Kristus a kňazská osamotenosť
59. Niekedy na kňaza samota bolestne dolieha, ale napriek tomu neľutuje,
že si ju veľkodušne zvolil. Aj Kristus, ktorý v
najtragickejších hodinách svojho života zostal sám,
opustený práve tými, čo si vybral za svedkov a spoločníkov
svojho života a ktorých miloval do konca107, vyhlásil:
"Nie som sám, lebo Otec je so mnou"108. Kto sa
rozhodol byť celý Kristov, nájde predovšetkým v
intimite s ním a v jeho milosti silu ducha potrebnú na rozptýlenie
smútku a na prekonanie znechutení. Nebude mu chýbať
ochrana Ježišovej panenskej Matky, materská starostlivosť
Cirkvi, službe ktorej sa zasvätil. Nebude mu chýbať
starostlivosť jeho otca v Kristovi, biskupa, nebude bez vnútorného
bratstva so svojimi spolubratmi v kňazstve a útecha celého
Božieho ľudu. A ak nepriateľstvo, nedôvera, ľudská
ľahostajnosť jeho samotu niekedy dosť strpčia, bude vedieť
s dramatickou jasnosťou mať účasť na osude Krista,
ako apoštol, čo nie väčší ako Ten, ktorý
ho poslal109, ako priateľ, ktorého Božský
Priateľ pripustil k najbolestnejším a najslávnejším
tajomstvám, ktorý si ho vybral, aby v živote zjavnej smrti
prinášal tajomné ovocie života110.
|