1084-hospo | hosti-nesuh | netre-predi | predk-svojv | symbo-zamed | zamen-zivsi
bold = Main text
Part, Chapter, Paragraph grey = Comment text
1501 Vyzva, 0,83 | Novinári, je vašou úlohou predkladať našej pozornosti úsilia
1502 I, 3,40 | svoju civilizáciu zdedenú od predkov - ustanovizne potrebné pre
1503 II, 4,76 | rozvojových národov musí byť predmetom našej pozornosti, lepšie
1504 II, 1,54 | zriadenie, ktorému dávajú prednosť. Treba teda nadviazať dobrovoľnú
1505 Vyzva, 0,83 | aspoň to, že majú chudobných predo dvermi, ktorí čakajú na
1506 II, 1,50 | ponechaná na dobrú vôľu každého. Predpokladá - ako sme to už povedali -
1507 I, 3,32(33) | biskup v Talca (Chile), predseda CELAM, Lettre pastorale
1508 II, 3,73 | počínajúc vládami a ich predstaviteľmi a končiac tým najskromnejším
1509 II, 0,43(47) | Prejav k predstaviteľom nekresťanských náboženstiev
1510 Vyzva, 0,83 | pomoci medzi národmi, ako aj predstavovať nám biedy, na ktoré ľudia
1511 II, 0,44 | nadprirodzenom bratstve a predstavujú sa v troch aspektoch: povinnosť
1512 II, 1,50 | zodpovedal súčasným potrebám a predvídateľným požiadavkám. Je však ešte
1513 Vyzva, 0,85 | prostredníctvom vzájomnej pomoci - k prehĺbeniu vedomostí, k zušľachteniu
1514 I, 3,27 | ak niekedy môže zavládnuť prehnaná mystika práce, to nič nemení
1515 I, 3,36 | sa postupne uvoľňoval ich prehnaný vplyv. Ale prirodzená, monogamická
1516 II, 2,63 | kolonizátormi a domorodcami, bol prekážkou plodného vzájomného porozumenia
1517 II, 1,51 | Nevyhnutnosť svetového fondu na prekonanie biedy~51. Malo by sa ísť
1518 II, 2,58 | Prekonaný princíp "voľného trhu" v
1519 I, 3,42 | sám seba iba tak, že sa prekonáva. Podľa priliehavého Pascalovho
1520 II, 1,47 | poskytnuté pôžičky. Nejde iba o premáhanie hladu alebo len o odstraňovanie
1521 Vyzva, 0,81 | organizácie, ktoré sa usilujú premôcť ťažkosti rozvojových národov.
1522 I, 3,29 | reforma môže sa minúť cieľa. Prenáhlená industrializácia môže rozložiť
1523 I, 3,24 | zdrojov a národnej aktivity, prenášali značnú časť z nich jedine
1524 I, 2,17 | umierajú. Ale ako vlny prílivu prenikajú pozvoľna stále viac na pobrežie,
1525 Vyzva, 0,81 | potrebné zmeny, sú nevyhnutné prenikavé reformy. Katolícki laici
1526 II, 2,64 | predsa nestrácame nádej. Prenikavejšie pociťovaná potreba spolupráce,
1527 Vyzva, 0,81 | svojimi slobodnými podujatiami preniknúť kresťanským duchom - nečakajúc
1528 Vyzva, 0,84 | za potrebné obmedziť svoj prepych a svoju márnotratnosť v
1529 II, 3,67 | krajnú núdzu svojej vlasti s prepychom a márnotratnosťou, ktoré
1530 II, 4,77 | jedných s druhými, aby sa presadzoval spoločný program: toto sú
1531 I, 3,26(27) | New York, St. Martin?s Press 1960, s. 3-6.~
1532 II, 3,73 | budú pokračovať, aj keď už prestane pomocná akcia a nikto neprehliadne,
1533 II, 1,50 | nie postavené proti sebe z prestížnych alebo mocenských dôvodov.
1534 II, 1,55 | nech sú o tom všetci pevne presvedčení, že tu ide o život chudobných
1535 Uvod, 0,1 | vážneho problému a aby ich presvedčila o naliehavosti jednotného
1536 II, 1,55 | mužom a ženám, treba ich presviedčať, aby oni sami pracovali
1537 II, 1,53 | akékoľvek vyčerpávajúce preteky v zbrojení sa stávajú neznesiteľným
1538 I, 2,12 | a nástupcom, čo aj dnes preukazujú veľkodušné a nezištné služby
1539 II, 3,70 | aby v neďalekej budúcnosti prevzali spolu s nimi zodpovednosť
1540 II, 4,80 | všetky národy musia teda prevziať svoju zodpovednosť.~
1541 Uvod, 0,4 | nás priviedli obrátiť sa priamo na valné zhromaždenie Spojených
1542 Vyzva, 0,84 | jalové meranie síl nahradila priateľská, mierumilovná a nezištná
1543 II, 3,75 | všetky hranice bratské a priateľské tváre".63~
1544 II, 1,52 | koloniálnych čias blahodarnými priateľskými stykmi vyvíjajúcimi sa na
1545 II, 0,43 | tomto vzájomnom porozumení a priateľstve, v tomto posvätnom spoločenstve
1546 II, 2,65 | vyznačovať vzájomnou úctou a priateľstvom, závislosťou od seba v spolupráci
1547 II, 4,79 | od cesty spásy sa pomaly približuje, hoci si to ani neuvedomuje,
1548 I, 3,41 | týmto pokušením, ktoré k nim prichádza od bohatých národov. Tieto
1549 I, 1,10 | technikou a civilizáciou, prichádzajúcimi zvonka, no odhodiť s tradíciami
1550 Vyzva, 0,87 | vôle, aby sa k vám bratsky pridali. Lebo ak je rozvoj novým
1551 I, 3,37 | obyvateľstva veľmi často pridáva svoje ťažkosti k rozvojovým
1552 II, 3,72 | pripravenosti treba teda pridružiť hodnoverné príznaky nezištnej
1553 I, 2,17 | nemôžme nestarať sa o tých, čo prídu po nás rozšíriť kruh ľudskej
1554 II, 3,70 | naopak pobádať, aby sa stali priekopníkmi sociálneho a ľudského pokroku
1555 I, 2,12 | nejednom kraji patrili medzi priekopníkov materiálneho pokroku a kultúrneho
1556 II, 2,61 | napomáhať niektoré rodiace sa priemyselné odvetvia. Kto by nevidel,
1557 II, 3,70 | otvorených pre industrializáciu, priemyselníkom, obchodníkom, vedúcim a
1558 II, 2,60 | prosperujúcim konkurenčným priemyselným odvetviam rovnaké možnosti.~
1559 II, 2,57 | Národy s vysoko vyvinutým priemyslom vyvážajú totiž najmä spracovaný
1560 I, 3,25 | činiteľ rozvoja~25. Zavádzanie priemyslu, potrebné pre hospodársky
1561 II, 3,69 | Rovnakým spôsobom treba prijať emigrovaných robotníkov,
1562 I, 2,15 | rozvoj, výsledok výchovy prijatej od prostredia, ako aj osobného
1563 II, 3,67 | spolu s teplom bratského prijatia príklad zdravého života,
1564 II, 1,54 | a príživníkov. A tí, čo prijímajú pomoc, si budú môcť vyhradiť,
1565 I, 3,24 | občania, ktorí majú hojné príjmy plynúce z národných zdrojov
1566 II, 3,75(63) | Prejav Jána XXIII. pri príležitosti udelenia Balzanovej ceny
1567 II, 1,50 | čosi viac a čosi lepšie než príležitostná pomoc ponechaná na dobrú
1568 I, 3,42 | že sa prekonáva. Podľa priliehavého Pascalovho výroku: "Človek
1569 I, 2,17 | a umierajú. Ale ako vlny prílivu prenikajú pozvoľna stále
1570 II, 3,75 | neochvejná spoluúčasť všetkých, primerane silám a možnostiam každého,
1571 I, 3,26 | absolútne právo, neobmedzené primeranými sociálnymi povinnosťami.
1572 I, 2,12 | autentickej blahozvesti evanjelia primiešali nemálo zo spôsobov myslenia
1573 I, 3,26 | kapitalizmus bol prameňom primnohých utrpení, krívd a bratovražedných
1574 II, 3,70 | zodpovednosť za vedenie. Nech sa prinajmenšom vzťahy medzi vedúcimi a
1575 I, 3,41 | národov. Tieto veľmi často prinášajú spolu s príkladom svojho
1576 I, 2,15 | schopností a vlastností, aby raz prinášali ovocie. Ich rozvoj, výsledok
1577 II, 1,53 | činitelia počúvnuť prv, než je prineskoro.~
1578 II, 3,74 | pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a
1579 Vyzva, 0,84 | Štátnikom~84. Štátnici, vám pripadá povinnosť mobilizovať vaše
1580 II, 1,47 | človeka, či je ochotný v prípade potreby vysťahovať sa z
1581 I, 3,31 | Je však isté, že okrem prípadov zrejmej a dlhotrvajúcej
1582 I, 1,9 | nezaslúženú biedu. 9 K tomu sa pripája pohoršenie krikľavých rozdielov
1583 I, 3,26 | samému spriemyselňovaniu pripisovali zlá, zavinené nešťastným
1584 I, 3,40 | bola by ohrozená - vážne pripomína Koncil - keby naša doba
1585 I, 3,26 | odsúdiť, ešte raz slávnostne pripomínajúc, že ekonomika je v službách
1586 II, 3,68 | tam bezpochyby prvotriednu pripravenosť, ale pritom príliš často
1587 II, 3,72 | K potrebnej technickej pripravenosti treba teda pridružiť hodnoverné
1588 II, 4,78 | inštitúcie, ktoré by ju pripravili, koordinovali a usmerňovali,
1589 II, 3,70 | vyššie postavenie, a tak ich pripravovať, aby v neďalekej budúcnosti
1590 II, 1,48 | takisto je len prirodzené, že pripravuje vychovávateľov, inžinierov,
1591 I, 3,39 | odborových organizácií je prípustný a v istom zmysle užitočný,
1592 II, 2,61 | národnom hospodárstve, čo sa pripúšťa medzi pokročilými krajinami,
1593 I, 2,12 | lepšie využívať vlastné prírodné bohatstvá, často ich chránili
1594 I, 2,16 | našich povinností. Ba tento prírodný súlad obohatený osobným
1595 I, 3,36 | ich prehnaný vplyv. Ale prirodzená, monogamická a stála rodina,
1596 II, 2,59 | zostáva podriadený požiadavkám prirodzeného práva. 57 Čo sa tam vzťahuje
1597 I, 3,34 | svojho pokroku v súlade s prirodzenosťou, ktorú dostal od svojho
1598 II, 1,48 | zabezpečil všetkým svojim príslušníkom naozaj ľudskú životnú úroveň
1599 II, 1,48 | životnú úroveň a aby zároveň prispel k solidárnemu rozvoju ľudstva.
1600 II, 4,79 | prijaté z lásky k bratom, prispieva k pokroku celej ľudskej
1601 II, 4,78 | A kto by nevidel potrebu prísť k tomu, aby sa takto postupne
1602 I, 3,36 | rozvojových krajín sú často pristrohé a zle organizované, avšak
1603 I, 1,7 | blahodarné ovocie svojej prítomnosti. Vytvorené štruktúry, čo
1604 II, 3,74 | mi piť;bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli
1605 I, 3,29 | 29. Treba sa poponáhľať. Priveľa ľudí trpí a zväčšuje sa
1606 II, 4,76 | 76. Priveľké hospodárske, sociálne a
1607 Uvod, 0,4 | prozreteľnostné okolnosti nás priviedli obrátiť sa priamo na valné
1608 I, 3,35 | obohatenia, kým pre spoločnosť je privilegovaným prostriedkom hospodárskeho
1609 I, 3,23 | vraciaš, čo mu patrí. Lebo si privlastňuješ to, čo je dané vedno do
1610 II, 3,72 | teda pridružiť hodnoverné príznaky nezištnej lásky. Odborníci,
1611 I, 1,7 | ďalekosiahlym zmenám. No i keď treba priznať výčiny určitého kolonializmu
1612 I, 2,13 | diele samého Krista, ktorý prišiel na svet, aby vydal svedectvo
1613 II, 1,54 | netreba podporovať lenivcov a príživníkov. A tí, čo prijímajú pomoc,
1614 Uvod, 0,1 | Cirkev sleduje problém rozvoja~1. Cirkev pozorne
1615 Uvod, 0,5 | stolca, čo sa týka veľkej problematiky rozvojových národov, pokladali
1616 I, 3,37 | svoje ťažkosti k rozvojovým problémom. Počet obyvateľstva rastie
1617 I, 3,34 | program určený na zvýšenie produktivity nemá napokon iný zmysel,
1618 I, 1,8 | zväčšuje: podaktoré národy produkujú prebytočné množstvo potravinových
1619 I, 3,28 | revolte, rozvíja však aj profesionálne povedomie, zmysel pre povinnosť
1620 I, 3,33 | Nevyhnutnosť globálnych programov a plánovania~33. Sama osobná
1621 II, 1,50 | Nutnosť vážne programovať pomoc~50. Aby tieto úsilia
1622 II, 1,52 | rovnosti. Ale zapojené do programu celosvetovej spolupráce
1623 I, 3,26(27) | The conditions of economic progress, 3. vydanie, London, Macmillan
1624 I, 2,20(17) | conditions spirituelles du progrŹs et de la paix, v Rencontre
1625 Uvod, 0,5(8) | Motu proprio Catholicam Christi Ecclesiam
1626 Vyzva, 0,83 | budovateľmi nového sveta. Vrúcne prosíme všemohúceho Boha, aby vám
1627 I, 3,24 | na prekážku kolektívnej prosperity. Koncil toto jednoznačne
1628 II, 2,60 | za cenu obiet uložených prosperujúcejším hospodárskym odvetviam.
1629 II, 2,60 | usiluje zabezpečiť nerovnako prosperujúcim konkurenčným priemyselným
1630 I, 2,15 | výsledok výchovy prijatej od prostredia, ako aj osobného úsilia,
1631 I, 3,38 | rodine svoje základné životné prostredie, často nachádza pomoc, čo
1632 I, 2,15 | vychovávateľmi a svojim prostredím, každý zostáva - nech sú
1633 Vyzva, 0,85 | kliesnite cesty, ktoré vedú - prostredníctvom vzájomnej pomoci - k prehĺbeniu
1634 I, 3,35 | spoločnosť je privilegovaným prostriedkom hospodárskeho pokroku a
1635 Uvod, 0,4 | Druhý vatikánsky koncil, prozreteľnostné okolnosti nás priviedli
1636 I, 1,11 | V tomto zmätku sa stáva prudším pokušenie, hroziace zvábiť
1637 II, 1,53 | zodpovední činitelia počúvnuť prv, než je prineskoro.~
1638 II, 3,72 | odchovala, obsahuje síce prvky univerzálneho humanizmu,
1639 I, 2,14 | sa oddeľoval hospodársky prvok od ľudského, rozvoj od civilizácie,
1640 I, 3,36 | Prvoradá úloha rodiny~36. Avšak človek
1641 I, 3,36 | prostredí, v ktorom má rodina prvoradú úlohu. Táto úloha mohla
1642 II, 2,57 | dostatočný odbyt. Naproti tomu prvotné produkty z rozvojových krajín
1643 I, 3,35 | Gramotnosť ako prvotný faktor spoločenskej integrácie~
1644 I, 3,35 | gramotnosť je pre človeka "prvotným faktorom spoločenskej integrácie
1645 II, 3,68 | nadobúdajú si tam bezpochyby prvotriednu pripravenosť, ale pritom
1646 I, 3,35 | Preto základná výchova je prvým zámerom rozvojového plánu.
1647 II, 0,43 | spoločenstve musíme sa zároveň pustiť do spoločnej práce, aby
1648 I, 3,31 | nerovnováhu a vyvoláva nové pustošenie. Proti skutočnému zlu sa
1649 Vyzva, 0,82 | zvíťaziť nad sebectvom, pýchou a rivalitami, prekonávať
1650 I, 3,23(22) | 53, PL 14, 747; porov. J.-R. Palanque, Saint Ambroise
1651 Vyzva, 0,83 | nám biedy, na ktoré ľudia radi zabúdajú, aby si uchlácholili
1652 I, 3,37 | brzdiť rast obyvateľstva radikálnymi opatreniami. Je nepochybné,
1653 I, 3,27 | nádejach, utrpeniach, túžbach a radostiach, zjednocuje vôle, zbližuje
1654 II, 3,74 | s rozvojovými národmi. S radosťou sa dozvedáme, že v niektorých
1655 I, 1,9 | istá oligarchia sa teší rafinovanej civilizácii, ostatné obyvateľstvo,
1656 I, 3,36 | slobôd. Staré spoločenské rámce rozvojových krajín sú často
1657 II, 2,60 | styky medzi sebou, zvlášť v rámci spoločného trhu, ich finančná,
1658 I, 1,10 | podmienkam. Ich neraz strohý rámec bol nevyhnutnou oporou osobného
1659 II, 3,72 | by mohlo pôsobiť dojmom rasizmu, musia sa učiť úzko spolupracovať
1660 II, 3,75 | a silní pomáhali slabým rásť, vložiac do tohto úsilia
1661 I, 3,37 | problémom. Počet obyvateľstva rastie rýchlejšie než disponovateľné
1662 II, 4,78 | želáme si, aby ich autorita rástla. Zástupcom Spojených národov
1663 I, 1,6 | sociálnym a takisto hospodárskym rastom, aby zabezpečili svojim
1664 I, 2,17 | človek. Civilizácie sa rodia, rastú a umierajú. Ale ako vlny
1665 I, 2,21 | zveľaďovanie. Ľudskejšie sú ďalej: rastúca úcta k dôstojnosti blížneho,
1666 II, 1,48 | rozvoju ľudstva. Vzhľadom na rastúcu núdzu rozvojových krajín
1667 II, 3,74 | a tým, čo na ne ochotne reagujú. Kiežby všetci, čo sa odvolávajú
1668 I, 1,11 | nebezpečenstvá vášnivých ľudových reakcií, vzbúreneckých neporiadkov
1669 I, 1,7 | vzdať hold schopnostiam a realizáciám kolonizátorov, ktorí toľkým
1670 II, 4,79 | by sa však stať, že ich realizmus je pochybený a že si neuvedomujú
1671 II, 0,43 | Realizovať pravé spoločenstvo národov~
1672 I, 3,28 | dôstojnosť tým, že sa mu umožní reálna účasť na spoločnom diele: "
1673 II, 1,54 | Konkrétne smernice pre reálnu pomoc medzi národmi~54.
1674 I, 2,20 | potrebuje mysliteľov s hlbokou reflexiou, hľadajúcich nový humanizmus,
1675 I, 3,29 | Improvizovaná pozemková reforma môže sa minúť cieľa. Prenáhlená
1676 Vyzva, 0,81 | aby vdýchli týmto zmenám a reformám evanjeliového ducha. Našich
1677 I, 3,32 | meškania s bezodkladanými reformami. Každý má mať na nich veľkodušnú
1678 I, 3,29 | jedných od stagnácie, ba regresie druhých. Treba však, aby
1679 II, 1,53 | že takýto fond by uľahčil rekonverziu určitého plytvania, ktoré
1680 I, 3,27 | pracujúci, nech je už umelcom, remeselníkom, podnikateľom, robotníkom
1681 I, 2,20(17) | progrŹs et de la paix, v Rencontre des cultures ą l'UNESCO
1682 II, 2,64 | organizácie nájdu po potrebnej reorganizácii východiská, ktoré umožnia
1683 I, 3,28 | privádza k sebectvu a druhých k revolte, rozvíja však aj profesionálne
1684 I, 3,31 | Revolúcia, prameň nových nespravodlivostí~
1685 I, 3,31 | všeobecné dobro krajiny, revolučné povstanie spôsobuje nové
1686 I, 3,23(23) | de Brest, v L?homme et la révolution urbain, Lyon, Chronique
1687 I, 3,37 | požiadavkami mravného zákona a rešpektujú spravodlivú slobodu manželského
1688 Vyzva, 0,81 | zásady, ktorými sa treba riadiť v tejto oblasti, je úlohou
1689 II, 3,70 | spravodlivosti. Nech sú zakotvené v riadnych zmluvách s obojstrannými
1690 I, 3,33 | úspešný rozvoj. Nemožno riskovať, že sa ešte viac rozmnoží
1691 Vyzva, 0,82 | nad sebectvom, pýchou a rivalitami, prekonávať baživosť a nespravodlivosť
1692 I, 3,25 | vystavuje sa vypočítanému riziku, pestuje odvážnosť v podnikaní,
1693 II, 3,69 | Emigrovaní robotníci~69. Rovnakým spôsobom treba
1694 I, 3,27 | remeselníkom, podnikateľom, robotníkom alebo roľníkom, je zároveň
1695 I, 2,17 | onen človek. Civilizácie sa rodia, rastú a umierajú. Ale ako
1696 II, 2,61 | ako napomáhať niektoré rodiace sa priemyselné odvetvia.
1697 I, 3,37 | ľudskej dôstojnosti. Prislúcha rodičom pri plnom poznaní veci s
1698 I, 3,37 | Rozvíjať zodpovedné rodičovstvo~37. Treba uznať, že zrýchlený
1699 II, 3,67 | rozšíriť okruh pohostinných rodín a domovov. V prvom rade
1700 I, 3,38 | organizácií~38. Človek, ktorý má v rodine svoje základné životné prostredie,
1701 I, 2,18 | zväčšovať svoju moc. Osobné, rodinné a národné lakomstvo sa môže
1702 I, 1,10 | nevyhnutnou oporou osobného i rodinného života a starí na ňom lipnú,
1703 II, 3,69 | rodinám, čo zostali v biede v rodnom kraji.~
1704 II, 2,61 | utvoriť skutočnú rovnosť v rokovaniach a vyjednávaniach. I tu by
1705 I, 1,9 | agrárnym hospodárstvom; aj roľníci si začínajú uvedomovať svoju
1706 I, 3,27 | podnikateľom, robotníkom alebo roľníkom, je zároveň aj tvorcom.
1707 II, 1,46(51) | Discorsi di Paolo VI, IX, Roma, Ed. Paoline 1966, s. 132-
1708 I, 3,23(22) | Saint Ambroise et l?empire romain, Paris, de Boccard 1933,
1709 I, 3,35(36) | L?Osservatore Romano z 11. septembra 1965.~
1710 II, 2,60 | konkurenčným priemyselným odvetviam rovnaké možnosti.~
1711 II, 1,54 | ľudskejšieho sveta, a to pri rovnakej dôstojnosti.~
1712 Vyzva, 0,81 | morálku spravodlivosti a rovnoprávnosti.~
1713 II, 1,52 | základe právnej a politickej rovnosti. Ale zapojené do programu
1714 I, 3,29 | bezpodmienečne potrebná rovnováha. Improvizovaná pozemková
1715 II, 4,76 | výsledkom stále neistej rovnováhy síl. Buduje sa deň čo deň
1716 I, 3,34 | tým samým aj spravodlivo rozdelené. Nestačí rozvíjať techniku,
1717 II, 2,64 | skoordinujú investície, rozdelia možnosti produkcie a zorganizujú
1718 Vyzva, 0,86 | na každodennom chlebe, rozdeľovanom všetkým sťa zdroj bratstva
1719 II, 2,58 | podmienky medzi krajinami veľmi rozdielne: vtedy ceny, ktoré sa na
1720 II, 1,53 | akékoľvek verejné alebo súkromné rozhadzovanie, akákoľvek národná alebo
1721 I, 3,37 | veci s konečnou platnosťou rozhodnúť o počte svojich detí, vo
1722 Uvod, 0,1 | jednotného postupu na tejto rozhodujúcej zákrute ľudských dejín.~
1723 II, 2,63 | porozumenia a spôsobil mnoho rozhorčenia pre skutočné krivdy. Ešte
1724 II, 2,63 | v nedostatku a je kvasom rozkladu a nenávisti i vnútri štátov,
1725 I, 2,16 | Krista má prístup k novému rozkvetu, k transcendentnému humanizmu,
1726 I, 3,36 | miestom, kde sa stretajú "rozličné generácie a vzájomne si
1727 I, 3,29 | Prenáhlená industrializácia môže rozložiť štruktúry, ktoré sú ešte
1728 Uvod, 0,3 | Celosvetový rozmer problému~3. Dnes si každý
1729 I, 1,9 | zároveň nadobudli svetové rozmery. Živý nepokoj, ktorý sa
1730 I, 3,33 | riskovať, že sa ešte viac rozmnoží bohatstvo zámožných a moc
1731 I, 3,34 | hospodársky rast. Nestačí rozmnožiť bohatstvá, aby boli tým
1732 II, 2,61 | krajinami podmienky sú priveľmi rôznorodé a skutočná sloboda príliš
1733 I, 1,10 | Takým spôsobom generačný rozpor vyostruje tragická dilema:
1734 II, 3,73 | celosvetovej solidárnosti. Vtedy sa rozprúdi dialóg sústredený nie na
1735 I, 3,23 | vrchností "usilovať sa ho rozriešiť za aktívnej účasti jednotlivcov
1736 Uvod, 0,1 | im pomáhala pochopiť plný rozsah tohto vážneho problému a
1737 II, 2,64 | medzi sebou organizovali na rozsiahlejších územiach oblasti plánovaného
1738 II, 4,77 | národmi o vzájomnej pomoci, rozsiahlejšie dohody, aby sa im išlo v
1739 Vyzva, 0,83 | všemohúceho Boha, aby vám osvietil rozum a dodal vám odvahy, aby
1740 II, 1,48 | uskutočňovať toto koncilové učenie. Rozumie sa, že z darov Prozreteľnosti
1741 I, 3,32 | reformy~32. Treba nás dobre rozumieť: súčasnej situácii je nutné
1742 I, 3,28 | ľudská len vtedy, ak zostáva rozumná a slobodná. Ján XXIII. pripomenul
1743 II, 3,75 | uvedomilo tieto veľké zlá, rozumne a rozhodne usilovalo o ich
1744 I, 3,22 | ktorý je povinný vynakladať rozumné úsilie, aby ho zužitkoval
1745 I, 3,27 | Boh obdaroval človeka rozumnosťou, obrazotvornosťou a vnímavosťou
1746 II, 1,54 | podľa dohovoreného plánu a s rozumnou účinnosťou. Lebo netreba
1747 I, 2,15 | Stvoriteľ. Súc obdarený rozumom a slobodou, je zodpovedný
1748 Vyzva, 0,85 | obraciame sa na mysliteľov a na rozvážnych ľudí, katolíkov, kresťanov,
1749 I, 1,8 | rozmachu, kým chudobné sa rozvíjajú pomaly. Nerovnováha sa zväčšuje:
1750 II, 1,46 | Kampaň proti hladu, rozvinutá Medzinárodnou organizáciou
1751 II, 2,57 | tovar, kým hospodársky málo rozvinuté krajiny môžu predávať iba
1752 Uvod, 0,5 | národmi a poskytnúť menej rozvinutým národom pomoc, vďaka ktorej
1753 I, 3,35 | výchova je prvým zámerom rozvojového plánu. Veď hlad po vzdelaní
1754 II, 2,57 | hospodárstva a splnili svoj rozvojový plán. Chudobné národy zostávajú
1755 II, 3,67 | aby našli ochranu pred rozvratnými náukami a pred agresívnymi
1756 I, 2,21 | spoločenskými pliagami, rozširovanie vedomostí, kultúrne zveľaďovanie.
1757 II, 1,46 | potrebujú pomoc a postupne rozširujú okruh tých, ktorých sa ujímajú
1758 Uvod, 0,4 | takpovediac dotknúť sa svojimi rukami veľmi vážnych ťažkostí,
1759 II, 2,56 | mali dojem, že sa im jednou rukou berie, čo sa im druhou dáva.~
1760 II, 3,75 | a národy bratsky podali ruky a silní pomáhali slabým
1761 I, 3,37 | Počet obyvateľstva rastie rýchlejšie než disponovateľné prostriedky.
1762 I, 1,8 | bohaté národy sa tešia rýchlemu rozmachu, kým chudobné sa
1763 I, 3,23(22) | porov. J.-R. Palanque, Saint Ambroise et l?empire romain,
1764 I, 3,26 | ešte trvajú, neprávom by sa samému spriemyselňovaniu pripisovali
1765 II, 1,55 | Ide o samotný život a občiansky pokoj
1766 I, 2,15 | alebo svojho neúspechu. Samotným úsilím svojho rozumu a svojej
1767 II, 1,48 | krajín treba pokladať za samozrejmé, že pokročilá krajina venuje
1768 II, 4,78 | autorita, ktorá by bola schopná účinne vystupovať na právnom
1769 II, 3,75 | vedie opravdivá láska, je schopnejší než ktokoľvek iný odhaliť
1770 II, 3,68 | kultúru, vďaka ktorým by boli schopní lepšie slúžiť svojej vlasti,
1771 II, 1,54 | podľa skutočných potrieb a schopnosti upotrebenia druhých. Rozvojové
1772 I, 3,34 | závislostí a aby ho urobil schopným stať sa zodpovedným činiteľom
1773 I, 3,35 | vzdelanie znamená nadobudnúť sebadôveru a zistiť, že možno napredovať
1774 I, 3,24 | ľubovôľu jednotlivcov a že sebecké špekulácie sa musia vylúčiť.
1775 Vyzva, 0,86 | rozvoja, čo sa nezakladá na sebeckom bohatstve, ktoré by bolo
1776 I, 2,21 | tých, ktorých okliešťuje sebectvo. Menej ľudské sú ďalej gniavivé
1777 I, 3,28 | čím jedných privádza k sebectvu a druhých k revolte, rozvíja
1778 II, 1,47 | by chudobný Lazár mohol sedieť za tým istým stolom ako
1779 I, 3,35(36) | Osservatore Romano z 11. septembra 1965.~
1780 II, 1,45 | hovorí: "Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná
1781 II, 0,43 | musia stretnúť ako bratia a sestry, ako Božie dietky. V tomto
1782 I, 3,27(29) | travail, Paris, Editions du Seuil 1955.~
1783 I, 2,20(17) | cultures ą l'UNESCO sous le signe du Concile ecuménique Vatican
1784 II, 3,75 | spoluúčasť všetkých, primerane silám a možnostiam každého, na
1785 Vyzva, 0,81 | medzi tými, čo sa všetkými silami usilujú uviesť do života
1786 II, 3,75 | národy bratsky podali ruky a silní pomáhali slabým rásť, vložiac
1787 I, 3,33 | bohatstvo zámožných a moc silných a pritom sa bude zväčšovať
1788 II, 0,44 | obchodných vzťahov medzi silnými a slabými národmi; povinnosť
1789 I, 3,30 | 30. Isteže, vyskytujú sa situácie, ktorých nespravodlivoť
1790 I, 3,32 | dobre rozumieť: súčasnej situácii je nutné čeliť s odvahou
1791 II, 3,67 | chránili pred nezdravou situáciou, do ktorej sa dostávajú
1792 I, 1,7 | sebe zraniteľnú hospodársku situáciu, viazanú napríklad na výnos
1793 I, 3,27 | zároveň aj tvorcom. Pracujúci, sklonený nad hmotou, ktorá mu odporuje,
1794 II, 2,64 | vypracujú spoločný program, skoordinujú investície, rozdelia možnosti
1795 II, 3,66 | zo strany niekoľkých, ako skôr v nedostatku bratstva medzi
1796 I, 2,13 | dejinách, jej povinnosťou je "skúmať znamenia čias a vysvetľovať
1797 I, 3,23 | jednotlivcov a spoločenských skupín".23~
1798 Uvod, 0,2(5) | 1943), s. 9-24; prejav k skupine pracujúcich na výročie encykliky
1799 II, 3,75 | jednotlivci, spoločenské skupiny a národy bratsky podali
1800 I, 2,13 | duchovné aspekty. Cirkev, skúsená znalkyňa ľudstva, vôbec
1801 Vyzva, 0,81 | krajín žiadame, aby svojimi skúsenosťami a svojou aktívnou účasťou
1802 II, 3,68 | si tam získali vedomosti, skúsenosti a kultúru, vďaka ktorým
1803 II, 2,61 | sú priveľmi rôznorodé a skutočná sloboda príliš nerovnaká.
1804 I, 3,31 | vyvoláva nové pustošenie. Proti skutočnému zlu sa nedá bojovať za cenu
1805 Uvod, 0,3 | každý musí uvedomiť dôležitú skutočnosť, že sociálna otázka sa stala
1806 I, 3,41 | priveľmi zaujatá pozemskými skutočnosťami, často môže sťažovať prístup
1807 I, 1,8 | aby mohlo čeliť tvrdej skutočnosti modernej ekonomiky. Ak sa
1808 II, 2,61 | treba už teraz utvoriť skutočnú rovnosť v rokovaniach a
1809 II, 1,54 | možností jedných, ale aj podľa skutočných potrieb a schopnosti upotrebenia
1810 II, 2,62 | izoluje národy proti ich skutočným záujmom. A bol by zvlášť
1811 I, 3,24 | na svoju rozsiahlosť, na slabé alebo nijaké zužitkovanie,
1812 II, 2,62 | zvlášť škodlivý tam, kde si slabosť národného hospodárstva vyžaduje
1813 II, 0,44 | vzťahov medzi silnými a slabými národmi; povinnosť univerzálnej
1814 II, 2,65 | každého národa. Mladšie a slabšie národy sa dožadujú činnej
1815 II, 4,77 | Oblastné dohovory medzi slabšími národmi o vzájomnej pomoci,
1816 Vyzva, 0,87 | marca 1967, na sviatok slávneho Vzkriesenia nášho Pána Ježiša
1817 I, 3,26 | nikdy dosť odsúdiť, ešte raz slávnostne pripomínajúc, že ekonomika
1818 Uvod, 0,5 | adresujeme dnes všetkým túto slávnostnú výzvu na súladnú spoluprácu
1819 I, 1,7 | záujmy, svoju moc alebo svoju slávu a ich odchod zavše nechal
1820 I, 1,7 | kolonizačné mocnosti často sledovali svoje vlastné záujmy, svoju
1821 I, 3,33 | uložiť ciele, ktoré treba sledovať, výsledky, ktoré sa majú
1822 I, 3,36 | úkor základných osobných slobôd. Staré spoločenské rámce
1823 I, 3,28 | vtedy, ak zostáva rozumná a slobodná. Ján XXIII. pripomenul naliehavosť
1824 II, 2,59 | spravodlivosť dohody, a zákon slobodného súhlasu zostáva podriadený
1825 II, 2,59 | zakladať výlučne na zákone slobodnej konkurencie, ktorá taktiež
1826 Vyzva, 0,81 | je úlohou laikov svojimi slobodnými podujatiami preniknúť kresťanským
1827 I, 2,15 | Súc obdarený rozumom a slobodou, je zodpovedný za svoj rast,
1828 I, 3,22 | vrátane práva na vlastníctvo a slobody obchodovania, sú podradené
1829 I, 2,12 | a ktorý zostavil vzácny slovník jazyka Tuaregov. Musíme
1830 I, 1,11 | hroziace zvábiť na cestu sľubných mesianizmov, ktoré sú iba
1831 I, 3,28 | bezpochyby dvojznačná, pretože sľubuje peniaze, pôžitky a moc,
1832 I, 3,28 | pracujúcemu, ktorý sa stal jej sluhom, zneľudštením, lebo práca
1833 II, 3,74 | niektorých štátoch "vojenská služba" sa čiastočne môže zameniť
1834 I, 2,12 | preukazujú veľkodušné a nezištné služby tým, ktorým hlásajú evanjelium.~
1835 Vyzva, 0,85 | kresťanov, na ctiteľov Boha, smädiacich po absolútne, spravodlivosti
1836 II, 3,74 | dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť;bol som
1837 I, 3,32 | prináša. Rozvoj si vyžaduje smelé a hlboko novátorské transformácie.
1838 I, 2,21 | k dôstojnosti blížneho, smerovanie k duchu chudoby, 18 spolupráca
1839 I, 2,15 | osobného úsilia, umožní každému smerovať k určeniu, ktoré mu predkladá
1840 Uvod, 0,1 | schopností, čo odhodlane smerujú k svojmu plnému rozmachu.
1841 I, 3,22 | určeniu je vážnou a naliehavou sociálnou povinnosťou.~
1842 I, 3,34 | starať sa rovnako tak o sociálny pokrok, ako o hospodársky
1843 I, 1,6 | s autonómnym a dôstojným sociálnym a takisto hospodárskym rastom,
1844 I, 3,26 | neobmedzené primeranými sociálnymi povinnosťami. Tento bezuzdný
1845 I, 3,27(28) | les travailleurs dans la société contemporaine, Lyon, Chronique
1846 I, 2,18(16) | 2 Sol 3,10.~
1847 II, 0,43 | rozvoj človeka nemôže ísť bez solidárneho rozvoja ľudstva. V Bombaji
1848 I, 2,20(17) | des cultures ą l'UNESCO sous le signe du Concile ecuménique
1849 I, 2,13 | svedectvo o pravde, aby spasil, a nie aby si dal posluhovať".12
1850 II, 4,79 | vedia, že spojenie s obetou Spasiteľa napomáha budovanie Kristovho
1851 I, 2,15 | svoj rast, ako aj za svoju spásu. Napomáhaný a občas hatený
1852 II, 4,79 | blúdeniam ďaleko od cesty spásy sa pomaly približuje, hoci
1853 I, 1,9 | tried v krajinách na ceste spiemyseľňovania, zachvacuje teraz krajiny
1854 I, 2,20(17) | Maritain, Les conditions spirituelles du progrŹs et de la paix,
1855 II, 1,54 | nebezpečenstvu natoľko sa zadĺžiť, že splácanie dlhov by pohltilo ich najlepšie
1856 II, 2,57 | rovnováhu svojho hospodárstva a splnili svoj rozvojový plán. Chudobné
1857 Uvod, 0,5 | v ostatnom čase v túžbe splniť želanie Koncilu a konkretizovať
1858 II, 4,79 | rodiny. Kresťania vedia, že spojenie s obetou Spasiteľa napomáha
1859 I, 1,6 | nezávislosť, pociťujú potrebu spojiť túto politickú slobodu s
1860 I, 2,18 | hodnôt~18. Tento osobný a spoločenský rast by bol ohrozený, keby
1861 I, 2,21 | vlastníctvu, víťazstvo nad spoločenskými pliagami, rozširovanie vedomostí,
1862 I, 3,28 | stávali skutočne ľudskými spoločenstvami vo svojich vzťahoch, vo
1863 I, 3,27 | Ba čo viac, práca konaná spoločne, v účasti na spoločných
1864 I, 3,35 | osobného obohatenia, kým pre spoločnosť je privilegovaným prostriedkom
1865 I, 3,37 | priniesli na svet, a pred spoločnosťou, ktorej sú členmi, podľa
1866 II, 2,65 | závislosťou od seba v spolupráci a spoločným napredovaním na zodpovednosť
1867 I, 2,17 | ľudskej rodiny. Všeobecná spolupatričnosť skutočne jestvuje a je pre
1868 II, 3,71 | páni, ale ako pomocníci a spolupracovníci".59 Obyvateľstvo rýchlo
1869 II, 3,74 | súkromným ustanovizniam, čo spolupracujú s rozvojovými národmi. S
1870 I, 2,12 | kultúrneho rozmachu. Nech stačí spomenúť príklad otca Charlesa de
1871 I, 3,23 | Ak sa stane, že vznikne spor "medzi nadobudnutým súkromným
1872 I, 1,9 | potláčaných tried~9. Sociálne spory zároveň nadobudli svetové
1873 I, 3,24 | obyvateľstvu, na značné škody spôsobené záujmom krajiny určité majetky
1874 II, 2,63 | vzájomného porozumenia a spôsobil mnoho rozhorčenia pre skutočné
1875 II, 1,55 | neschopná pomýšľať na prácu spôsobilú zabezpečiť menej biednu
1876 I, 2,12 | evanjelia primiešali nemálo zo spôsobov myslenia a správania sa
1877 I, 3,31 | krajiny, revolučné povstanie spôsobuje nové nespravodlivosti, zapríčiňuje
1878 I, 3,24 | očividnú škodu, ktorú tým spôsobujú svojej vlasti. 25~
1879 II, 2,57 | priemyslom vyvážajú totiž najmä spracovaný tovar, kým hospodársky málo
1880 I, 2,12 | nemálo zo spôsobov myslenia a správania sa krajiny, z ktorej pochádzali.
1881 I, 2,19 | do väzenia, keď sa z neho spraví zvrchované dobro, ktoré
1882 I, 3,32 | vezmú zo svojho, tak ako to spravili viacerí naši bratia v episkopáte. 33
1883 II, 2,59 | Sloboda obchodovania je spravodlivá len vtedy, ak je podriadená
1884 II, 1,47 | importované produkty, aby sa spravodlivejšie platilo výrobcovi? Ak ide
1885 II, 2,62 | stavajú do cesty utváraniu spravodlivejšieho sveta, viac zoskupeného
1886 I, 3,34 | bohatstvá, aby boli tým samým aj spravodlivo rozdelené. Nestačí rozvíjať
1887 II, 2,58 | krajiny ho pokladajú za spravodlivý. Veci sa však majú ináč,
1888 II, 1,54 | štátom, im samým prináleží spravovať svoje vlastné záležitosti,
1889 II, 3,70 | vedúcimi a podriadenými vždy spravujú podľa spravodlivosti. Nech
1890 I, 3,26 | nešťastným systémom, ktorý ho sprevádzal. Naopak, treba v záujme
1891 I, 3,22 | pod vedením spravodlivosti sprevádzanej láskou".20 Všetky ostatné
1892 I, 3,25 | Spriemyselňovanie ako znak a činiteľ rozvoja~
1893 I, 3,26 | trvajú, neprávom by sa samému spriemyselňovaniu pripisovali zlá, zavinené
1894 Vyzva, 0,82 | baživosť a nespravodlivosť a sprístupniť všetkým cesty ľudskejšieho
1895 II, 1,47 | vytrvalé úsilie. Každý si má spytovať svedomie, ktoré má pre naše
1896 II, 3,75 | svetlo a milosť do ľudských sŕdc po celom zemskom povrchu,
1897 I, 3,32 | evanjelia vzbudil a vzbudzuje v srdci človeka nezadržateľnú požiadavku
1898 Vyzva, 0,82 | ich pozývame, aby sa celým srdcom a umom dali do práce, aby
1899 I, 3,26(27) | Macmillan et Co., New York, St. Martin?s Press 1960, s.
1900 Vyzva, 0,86 | chlebe, rozdeľovanom všetkým sťa zdroj bratstva a znak Prozreteľnosti.~
1901 I, 2,12 | kultúrneho rozmachu. Nech stačí spomenúť príklad otca Charlesa
1902 I, 3,29 | odlišuje pokrok jedných od stagnácie, ba regresie druhých. Treba
1903 I, 3,28 | hrozí pracujúcemu, ktorý sa stal jej sluhom, zneľudštením,
1904 Uvod, 0,3 | skutočnosť, že sociálna otázka sa stala celosvetovou. Ján XXIII.
1905 I, 3,36 | prirodzená, monogamická a stála rodina, aká má byť podľa
1906 I, 3,23 | spoločného dobra". Ak sa stane, že vznikne spor "medzi
1907 II, 2,58 | ktoré sa na trhu "slobodne" stanovujú, môžu mať nespravodlivé
1908 II, 3,73 | duchovného rastu; ak sa technici stanú vychovávateľmi a ak poskytované
1909 I, 3,34 | hovoriť o pokroku znamená starať sa rovnako tak o sociálny
1910 I, 3,36 | základných osobných slobôd. Staré spoločenské rámce rozvojových
1911 I, 1,10 | osobného i rodinného života a starí na ňom lipnú, kým mladí
1912 II, 2,62 | v poriadku, že národy so starobylou kultúrou sú hrdé na dedičstvo,
1913 II, 1,55 | neuskutočniteľná v krajoch, kde starosť o každodenné živobytie si
1914 II, 4,76 | neznamená iba bezvojnový stav, ktorý je výsledkom stále
1915 II, 2,62 | 62. Aj iné prekážky sa stavajú do cesty utváraniu spravodlivejšieho
1916 II, 1,53 | vyčerpávajúce preteky v zbrojení sa stávajú neznesiteľným škandálom.
1917 I, 2,12 | v Krista. Jej misionári stavali spolu s kostolmi dobročinné
1918 I, 3,28 | usilovať o to, aby sa podniky stávali skutočne ľudskými spoločenstvami
1919 I, 3,41 | skutočnosťami, často môže sťažovať prístup k Bohu".43 Národy
1920 II, 3,67 | osamotenosti, pocitu opustenosti a stiesnenosti, čo vyčerpáva ich duševné
1921 I, 3,27 | zjednocuje vôle, zbližuje mysle a stmeľuje srdcia: pri práci ľudia
1922 Uvod, 0,5 | konkretizovať prínos Svätého stolca, čo sa týka veľkej problematiky
1923 II, 1,46 | FAO) a podporovaná Svätým stolcom, sa stretla s veľkodušným
1924 II, 1,47 | mohol sedieť za tým istým stolom ako boháč. 52 To vyžaduje
1925 I, 1,9(9) | 1892), s. 98. XI. (1892), str. 98.~
1926 II, 3,68 | ale pritom príliš často strácajú úctu k duchovným hodnotám,
1927 II, 1,53 | plytvania, ktoré je ovocím strachu a pýchy? Keď toľké rodiny
1928 II, 2,63 | rivality klanov a politických strán na veľkú škodu spravodlivosti,
1929 I, 3,22 | nás hneď na svojej prvej strane učí, že celé stvorenstvo
1930 I, 3,40 | chudobné síce z hospodárskej stránky, ale oplývajúce múdrosťou,
1931 II, 2,59 | stále v platnosti: súhlas stránok, ak sú v priveľmi nerovnom
1932 II, 3,66 | alebo v ich uchvátení zo strany niekoľkých, ako skôr v nedostatku
1933 I, 3,40 | ktorý by s tým súhlasil, stratil by to najlepšie zo seba
1934 II, 2,56 | chudobnýmu krajinami. Tieto by stratili dôveru, keby mali dojem,
1935 I, 3,34 | technokracia môže spôsobiť nemenej strašné zlá ako včerajší liberalizmus.
1936 I, 3,40 | nevedela vzbudiť zo svojho stredu ľudí obdarených múdrosťou."
1937 I, 3,36 | musí zostať miestom, kde sa stretajú "rozličné generácie a vzájomne
1938 II, 3,68 | s ktorými sa nezriedka stretali ako s drahocenným dedičstvom
1939 II, 1,46 | podporovaná Svätým stolcom, sa stretla s veľkodušným ohlasom. Naša
1940 Vyzva, 0,82 | spomienke na nezabudnuteľné stretnutie s našimi nekresťanskými
1941 Vyzva, 0,83 | burcovali verejnú mienku a strhli národy. Vychovávatelia,
1942 I, 3,22 | zveľaďovanie, každý človek má striktné právo nájsť tu všetko, čo
1943 I, 1,10 | novým podmienkam. Ich neraz strohý rámec bol nevyhnutnou oporou
1944 I, 2,15 | pôsobia, akékoľvek - hlavným strojcom svojho úspechu alebo svojho
1945 I, 3,35 | organizácie: sú to prví strojcovia rozvoja, pretože uschopňujú
1946 II, 2,57 | ktoré sú veľmi ďaleko od stúpajúcej nadhodnoty hotových výrobkov.
1947 I, 3,42 | aby bol najvyššou normou stupnice hodnôt, uplatňuje sám seba
1948 I, 3,33 | zväčšovať bieda chudobných a stupňovať poroba utláčaných. Preto
1949 I, 3,27 | spolupracovať na dovŕšení stvorenia a on sám má poznačiť zem
1950 I, 2,16 | svojho Stvoriteľa, duchovné stvorenie je povinné usmerniť samo
1951 I, 3,27 | chcená a požehnaná od Boha. Stvorený na obraz svojho Stvoriteľa, "
1952 I, 3,22 | rovnakým právom účastní stvorených dobier pod vedením spravodlivosti
1953 I, 2,15 | určeniu, ktoré mu predkladá Stvoriteľ. Súc obdarený rozumom a
1954 II, 4,79 | ani neuvedomuje, k svojmu Stvoriteľovi. Táto cesta k väčšej ľudskosti
1955 II, 1,52 | blahodarnými priateľskými stykmi vyvíjajúcimi sa na základe
1956 II, 1,54 | prvej encyklike Ecclesiam suam. 56 Tento dialóg medzi tými,
1957 I, 2,15 | mu predkladá Stvoriteľ. Súc obdarený rozumom a slobodou,
1958 I, 2,13 | individuálne iniciatívy nestačia. Súčasná svetová situácia si vyžaduje
1959 I, 3,25 | lepšie využíva jej bohatstvá. Súčasne s vtláčaním discipliny svojim
1960 II, 1,49 | nepredvídateľnými následkami. Keby sa súčasné kvitnúce civilizácie uzavreli
1961 I, 3,32 | Treba nás dobre rozumieť: súčasnej situácii je nutné čeliť
1962 I, 2,17 | dobrodeniach práce našich súčasníkov, a tak máme povinnosti voči
1963 Uvod, 0,3 | pastorálnej konštitúcii o Cirkvi v súčasnom svete. 7 Toto učenie je
1964 II, 1,50 | organizáciu úsilia, aby zodpovedal súčasným potrebám a predvídateľným
1965 II, 3,74 | srdce kresťana musí mať súcit s toľkou biedou: "Ľúto mi
1966 II, 1,49 | by mohlo vyvolať iba Boží súd a hnev chudobných s nepredvídateľnými
1967 I, 3,34 | pánom svojej činnosti a sudcom jej hodnoty a tým aj pôvodcom
1968 II, 0,44 | troch aspektoch: povinnosť súdržnosti čiže pomoc, ktorú majú poskytovať
1969 II, 2,59 | zostáva stále v platnosti: súhlas stránok, ak sú v priveľmi
1970 I, 3,40 | prejavov. Národ, ktorý by s tým súhlasil, stratil by to najlepšie
1971 I, 3,39 | určité učenie. Kresťan nemôže súhlasiť s učením, ktoré sa zakladá
1972 II, 2,59 | dohody, a zákon slobodného súhlasu zostáva podriadený požiadavkám
1973 I, 2,15 | narodenia sťaby v zárodku súhrn schopností a vlastností,
1974 I, 2,16 | Preto ľudský rast je akoby súhrnom našich povinností. Ba tento
1975 I, 2,16 | povinností. Ba tento prírodný súlad obohatený osobným a zodpovedným
1976 II, 1,55 | dielo, pravdaže, nepôjde bez súladného, vytrvalého a odvážneho
1977 Uvod, 0,5 | túto slávnostnú výzvu na súladnú spoluprácu za integrálny
1978 I, 3,32(33) | CELAM, Lettre pastorale sur le développement et la paix,
1979 II, 2,57 | poľnohospodárske výrobky a suroviny. Vďaka technickému pokroku
1980 II, 2,64 | budú vedieť využiť svoje susedstvo, aby medzi sebou organizovali
1981 II, 3,73 | Vtedy sa rozprúdi dialóg sústredený nie na produkty a technické
1982 II, 3,67 | Povinnosti súvisiace s pohostinnosťou~67. Nebudeme
1983 Uvod, 0,5 | Koncilu a konkretizovať prínos Svätého stolca, čo sa týka veľkej
1984 Uvod, 0,4 | otcovstva, za ďalších ciest do Svätej zeme a do Indie mali sme
1985 Vyzva, 0,87 | Pánovom mene.~Dané v Ríme pri svätom Petrovi dňa 26. marca 1967,
1986 II, 1,46 | poľnohospodárstvo (FAO) a podporovaná Svätým stolcom, sa stretla s veľkodušným
1987 I, 2,13 | prišiel na svet, aby vydal svedectvo o pravde, aby spasil, a
1988 I, 3,37 | podľa požiadaviek svojho svedomia osvieteného správne vykladaným
1989 Uvod, 0,4 | problémami, ktoré zvierajú svetadiely plné života a nádeje. Odetý
1990 Uvod, 0,3 | konštitúcii o Cirkvi v súčasnom svete. 7 Toto učenie je vážne
1991 Uvod, 0,2 | svojho úradu - postaviť do svetla evanjelia sociálne otázky
1992 I, 2,13 | čias a vysvetľovať ich vo svetle evanjelia." 14 Má účasť
1993 II, 3,75 | šíriac radosť a vlievajúc svetlo a milosť do ľudských sŕdc
1994 I, 2,13 | Vzťahy medzi Cirkvou a svetom~13. Ale teraz už miestne
1995 I, 1,9 | spory zároveň nadobudli svetové rozmery. Živý nepokoj, ktorý
1996 I, 2,13 | obidve moci, cirkevná a svetská, každá vo svojom poriadku. 13
1997 Vyzva, 0,81 | napomáhali úradné i súkromné svetské a náboženské organizácie,
1998 Vyzva, 0,87 | Petrovi dňa 26. marca 1967, na sviatok slávneho Vzkriesenia nášho
1999 I, 2,16 | povolaný prekonávať sa. Človek svojím včlenením sa do oživujúceho
2000 II, 3,70 | by bolo jeho postavenie, svojvoľne nezaobchádza.~
2001 I, 3,33 | úplnej kolektivizácie alebo svojvoľného plánovania, ktoré - keďže
|