POTREBA MILOSTI PRE NASLEDOVANIE KRISTA
Život kňaza má napodobňovať obetu Krista, kňaza i obetujúceho sa na Kalvárii a v eucharistickej obete. Odtiaľ kňaz čerpá poklady milosti na dosiahnutie vrcholu svätosti.
Milovaní synovia, každý vie, že jednotliví kresťania, a najmä kňazi, nemôžu nasledovať v každodennom živote obdivuhodný príklad Božského Učiteľa bez pomoci nadprirodzenej milosti. Na jej získanie je však potrebné používať prostriedky, ktoré nám dal On sám. A je to tým potrebnejšie, čím väčšiu dokonalosť máme dosiahnuť a čím väčšie prekážky kladie naša prirodzenosť, naklonená na zlé. Považujem preto za vhodné prejsť k ďalším pravdám plným vznešenosti a útechy, z ktorých ešte zrejmejšie vyplynie, aká dozretá má byť kňazská svätosť a aké účinné sú pomoci, ktoré nám dal Ježiš Kristus, aby sme v sebe uskutočňovali zámery Božieho milosrdenstva.
Ako bol celý život nášho Spasiteľa zameraný na obetovanie seba, takisto sa má život kňaza, ktorý má byť obrazom Krista, s ním, v ňom a skrze neho stať príjemnou obetou.
Obeta, ktorú Božský Vykupiteľ priniesol na kríži na vrchu Kalvárii, nebola len obetou jeho vlastného tela, lebo sa sám ponúkol za obetu na zmierenie ako hlava ľudského pokolenia. Preto, "keď svojho ducha porúča do Otcových rúk, odovzdáva sa Bohu človek, aby odovzdal Bohu všetkých ľudí"³⁷. To isté sa deje v eucharistickej obeti, ktorá je nekrvavým obnovením obety kríža. Kristus totiž obetuje seba večnému Otcovi na jeho slávu a na našu spásu. A pretože kňaz koná ako hlava Cirkvi, neobetuje len seba, ale všetkých kresťanov a istým spôsobom všetkých ľudí³⁸.
Ak to platí o všetkých kresťanoch, zaiste tým väčšmi to platí o kňazoch, ktorí sú hlavne preto služobníkmi Božského Vykupiteľa, aby prinášali eucharistickú obetu. Keď v nej v Kristovej osobe premieňajú chlieb a víno, ktoré sa stanú telom a krvou Krista, môžu zo samého prameňa nadprirodzeného života získať nevyčerpateľné poklady spásy a všetku pomoc, potrebnú nielen pre vlastnú osobu, ale i na vykonávanie svojho poslania.
Keď sa vysluhovateľ svätých vecí úzko spojí s týmito Božími tajomstvami, nemôže necítiť hlad a smäd po spravodlivosti³⁹, alebo silný podnet urobiť svoj život primeraným vysokej dôstojnosti, ktorú vlastní, a túžiť po sebaobetovaní, lebo istým spôsobom sa má obetovať spolu s Kristom. Preto nemá svätú omšu len celebrovať, ale intímne prežívať. Len tak bude môcť totiž čerpať nadprirodzenú silu, ktorá ho celkom premení a urobí ho účastným na uzmierujúcom živote božského Vykupiteľa.
Ako hlavnú zásadu kresťanskej dokonalosti predkladá sv. Pavol túto výzvu: "Oblečte si Pána Ježiša Krista"⁴⁰.
Ak tento príkaz platí pre všetkých kresťanov, osobitne zaväzuje kňazov. No obliecť si Ježiša Krista neznamená len inšpirovať si myseľ jeho učením, ale aj začať nový život, ktorý, ak má vyžarovať svetlo hory Premenenia, musí sa najprv stotožniť s bolesťami a utrpením Vykupiteľa na vrchu Kalvárii. To si však vyžaduje tvrdú a dôslednú prácu, ktorou sa náš duch zmení na obetný dar a úzko sa spojí s Kristovou obetou. Táto tvrdá a dôsledná práca neuskutočňuje sa márnymi chúťkami, nevyčerpáva sa túžbami a sľubmi, ale má byť usilovnou a neúnavnou činnosťou, ktorá vedie k plodnej obnove ducha. Má byť cvičením sa v zbožnosti, ktorá všetko zameriava na Božiu slávu. Má byť kajúcnosťou, ktorá usmerňuje a ovláda nezriadené hnutia duše. Má byť láskou k Bohu a blížnemu, ktorá nás pobáda konať všetky skutky milosrdenstva. A napokon má byť pohotovosťou činorodej vôle namáhať sa a zápasiť o dosiahnutie maximálnej dokonalosti.
Je preto nevyhnutné, aby sa kňaz vo svojom vnútri usiloval zvýrazniť to, čo sa deje na obetnom oltári: ako sa totiž obetoval Kristus, tak sa má obetovať aj jeho služobník. Ako Ježiš uzmieruje za hriechy ľudí, tak má kňaz na vznešenej ceste kresťanskej askézy dospieť k vlastnému očisteniu a očisteniu blížnych. Sv. Peter Chryzologus ho takto napomína: "Buď Božou obetou i Božím kňazom; nestrať, čo ti udelila Božia autorita. Obleč si štólu svätosti, opáš sa pásom čistoty; závojom na tvojej hlave nech je Kristus; kríž nech je ako ochrana na tvojom čele. Na hruď si pripevni tajomstvo Božieho poznania; na posilnenie vôle si zapaľuj tymián modlitby a uchop meč ducha, zo svojho srdca urob oltár, a tak zabezpečený odovzdaj svoje telo Bohu. Obetuj vieru, aby bola zažehnaná nevera; obetuj pôst, aby prestalo obžerstvo; obetuj čistotu, aby vymrela nečistota; vnes (medzi ľudí) zbožnosť, aby bola pokorená bezbožnosť; vzývaj milosrdenstvo aby sa zničilo lakomstvo; a aby sa odstránila hlúposť treba vždy obetovať svätosť. Tvoje telo sa stane obetným darom, ak nebude poranené kopijou hriechu"⁴¹.
Tými istými slovami chcem osobitne kňazom zopakovať to, čo som v encyklike Mediator Dei predložil na premeditovanie všetkým kresťanom: "Je veľká pravda, že Kristus je kňaz, no nie pre seba, ale pre nás, lebo večnému Otcovi predkladá túžby a nábožné city celého ľudského pokolenia. Ježiš je obeťou, ale za nás, lebo zaujíma miesto človeka, oddaného hriechu. Výrok apoštola: "Zmýšľajte ako Ježiš Kristus" žiada od všetkých kresťanov, aby mali, nakoľko je to v ľudských silách, takú vnútornú dispozíciu ako Božský Vykupiteľ, keď sám seba obetoval - poníženú podriadenosť ducha, čiže klaňanie sa, uctievanie, vzdávanie chvály a vďaky najvyššej Božej velebnosti. Okrem toho žiada, aby istým spôsobom prevzali úlohu obety, aby sa podľa odporúčania evanjelia zapierali, dobrovoľne robili pokánie, vzbudzovali si ľútosť za svoje previnenia a odčiňovali ich. Jedným slovom, žiada, aby sme spolu s Kristom podstúpili mystickú smrť na kríži, a to tak, aby sme spolu s Pavlom mohli povedať: "S Kristom som ukrižovaný"⁴².
Milovaní synovia kňazi, máme vo svojich rukách veľký poklad a najdrahšiu perlu, totiž nevyčerpateľné bohatstvá krvi Ježiša Krista. Užívajme ich čím hojnejšie a tak, aby sme sa úplnou obetou seba samého večnému Otcovi, obetovanou spolu s Kristom, stali skutočnými uzmierovateľmi spravodlivosti pred Bohom⁴³ a aby sme si zaslúžili láskavé prijatie svojich modlitieb a hojnosť milostí, ktoré by občerstvili a zúrodnili Cirkev a všetky duše. Len potom, keď sa celkom zjednotíme s Kristom obetovaním jeho a seba, a keď spojíme svoj hlas s chórom obyvateľov nebeského Jeruzalema slovami "illi canentes iungimur almae Sionis aemuli"⁴⁴, len potom, posilnení silou Spasiteľa, budeme môcť s pokojom a istotou zostúpiť z vrchu svätosti, aby sme prostredníctvom kňazskej služby priniesli všetkým ľuďom nadprirodzený život a Božie svetlo.