II.
SVÄTOSŤ KŇAZSKEJ SLUŽBY
Nech kňaz, rozdávateľ Božích tajomstiev, pri vykonávaní
svojej služby spôsobom primeraným dnešným potrebám
a v spojení s Kristom súťaží so svätými
a chráni sa "herézy činnosti"
Na vrchu Kalvárii prebodli Vykupiteľovi bok a z neho vytiekla jeho
svätá krv, ktorá odvtedy ako zaplavujúci prúd
očisťuje ľudské svedomia, zbavuje ich hriechov a udeľuje
im poklad spásy.
Na vykonávanie tejto najvznešenejšej úlohy sú určení
kňazi. Tí nielenže prenášajú a odovzdávajú
život a milosť Ježiša Krista údom jeho tajomného
Tela, ale prostredníctvom nich ako nástrojov toto Telo rastie;
oni totiž majú stále dávať Cirkvi nových
synov, vychovávať ich, formovať a viesť. A ako "správcovia
Božích tajomstiev"55 majú slúžiť
Ježišovi Kristovi s dokonalou láskou a vynakladať všetky
svoje sily na spásu bratov. Pretože sú apoštolmi
svetla, majú osvecovať svet učením evanjelia a sami byť
natoľko silní vo viere, aby ju mohli dávať ostatným;
majú sa pridŕžať príkladu a príkazov Božského
Učiteľa, aby všetkých priviedli k nemu. Sú apoštolmi
milosti a odpustenia, preto sa majú celkom zasvätiť práci
na spáse ľudí a privádzať ich k oltáru,
pri ktorom sa majú živiť chlebom nebeského života.
Sú apoštolmi lásky, nech teda napomáhajú
charitatívne diela a iniciatívy, lebo najmä v dnešných
časoch nesmierne vzrástli potreby chudobných.
Okrem toho nech sa kňaz pričiňuje o to, aby veriaci správne
chápali, preciťovali a prežívali učenie o
"spoločenstve svätých". Nech sa zasadzuje o činnosti
ako napríklad "Liturgický apoštolát" a
"Apoštolát modlitby". Podobne nech napomáha všetky
ostatné formy a spôsoby apoštolátu, ktoré sú
dnes pre mimoriadne potreby kresťanského ľudu veľmi dôležité
a naliehavé. Nech vynaložia všemožné úsilie,
aby všetci mali prístup ku katechéze, aby sa čím
viac rozšírila a podporovala Katolícka akcia a Misijné
diela laikov čoraz väčšmi napomáhali iniciatívy
sociálneho apoštolátu, ktorý si dnešná
doba vyžaduje.
Nech však kňaz nezabúda, že veľmi dôležitá
služba, ktorá mu bola zverená, bude tým plodnejšia,
čím bude užšie spojený s Kristom a dá sa
viesť jeho Duchom. Jeho konanie sa potom nezúži len na
prirodzenú činnosť, ktorá unavuje telo i dušu, a môže
ho zviesť zo správnej cesty nie na malú škodu jeho samého
i Cirkvi. Jeho prácu a vytrvalé úsilie bude posilňovať
Božia milosť, ktorú Boh pyšným odopiera, ale štedro
a rád ju udeľuje tým, čo s pokorou pracujú v
"Pánovej vinici", nehľadajú seba a vlastný
osoh56, ale Božiu slávu a spásu ľudí.
Ako sme už povedali, nech sa preto nespolieha na seba a na svoje sily, ale
skôr na nadprirodzenú pomoc, podľa výroku Svätého
písma: "A tak ani ten, čo sadí, nie je nič, ani
ten, čo polieva, ale Boh, ktorý dáva vzrast"57.
Ak bude kňaz takto apoštolovať nie je možné, aby
akousi nadprirodzenou silou nepriťahoval duše všetkých.
Ak bude totiž svojou osobou a svojím počínaním
sprítomňovať živý obraz Ježiša Krista, všetci,
čo ho majú za učiteľa, svojím vnútorným
zmyslom ľahko vycítia, že nehovorí svoje slová,
ale slová Božie a že nepracuje vlastnou silou, ale silou Božou:
"Keď niekto hovorí, tak len ako Božie slovo; keď
niekto slúži, tak z moci, ktorú uštedruje
Boh"58. Dokonca, keď sa sám usiluje o svätosť
a vykonáva svoj úrad čo najdokonalejšie, má tak
usilovne zastávať úlohu a osobu Krista, aby mohol so všetkou
skromnosťou opakovať slová Apoštola národov:
"Prosím vás teda, napodobňujte ma"59!
Preto, keď udeľujem zaslúženú pochvalu tým,
čo z lásky k Bohu a blížnym v povojnových rokoch
zo všetkých síl pracovali, aby pod vedením a podľa
príkladu biskupov naprávali toľké hmotné i
duchovné škody, nemôžem neprejaviť starosť a úzkosť
o tých, čo sa pre osobitné momentálne okolnosti vrhajú
do vonkajšej činnosti oveľa viac, než je potrebné, a
tak zanedbávajú hlavnú povinnosť kňaza - jeho
vlastné posväcovanie. Už vo verejnom dokumente som
povedal60, že by bolo potrebné priviesť k správnejšiemu
cíteniu tých, čo sa opovážlivo nazdávajú,
že svet možno spasiť tým, čo sme právom
nazvali "herézou činnosti": totiž činnosťou,
ktorá sa neopiera o pomoc Božej milosti, ani dôsledne nepoužíva
prostriedky potrebné na dosahovanie svätosti, ktoré nám
dal Ježiš Kristus. Ale takisto som považoval za vhodné
povzbudiť konať skutky posvätnej služby tých, čo
sa duchom príliš odcudzili vonkajšej činnosti, akoby nedôverovali
v účinnosť nadprirodzenej pomoci, a potom sa dostatočne,
podľa svojich možností, nepričiňovali o to, aby sila
kresťanského ducha prenikla do všetkých foriem činností,
aké si naše časy vyžadujú61.
Preto vás všetkých naliehavo vyzývam, aby ste sa v čo
najužšom spojení s Božským Vykupiteľom, v
ktorom všetko môžeme62, s najväčším
úsilím starali o večnú spásu tých, čo
Božia Prozreteľnosť zverila vašej apoštolskej práci.
Ako veľmi túžim, milovaní synovia, aby ste nasledovali
svätých mužov, čo v minulosti za nesmiernej námahy
jasne dokázali, koľko môže na tomto svete vykonať
sila Božej milosti. Kiež by si každý z vás so súhlasom
veriacich mohol pokorne a úprimne osvojiť výrok Apoštola
národov: "A ja veľmi rád vynaložím všetko,
ba aj seba samého vydám za vaše duše"63.
Osvecujte mysle nadprirodzeným svetlom, svedomia usmerňujte na správnu
cestu; posilňujte a podporujte duše, sužované pochybnosťami
alebo bolesťami. K týmto hlavným apoštolským činnostiam
pripájajte ďalšie, ktoré si dnešná doba vyžaduje.
Nech je všetkým jasné, že kňaz každým
svojím činom nehľadá nič iné, ako dobro duší,
o nič iné mu nejde, ako o Krista, ktorému obetuje svoje sily
a seba.
Nech kňaz nasleduje príklad Krista v horlivosti činorodej lásky
umierneným užívaním hmotných dobier a náležitou
náukou
Ako som vás už povzbudzoval, aby ste snahou o osobnú svätosť
zvýrazňovali v sebe živý obraz Krista, teraz vám
znovu pripomínam, aby ste sa neprestajne usilovali kráčať
v šľapajach Božského Vykupiteľa, a tak upevnili a zvýšili
posväcujúcu účinnosť vašej kňazskej služby:
"Ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a
mocou, a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých
diablom, lebo bol s ním Boh"64. Posilňovaní tým
istým duchom a poháňaní jeho silou, budete môcť
vykonávať úrad, ktorý - živený a prežiarený
kresťanskou láskou - bude bohatý na nadprirodzenú
silu a získa schopnosť prenášať ju na iných.
Vašu horlivosť nech oživuje Božia láska, ktorá
všetko znáša s pokojnou mysľou a nedovolí, aby ste
v nešťastí ochabli a bude objímať všetkých,
chudobných i bohatých, priateľov i nepriateľov,
veriacich i neveriacich! Túto každodennú prácu i
utrpenie si od vás vyžaduje spása ľudí, pre ktorú
náš Spasiteľ trpezlivo znášal bolesti a úzkosti
až natoľko, že podstúpil najväčšie muky a
smrť, aby nás znovu priviedol do priateľstva s Bohom. Len toto
je, ako viete, najvyššie dobro. Preto sa nedajte strhnúť
prílišnou túžbou po vonkajších úspechoch,
ale ani neklesajte na duchu, ak nebudete môcť dosiahnuť žiadané
výsledky, hoci ste usilovne pracovali: "Jeden rozsieva a druhý
žne"65.
Okrem toho nech sa vaše apoštolské snahy vyznačujú
najväčšou láskavosťou, lebo i keď treba bojovať
proti bludom a nerestiam, na čo sme všetci viazaní svojím
úradom, kňazská duša sa má vždy riadiť
spolucítením. Treba totiž všemožne potláčať
bludy, ale milovať blúdiacich bratov a s veľkou láskou
ich privádzať k spáse. Koľko dobrodení, koľko
obdivuhodných skutkov vykonali svätí muži práve
láskavosťou svojej duše, a to aj v ťažkých okolnostiach
a prostrediach zotročených lžou a neresťou. Zaiste by však
zradil svoj úrad ten, čo by v snahe zapáčiť sa ľuďom
lichotil ich zlým sklonom, alebo by bol zhovievavý k ich nesprávnemu
mysleniu a konaniu, na škodu kresťanskému učeniu a neporušenosti
mravov. Keď sa však jasne predloží evanjeliová
norma a úbohí hriešnici úprimne zatúžia
vrátiť sa na správnu cestu, nech sa kňaz rozpamätá
na výrok, ktorý povedal Božský Učiteľ Kniežaťu
apoštolov, keď sa ho pýtal, koľkokrát treba bratom
odpustiť: "Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz"66.
Vaša horlivosť sa
nemá zameriavať na nestále a pominuteľné veci,
ale na večné. Hlavným zámerom kňazov,
ktorí sa, tak ako sa majú, usilujú o svätosť, je
pracovať len pre Božiu slávu a pre spásu
duší. Koľkí kňazi mali aj v
ťažkých súženiach našich čias pred
očami príklad a napomenutie Apoštola národov,
ktorý spokojný s málom a s tým, čo je
nevyhnutné, hovoril: "Uspokojíme sa s tým, že
máme čo jesť a čo si obliecť"67.
Vďaka tejto nezištnosti a odpútanosti od časných
vecí, spojenej s dôverou v Božiu prozreteľnosť,
ktoré sú hodné najväčšej chvály,
kňazský úrad dal Cirkvi hojné ovocie duchovných
a sociálnych dobier.
Túto vašu horlivosť nech napokon osvecuje svetlo
múdrosti a disciplíny a nech ju zohrieva oheň lásky.
Kto sa naozaj snaží o vlastné posvätenie a o
posväcovanie iných, má byť vystrojený
dôkladnou náukou, obsahujúcou nielen teologické
disciplíny, ale aj všeobecné vzdelanie, ktoré
drží krok s vedeckými poznatkami dnešných
čias. Kňaz, ktorý bude mať takéto bohatstvo ducha,
bude môcť ako dobrý hospodár vynášať
zo svojej komory nové i staré veci68, a jeho úrad
bude uznávaný i plodný. Nadovšetko však nech sa
vykonávanie vášho úradu verne riadi nariadeniami
Apoštolskej Stolice a usmerneniami biskupov. Milovaní synovia, nech
sa nikdy nestane, aby nové formy a spôsoby apoštolátu,
ktoré sú dnes veľmi vhodné najmä v
krajinách, kde niet dostatok kňazov, zostali nevyužité,
alebo žeby pre ich nesprávne pochopenie nezodpovedali
potrebám veriacich.
Nech sa preto denne vzmáha vaša činorodá
horlivosť, nech posilňuje Božiu Cirkev, nech svieti veriacim ako
príklad a nech vystaví silné bašty, o ktoré sa
rozbijú útoky Božích nepriateľov. Žiadam
tiež, aby sa toto moje otcovské povzbudenie osobitne dotklo aj
kňazov, ktorí sa pokorne, ale s veľkou láskou a
starostlivosťou usilujú napomáhať posväcovanie
ostatných kňazov, či už sú ich radcami,
duchovnými vodcami alebo spovedníkmi. Za ich života sa
obyčajne mlčí o tom, aké neoceniteľné dobro
poskytujú Cirkvi, ale v sláve Božieho kráľovstva
to raz bude veľmi zjavné.
Ja však, čo som pred niekoľkými rokmi s
veľkým uspokojením duše rozhodol o
povýšení na oltár turínskeho kňaza Jozefa
Cafassa, ktorý, ako viete, vo veľmi ťažkej dobe tak
múdro a sväto usmerňoval mnohých kňazov, že
nielen rozvíjal ich čnosti, ale pomáhal im, aby
spásonosne vykonávali kňazský úrad, mám
silnú dôveru, že aj na jeho orodovanie nám
Božský Vykupiteľ dá mnohých svätých
kňazov, ktorí budú seba i svojich spolubratov v
posvätnom úrade privádzať k takej vznešenej
dokonalosti života, že ich príklad budú všetci s
radosťou nasledovať.
|