku možno riešiť iba tak, ak
hospodársky a sociálny pokrok bude brať ohľad na
pravé ľudské individuálne a spoločenské
hodnoty a napomáhať ich".26 Bola by veľká
nespravodlivosť pripisovať Božej prozreteľnosti to,
čo, naopak, bolo zapríčinené menej rozumným
riadením spoločnosti, nedostatočným zmyslom pre
sociálnu spravodlivosť, hromadením majetku na sebecké
ciele alebo ľahostajnou neochotou vziať na seba námahy a
práce potrebné na zvýšenie životnej
úrovne národa a všetkých jeho detí. 27
Kiežby sa všetky vlády, ktorých sa to týka - ako
to už niektoré z nich chvályhodne robia - zanietili pre
nové kroky a podujatia. Nech neochabuje snaha o vzájomnú
pomoc medzi všetkými krajinami veľkej ľudskej rodiny.
Myslíme, že sa veľkým medzinárodným
organizáciám otvára takmer nekonečné pole
činnosti.
|