ÚVOD
V mysli mi znie hlas božského Vykupiteľa, ktorý Petrovi povedal: "Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?... Pas moje baránky, pas moje ovce"¹, ako aj hlas, ktorým ten istý Knieža apoštolov povzbudzoval biskupov a kňazov svojich čias slovami: "Paste stádo, ktoré je u vás... ako vzor stáda"².
Keď pozorne uvažujem o týchto slovách, za hlavnú úlohu svojho najvyššieho úradu pokladám zo všetkých síl sa pričiniť, aby práca posvätných pastierov a kňazov bola čoraz účinnejšia a aby kresťanský ľud chránila pred zlom, pomáhala mu premáhať nebezpečenstvá a dosahovať svätosť. Je to potrebné najmä dnes, keď v dôsledku nedávnej hroznej vojny národy postihli nielen veľké hmotné straty, ale aj duchovné útrapy, keď nepriatelia všetkého, čo je katolícke, využívajú spoločenskú situáciu a s diabolskou nenávisťou a zákernými úkladmi sa usilujú vzdialiť ľudí od Boha a Ježiša Krista. Nevyhnutnosť kresťanskej obnovy, ktorú dnes pociťujú všetci dobrí ľudia, núti ma obrátiť sa svojimi myšlienkami i prejavmi vôle predovšetkým na kňazov celého sveta, lebo viem, že tichá, bdelá a usilovná práca tých, čo žijú medzi ľudom a dobre poznajú jeho nedostatky, trápenia, telesné i duševné úzkosti, môže evanjeliovou náukou obnoviť svedomie všetkých, a tak s neotrasiteľnou pevnosťou posilniť na zemi kráľovstvo Ježiša Krista, "Kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja"³.
Kňazský úrad však nebude môcť plne dosiahnuť svoj cieľ, a tak zodpovedať potrebám súčasnosti, ak z kňazov nebude uprostred ľudu vyžarovať opravdivá svätosť a ak nebudú hodnými "Kristovými služobníkmi", vernými "správcami Božích tajomstiev"⁴, usilovnými "Božími spolupracovníkmi"⁵, "pripravenými na každé dobré dielo"⁶.
A nazdávam sa, že niet vhodnejšieho spôsobu ako vyjadriť vďačnosť celému kléru, ktorý mi pri päťdesiatom výročí kňazstva preukázal svoju úctu modlitbami k Bohu, ako všetkých kňazov v otcovskom duchu povzbudiť, aby sa usilovali o svätosť, bez ktorej zverený úrad nebude prinášať ovocie. Želám si, aby svätý rok, ktorý som otvoril s nádejou na ozdravenie mravov všetkých ľudí podľa učenia evanjelia, priniesol predovšetkým to ovocie, aby sa pastieri kresťanského ľudu s čoraz väčším úsilím zdokonaľovali v čnosti a aby tak, sami oduševnení, obnovovali v Kristovom duchu zverené stádo. A hoci znásobené potreby kresťanského ľudu dnes naliehavejšie žiadajú od kňazov vnútornú dokonalosť, treba poznamenať, že tí sú povinní pričiňovať sa o jej dosahovanie vždy a všade a zo všetkých síl už zo samej povahy vznešeného úradu, ktorý dostali od Boha.
Kňazstvo je veľký Boží dar, na ktorý treba odpovedať vernosťou
Ako učili moji predchodcovia, najmä Pius X. ⁷ a Pius XI. ⁸, a ako som to ja sám naznačil v encyklike "Mystici Corporis"⁹ a "Mediator Dei"¹⁰, kňazstvo je naozaj veľký dar od Božského Vykupiteľa, ktorý preto, aby dielo vykúpenia ľudského pokolenia, dovŕšené na kríži, predĺžil až do konca vekov, preniesol svoje moci na Cirkev a urobil ju účastnou na svojom jedinom a večnom kňazstve. Kňaz je ako "alter Christus", lebo je poznačený nezmazateľným znakom, ktorým sa stáva živým obrazom nášho Spasiteľa; kňaz predstavuje Krista, ktorý povedal: "Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás"¹¹ a "kto vás počúva, mňa počúva"¹². Zasvätený tejto najvznešenejšej službe na základe Božieho povolania, "ustanovený je pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy"¹³. Preto za ním musí ísť každý, kto chce žiť životom Božského Vykupiteľa a získať posilu, útechu a pokrm duše. U neho má žiadať liek aj ten, čo chce povstať z hriechu a vrátiť sa na správnu cestu. A tak si všetci posvätní služobníci môžu právom privlastniť výrok Apoštola národov: "My sme Boží spolupracovníci"¹⁴.
Táto vznešená hodnosť si od kňazov vyžaduje čo najväčšiu vernosť svojmu veľmi dôležitému úradu. Keďže sa majú starať o šírenie Božej slávy na zemi a o rozhojňovanie a vzrast tajomného Kristovho Tela, je nevyhnutné, aby vynikali takou svätosťou správania, že by sa ich prostredníctvom všade šírila "Kristova ľúbezná vôňa"¹⁵. V deň, keď ste, milovaní synovia, boli povýšení do kňazského stavu, biskup slávnostne a v Božom mene poukázal na vašu hlavnú úlohu. Povedal: "Pochopte, čo robíte, napodobňujte, čím sa zaoberáte: aby ste, sláviac tajomstvo Pánovej smrti, umŕtvili vo svojich údoch všetky neresti a žiadosti. Vaše učenie nech je duchovným liekom pre Boží ľud, vôňa vášho života nech je potechou Kristovej Cirkvi, aby ste kázaním a príkladom budovali dom, ktorý je Božou rodinou"¹⁶. "Úplne imúnny od hriechu nech je váš život s Kristom, ukrytý v Bohu"¹⁷ viac ako život kresťanských laikov: a tak ozdobení onou vynikajúcou čnosťou, ktorú vyžaduje vaša dôstojnosť, vykonávajte potrebné dielo spásy, na ktoré ste určení sviatostnou vysviackou uskutočňovať dielo ľudského vykúpenia. Toto je program, ktorý ste sa sami a slobodne podujali plniť: buďte svätí, lebo ako viete, svätí je váš úrad.