NASLEDOVANIE KRISTA
Dôverné spojenie s Kristom. Začiatok dokonalosti v pokore, ktorá cez poslušnosť vedie k obetovaniu vlastnej vôle
Hlavnou pohnútkou, ktorá má ovládať dušu kňaza, by mala byť snaha, aby sa čím tesnejšie spojil s Božským Vykupiteľom, aby učenlivo prijal kresťanské učenie v jeho úplnosti a aby ho v každom okamihu svojho života tak dôsledne uplatňoval, že sa katolícka viera stane svetlom v jeho konaní a jeho konanie bude istým spôsobom odrážať svetlo viery.
Vedený svetlom tejto čnosti nech stále upiera svoj zrak na Krista. Nech čo najusilovnejšie pracuje podľa jeho učenia, skutkov a príkladu. Nech si uvedomí, že nestačí vykonávať iba povinnosti, zaväzujúce jednoduchých veriacich, ale že má v čoraz väčšej miere spieť k dokonalosti, akú si vyžaduje jeho kňazská dôstojnosť, a to podľa príkazu Cirkvi: "Príslušníci kléru majú viesť vonkajší i vnútorný život svätejší ako laici a svietiť laikom príkladom v čnosti i v správnom konaní"²¹.
Tak ako sa kňazský život odvodzuje od Krista, k nemu má stále celý smerovať. Kristus je Božie Slovo, a nezdráhal sa prijať ľudskú prirodzenosť a žiť svoj pozemský život tak, aby splnil vôľu večného Otca. Šíril okolo seba vôňu ľalie a žil v chudobe. "...chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom"²², a napokon sa stal obetou za spásu bratov. Taký je, milovaní synovia, súhrn jeho obdivuhodného života. Zo všetkých síl sa ho usilujte napodobniť, nezabúdajúc na jeho povzbudenie: "Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám"²³.
Začiatok kresťanskej dokonalosti je však v čnosti pokory. "Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom"²⁴. Keď dôkladne uvažujeme o veľkej dôstojnosti, na ktorú sme boli povolaní krstom a kňazskou vysviackou, vedomie vlastnej duchovnej biedy nás má podnietiť k rozjímaniu nad Ježišovým upozornením: "Bezo mňa nemôžete nič urobiť"²⁵. Kňaz nech sa nespolieha na vlastné sily, nech nemá nemiestnu záľubu vo svojich schopnostiach, nech nečaká od ľudí chválu a úctu, nech netúži po vyšších úradoch, ale nech nasleduje Krista, ktorý "neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých"²⁶, a nech podľa učenia evanjelia zapiera sám seba²⁷. Nech sa odpúta od pozemských vecí, aby tak mohol slobodnejšie a pohotovejšie nasledovať Božského Učiteľa. Čokoľvek má a čímkoľvek je, všetko pochádza z Božej dobroty a moci; ak sa teda chce chváliť, nech si pripomenie slová Apoštola národov: "Sebou samým sa chváliť nebudem, iba ak svojimi slabosťami"²⁸. Duch poníženosti, o ktorého sa usilujeme vo svetle viery, uspôsobuje človeka obetovať vlastnú vôľu v povinnej poslušnosti. Sám Kristus v spoločnosti, ktorú založil, ustanovil zákonitú autoritu, aby bola pokračovaním jeho vlastnej autority: preto kto poslúcha cirkevných predstavených, poslúcha Božského Vykupiteľa.
Dnes, keď sa povážlivo útočí na základy autority, je absolútne nutné, aby kňaz dobre pamätal na požiadavky viery, a tak uznával a dôsledne prijímal autoritu nielen ako nevyhnutnú záštitu náboženského a spoločenského poriadku, ale aj ako princíp vlastného posvätenia. Zatiaľ čo sa nepriatelia Božieho mena so zločinnou ľstivosťou usilujú vyvolať a roznecovať vášne mnohých, aby ich podnietili proti nariadeniam svätej Matky Cirkvi, ja chcem udeliť zaslúženú pochvalu i otcovsky povzbudiť veľký zástup posvätných služobníkov, čo "boli uznaní za hodných znášať potupu pre Ježišovo meno"²⁹ - nielen potupu, ale aj prenasledovanie, väznenie, ba i smrť, aby zjavne dokázali svoju kresťanskú poslušnosť a zachovali neporušenú vernosť Kristovi a ním ustanovenej autorite.
Zachovávanie celibátu s bedlivosťou a modlitbou, vyhýbajúc sa familiárnosti
Poľom pôsobnosti kňaza je všetko, čo sa vzťahuje na nadprirodzený život, lebo je živým nástrojom jeho rozvoja a jeho spojenia s Kristovým tajomným Telom. Preto musí zanechať "veci tohto sveta" a starať sa len o "veci Pánove"³⁰. Je to tak preto, aby sa zbavil svetských starostí a mohol sa celkom venovať službe Bohu. Cirkev uzákonila celibát, aby bolo všetkým zjavné, že kňaz je Božím služobníkom a otcom duší. Celibátom kňaz nielenže nestráca povinnosť otcovstva, ale si ju predlžuje do nekonečna; neplodí totiž potomstvo pre pominuteľný pozemský život, ale pre život večný, nebeský.
Čím jasnejšie žiari kňazská čistota, tým väčšmi sa kňaz stáva spolu s Kristom "obetou čistou, obetou svätou, obetou nepoškvrnenou"³¹. Aby sme si tento neoceniteľný poklad, akým je kňazská čistota, zachovali neporušený, treba sa verne pridŕžať výzvy Kniežaťa apoštolov, ktorú každodenne opakujeme v modlitbe breviára: "Buďte triezvi a bdejte"³². Milovaní bratia, naozaj bedlite, lebo vašej čistote hrozia mnohé nebezpečenstvá - či pre celkové uvoľnenie mravov, alebo pre nástrahy vášní, čo vám dnes tak ľahko stroja úklady, ako aj pre prílišnú voľnosť vo vzájomnom styku osôb rôzneho pohlavia, ktorá sa neraz pokúša votrieť aj do vykonávania posvätného úradu. "Bdejte a modlite sa"³³, a vždy majte na pamäti, že vaše ruky sa dotýkajú najsvätejších vecí, že ste zasvätení Bohu a len jemu jedinému máte slúžiť. Sám odev, ktorý nosíte, vás napomína, že nemáte žiť svetu, ale Bohu. Snažte sa teda so všetkou horlivosťou, v dôvere v materskú ochranu Panny, Božej Rodičky, aby ste sa zachovali "čistí, ako sa patrí na Kristových služobníkov a na správcov Božích tajomstiev"³⁴. V tomto smere považujem za vhodné osobitne vás povzbudiť, aby ste pri vedení ženských združení a spoločnosti boli takí, ako sa na kňazov patrí. Chráňte sa každej dôvernosti; ak je vaše prispenie potrebné, poskytujte ho ako posvätní služobníci. Pri usmerňovaní týchto združení nech sa vaša činnosť obmedzuje len na požadovanú kňazskú službu.
Kňaz, odpútaný od bohatstva a pozemských vecí, má byť ozdobený každou čnosťou
A neuspokojujte sa s tým, že sa čistotou zriekate telesných rozkoší a poslušnosťou dobrovoľne podriaďujete svoju vôľu predstaveným, ale usilujte sa čoraz väčšmi odpútať svoje vnútro od bohatstva a od pozemských vecí. Znovu vás povzbudzujem, milovaní synovia, aby ste sa citovo nepripútavali k nestálym a pominuteľným veciam tohto sveta; s úctou si berte príklad od svätých mužov dávnych i dnešných čias, ktorí spájali potrebné zrieknutie sa hmotných dobier a bezhraničnú dôveru v Božiu Prozreteľnosť s vrúcnou kňazskou horlivosťou, a vykonali potom naozaj obdivuhodnú veci, spoliehajúc sa jedine na Boha, ktorý nikdy neodoprie pomoc v núdzi. Aj kňazi, ktorí nie sú povinní zachovávať chudobu na základe osobitného sľubu, majú sa vždy riadiť duchom a láskou k tejto čnosti. Nech ju dokazuje jednoduchý a umiernený spôsob života, skromné bývanie a veľkodušná štedrosť voči núdznym. Osobitne sa majú vyhýbať takému ekonomickému podnikaniu, ktoré by im prekážalo vo vykonávaní posvätných povinností a ubralo by im na potrebnej vážnosti medzi veriacimi. Keď sa totiž kňaz má zo všetkých síl starať o spásu duší, musí sa stotožniť s výrokom apoštola Pavla: "Netúžim po vašich veciach, ale po vás!" ³⁵
Mám toho ešte veľa na srdci, čo všetko by som vám chcel povedať o čnostiach, ktorými by mal kňaz čo najlepšie napodobňovať svoj božský vzor, Ježiša Krista, keby tu bol na to priestor. Chcel som vám však osobitne pripomenúť len to, čo sa mi zdá pre dnešok najpotrebnejšie. A vzhľadom na všetko ostatné, nech vám stačí myšlienka zo zlatej knihy o nasledovaní Krista: "Kňaz má byť ozdobený všetkými čnosťami a iným dávať príklad dobrého života. Jeho správanie sa nemá pridŕžať obyčajných a všedných ľudských ciest, ale má byť s anjelmi v nebi, alebo s dokonalými ľuďmi na zemi"³⁶.