Konkrétne smernice pre reálnu pomoc medzi
národmi
54. To znamená, že je nevyhnutné, aby sa medzi
všetkými nadviazal dialóg, ktorého sme sa
túžobne dovolávali v našej prvej encyklike Ecclesiam
suam. 56 Tento dialóg medzi tými, čo
poskytujú prostriedky, a tými, čo z nich majú
úžitok, umožní určovať výšku
pomoci nielen podľa veľkodušnosti a možností
jedných, ale aj podľa skutočných potrieb a schopnosti
upotrebenia druhých. Rozvojové krajiny nebudú potom
vystavené nebezpečenstvu natoľko sa zadĺžiť,
že splácanie dlhov by pohltilo ich najlepšie dôchodky.
Úroková miera a dĺžka pôžičiek sa
môžu upraviť znesiteľným spôsobom pre
jedných i pre druhých tým, že sa bude dbať na rovnováhu
medzi darmi, bezúročnými pôžičkami,
prípadne pôžičkami s veľmi nízkymi
úrokmi a amortizačnou lehotou. Budú sa môcť
dať záruky tým, čo poskytujú
finančné prostriedky, o ich použití podľa
dohovoreného plánu a s rozumnou účinnosťou. Lebo
netreba podporovať lenivcov a príživníkov. A tí,
čo prijímajú pomoc, si budú môcť
vyhradiť, aby sa nik nemiešal do ich politiky ani nenarušoval
ich sociálnu štruktúru. Ako zvrchovaným
štátom, im samým prináleží spravovať
svoje vlastné záležitosti, určovať svoju politiku
a slobodne si vybrať spoločenské zriadenie, ktorému
dávajú prednosť. Treba teda nadviazať
dobrovoľnú spoluprácu, tvorivú
spoluúčasť jedných s druhými na budovaní
ľudskejšieho sveta, a to pri rovnakej dôstojnosti.
|