III.
PRAKTICKÉ SMERNICE
Správny výber kléru
Doteraz som predložil hlavné pravdy a najdôležitejšie
zásady, na ktorých spočíva katolícke kňazstvo
a vykonávanie jeho úradu. Svätí kňazi sa zaiste
vo svojej dennej práci riadia týmito pravdami a usmerneniami,
zatiaľ čo dezertéri úboho porušujú
povinnosti, na ktoré sa zaviazali kňazskou vysviackou.
Aby toto moje otcovské povzbudenie bolo účinnejšie,
považujem za vhodné podrobnejšie vysvetliť niektoré
veci, týkajúce sa praktického života. O to viac, že
dnes žijeme v okolnostiach, v ktorých sa vyskytujú nové
sporné otázky, vyžadujúce väčšiu
pozornosť a starostlivosť. Chcem preto otcovsky povzbudiť celý
klérus, a najmä biskupov, aby zo všetkých síl
napomáhali iniciatívy, ktoré sa javia ako potrebné
pre naše časy, a aby ich privádzali späť do medzí
pravdy, správnosti a čnosti, ak sa odklonia od správnej
cesty a musia sa rozhodne napraviť.
Dobre viete, že sa po rôznych dlhotrvajúcich súženiach
za poslednej vojny počet kňazov tak v katolíckych krajinách
ako na misijných územiach natoľko znížil, že
je neúmerný vzrastajúcim potrebám. Preto vyzývam
všetkých kňazov, svetských i rehoľných, aby
bratsky spojili všetky svoje sily za spoločným cieľom,
ktorým je dobro Cirkvi, vlastná spása, ako aj spása
blížnych. Všetci sa totiž môžu modlitbou a
obetou pričiniť o väčšiu účinnosť kňazskej
služby - aj tí, čo žijú utiahnutým a tichým
životom; kto tak môže urobiť aj prácou, nech to robí
rád a pohotovo.
Treba však s pomocou Božej milosti získať na túto
prácu nových druhov a spolupracovníkov. Preto otcovsky
napomínam predovšetkým biskupov, ale aj všetkých,
čo sa akýmkoľvek spôsobom starajú o kresťanský
ľud, aby venovali pozornosť tejto veľmi vážnej veci,
od ktorej v najvyššej miere závisí budúcnosť
Cirkvi. Je pravda, že spoločnosti, ktorú založil Kristus,
nikdy nebudú chýbať potrební kňazi; predsa je však
potrebné, aby sme všetci bdeli a pracovali, vedomí si Pánových
slov: "Žatva je veľká, ale robotníkov málo"69,
a vynaložili všetko úsilie, aby bolo čím viac a čo
najlepších kňazov.
Sám Božský Vykupiteľ nám ukazuje najvhodnejší
spôsob, ako vzbudiť veľa kandidátov na kňazstvo:
"Proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu"70.
Máme to dosahovať pokornou a dôverčivou modlitbou k
Bohu.
Duše tých, ktorých Boh povolal na kňazstvo, treba však
pripraviť na neviditeľné pôsobenie a podnety Svätého
Ducha. V tomto smere môžu mnoho vykonať kresťanskí
rodičia, posvätení pastieri, spovedníci a predstavení
seminárov, ale aj všetci kňazi a veriaci, ktorým záleží
na vzraste Cirkvi a chcú pomáhať v jej potrebách.
Nech sa kňazi snažia nielen kázňami a katechizovaním
ľudu, ale aj vhodnými súkromnými rozhovormi odstraňovať
predsudky a nesprávne názory na kňazstvo, ktoré sa
dnes hojne šíria; a nech v správnom svetle ukazujú
jeho veľkú dôstojnosť, krásu, užitočnosť
a nesmierne zásluhy. Otcovia a matky z akejkoľvek spoločenskej
vrstvy sa majú neustále modliť k Bohu, aby ich urobil hodnými
toho, žeby si aspoň jedno z detí povolal do svojej služby.
Nech si napokon všetci kresťania považujú za povinnosť
napomáhať a všemožne podporovať tých, ktorí
sa cítia povolaní na kňazstvo.
Napomáhať výber kandidátov na kňazstvo, čo
Kódex kanonického práva71 ukladá a vrelo
odporúča pastierom duší, má veľmi ležať
na srdci všetkým kňazom, ktorí majú nielen
pokorne a veľkodušne ďakovať večnému Bohu za
neoceniteľný dar, čo od neho prijali, ale zároveň
majú považovať za najvzácnejšiu a prvoradú
vec výber a všestrannú pomoc pri príprave svojho následníka
spomedzi mladých, o ktorých vedia, že majú všetky
vlastnosti, potrebné na takúto úlohu. Aby to istejšie
dosiahli, nech dávajú ten najlepší, nasledovaniahodný
príklad hlavne mladíkom, s ktorými sú v bližšom
kontakte a u ktorých zistili známky svätého
povolania.
Tento obozretný a múdry výber kandidátov nech sa
robí stále a všade, a to nielen medzi mladíkmi, čo
sú už v seminári, ale aj medzi tými, čo končia
štúdium na akomkoľvek type škôl, a najmä medzi
mladíkmi, zapojenými do rôznych foriem apoštolských
iniciatív. Aj keď sa títo stávajú kňazmi
neskôr, často vynikajú solídnejšími čnosťami,
lebo už prekonali mnohé problémy a utužili si ducha - a
toto všetko úzko súvisí s kňazským úradom.
Vždy je však potrebné čo najstarostlivejšie skúmať
vnútro jednotlivých kandidátov a zisťovať, s akým
úmyslom a z akých pohnútok sa takto rozhodli. Platí
to najmä v prípade nedospelých chlapcov. Tam si treba dobre
overiť, či majú potrebné duševné a telesné
dary, a či chcú dosiahnuť svätý úrad len
pre jeho vznešenosť a pre vlastný duchovný prospech a
osoh iných.
Starostlivosť o povolania
Ctihodní bratia, iste dobre viete, aké rozumové a mravné
vlastnosti žiada Cirkev od mladíkov, ktorí sa pripravujú
na kňazstvo. Preto sa mi
zdá zbytočné zdržovať sa vysvetľovaním
týchto vecí.
Skôr považujem za potrebné upozorniť vás, aby ste
s obvyklou múdrosťou starostlivo skúmali, či tí,
čo chcú prijať vysviacku, majú aj
dostatočné telesné zdravie, lebo posledná vojna
často žalostne postihla práve dorastajúce pokolenie.
Nech sa preto kandidáti i v tejto veci dôkladne spoznajú,
ak treba aj za pomoci skúseného lekára. Dúfam, že
takýmto múdrym a obozretným výberom všade
získame rad schopných kandidátov na kňazstvo.
Ak mnohých posvätných pastierov znepokojuje, že
čoraz menej mladíkov túži po kňazskom
úrade, nie menšie starosti im spôsobuje výchova
tých, čo už boli prijatí do seminárov. Viem,
ctihodní bratia, aká je to ťažká práca,
spojená s mnohými problémami; z tejto povinnosti,
ktorú nemožno obísť, budete však mať
veľa potešenia, lebo, ako pripomína náš predchodca
Lev XIII., "z úsilia a námahy vo výchove kňazov
budete zberať nanajvýš žiadúce ovocie a
pocítite, že vaša biskupská služba je
ľahšia a plodnejšia"72.
Považujem preto za vhodné poskytnúť vám
niektoré usmernenia, vyvolané potrebou, ktorá sa dnes
javí vypuklejšou než kedykoľvek predtým, a to
potrebou vychovávať svätých kňazov. Na prvom
mieste treba mať na pamäti, že seminaristi, ktorým sa
podáva základná náuka, sú iba mladíci
presadení z prirodzeného prostredia svojej rodiny. Sama povaha
vecí si teda vyžaduje, aby sa život chlapcov v malých
seminároch, nakoľko je to možné, zhodoval s
bežným životom ostatných chlapcov, ale aby tam pritom
nechýbal veľký dôraz na ich
náboženskú formáciu s prihliadaním na ich
prirodzené schopnosti, dary a sklony. To všetko nech sa deje vo
vhodnom, priestrannom a pokojnom prostredí. Ale aj v tejto veci nech sa
zachová "správna miera a umiernenosť", aby sa
nestalo, že tí, čo si majú navykať na sebazaprenie
a byť vedení k evanjeliovým čnostiam, budú
žiť "v prepychových domoch, v strojenosti a
pohodlí"73.
Vo všeobecnosti sa musíme pričiniť najmä o to, aby
sa správne utváral charakter jednotlivých mladíkov,
aby sa v nich čoraz väčšmi rozvíjal zmysel pre
zodpovednosť vzhľadom na nebezpečenstvá, ktoré
môžu pochádzať z ich činov, vzhľadom na
schopnosť usudzovať o ľuďoch i veciach a vzhľadom na
iniciatívnosť v konaní. Preto tí, čo vedú
semináre, nech sú múdri v napomínaní a
čím sú mladíci starší, tým menej
nech ich prísno strážia alebo akokoľvek
obmedzujú, aby sa tak sami usmerňovali a cítili sa
zodpovední za svoje činy. Okrem toho v niektorých veciach
nech mladíkom poskytujú nielen dovolenú slobodu konania,
ale nech ich navykajú aj na samostatné
rozmýšľanie, aby si ľahšie osvojovali
teoretické i praktické pravdy. Nech sa predstavení neboja
zverených mladíkov informovať o súčasnom
dianí, ba okrem toho, že im poskytnú potrebné
základy, aby si o nich mohli urobiť zrelý úsudok,
nech sa nevyhýbajú ani diskusiám o problémoch toho
druhu, aby tak mladíkov navykali na objektívne hodnotenie
udalostí a ich príčin.
Ak sa tieto pokyny budú verne zachovávať, mladíci
vedení k čestnosti a vernosti, ceniac si u seba i u iných
priamosť a pevnosť charakteru, budú sa vyhýbať
neúprimnosti a akejkoľvek dvojakosti. Na základe ich
úprimnosti a rýdzosti budú im môcť
predstavení účinnejšie pomôcť, keď sa
budú mať rozhodnúť vo veci Božieho povolania ku
kňazstvu.
Keby sa však mladíci, najmä tí, ktorí
prišli do seminárov v útlom veku, vychovávali na
miestach príliš odlúčených od ľudskej
spoločnosti, po skončení seminára by sotva vedeli
správne vychádzať či s obyčajnými alebo so
vzdelanými ľuďmi a v mnohých prípadoch by nemali
správny vzťah k veriacim, alebo by nepriaznivo hodnotili svoju
formáciu. Treba si preto dať záležať, aby chovanci
pomaly a múdro vnikali do zmýšľania a záujmov
ľudí, aby sa po prijatí kňazskej vysviacky, keď
budú uvedení do posvätného úradu,
necítili bezradní, čo by bolo nielen na ich škodu, ale
aj na ujmu ich kňazského pôsobenia.
Intelektuálna, literárna a vedecká formácia
Ďalšou oblasťou intenzívnej starostlivosti
predstavených seminárov je intelektuálna formácia
chovancov. Iste máte, ctihodní bratia, pred očami smernice a
predpisy, ktoré o tejto veci vydala Apoštolská stolica, a
ktoré som ja sám všetkým odporúčal,
keď som na začiatku svojho pontifikátu po prvý raz
prijal študentov rímskych seminárov a
kolégií74.
Predovšetkým si prajem, aby budúci kňazi v
literárnom a vedeckom vzdelaní v ničom nezaostávali
za laickými poslucháčmi rovnakých disciplín.
Takto sa nielenže zabezpečí serióznejšia
intelektuálna formácia, ale sa v budúcnosti
uľahčí potrebný výber spomedzi nich. Keď
bude v takomto prípade kandidát na kňazstvo uvažovať
o svojom budúcom životnom postavení, nebude ho nič
zväzovať; vyhne sa nebezpečenstvu, že by bez vzdelania,
potrebného pre civilné zamestnanie, musel nastúpiť
cestu, ktorá nie je jeho, a to podľa známeho výroku
neverného správcu: "Kopať nevládzem,
žobrať sa hanbím"75. Ak sa potom stane, že
niektorý zo seminaristov, o ktorom sa zdá, že by mohol
byť užitočný pre Cirkev, vystúpi zo
seminára, netreba to vôbec ľutovať, pretože ak
mladík našiel správnu cestu, zaiste nezabudne na dobrodenia,
ktorých sa mu v seminári dostalo a svojou činnosťou
môže veľmi prispieť k práci katolíckych
laikov.
Najväčší dôraz klásť na
filozofickú a teologickú náuku
Hoci sa dnes do vyučovania kandidátov kňazstva vyžaduje
zaradenie mnohých disciplín, medzi ktorými má
veľký význam aj štúdium sociálnej
otázky, predsa najväčší dôraz sa má
klásť na štúdium filozofie a teológie
"podľa Anjelského učiteľa"76 s vhodne
prispôsobeným časom a s informáciou o moderných
bludoch. Tieto náuky majú totiž
najväčší význam a sú
najužitočnejšie tak pre samých kňazov, ako aj pre
kresťanský ľud. Učitelia duchovného života
hovoria, že ak sa tieto náuky správne
podávajú, sú veľmi účinným
prostriedkom na zachovanie a zveľadenie ducha viery, na ovládanie
žiadostivosti, na udržanie spojenia duše s Bohom. Okrem toho
treba, aby kňaz, ktorý má byť "soľou
zeme" a "svetlom sveta"77 čo
najúčinnejšie bránil vieru hlásaním
Kristovho Evanjelia a potieraním bludov, ktoré
najrôznejšími cestami prenikajú medzi ľud. No ak
nebude dôkladne poznať základy filozofie a katolíckej
teológie, nebude môcť proti nim úspešne
bojovať.
V súvislosti s tým treba poznamenať, že spôsob
vyučovania, aký sa oddávna užíval v
katolíckych školách, je veľmi
účinný, a to pre jasné osvojovanie si pojmov, ako aj
pre ozrejmenie, že pravdy zverené Cirkvi ako učiteľke
kresťanov sú v dokonalom vzájomnom súlade.
Nechýbajú dnes takí, čo sa odklonili od
posledných usmernení Cirkvi a zanedbávajú
jasnosť a presnosť pojmov, čím sa nielenže
vzďaľujú od zdravej scholastickej metódy, ale
otvárajú brány bludom a nejednoznačným
názorom.
Aby sa štúdium posvätných služobníkov
nezmietalo v nestálosti a v pochybnostiach, vrúcne vás,
ctihodní bratia, nabádam, aby ste veľmi starostlivo
zachovávali smernice, ktoré Svätá stolica o tom
vydala.
Duchovná a mravná formácia
Ak som vzhľadom na svoj apoštolský úrad s takým
dôrazom odporúčal dôkladné intelektuálne
vzdelávanie kléru, je pochopiteľné, že nič
mi väčšmi neleží na srdci, ako duchovná a
mravná formácia mladých klerikov; v opačnom
prípade práve tie najskvelejšie vedomosti môžu
zapríčiniť veľké škody pre pýchu,
ktorá sa môže ľahko vlúdiť do srdca. Preto
si matka Cirkev nadovšetko želá, aby sa mladíci už
v seminároch upriamili na svätosť, ktorú potom
budú celý život praktizovať a upevňovať.
Čo som povedal vzhľadom na kňazov, rovnako platí aj pre
kandidátov na posvätný úrad: želám si,
aby boli pevne presvedčení, že je ich povinnosťou
urobiť všetko, aby si ozdobili dušu čnosťami,
ktoré budú ďalej s láskou rozvíjať.
Keďže mladíci deň čo deň presne v tom istom
čase vykonávajú tie isté nábožné
praktiky, možno sa obávať, že vonkajšej praktike
nebude zodpovedať vnútorné prežívanie, čo
sa môže stať najmä neskôr, keď potom, ako
opustia seminár, sú často veľmi
zaneprázdnení povinnosťami svojho kňazského
úradu.
Treba preto vynaložiť všemožné úsilie, aby
budúci kňazi viedli intenzívny vnútorný
život, inšpirovaný a živený nadprirodzeným
duchom. Nech všetko konajú vo svetle nadprirodzenej viery a v
spojení s Ježišom Kristom v presvedčení, že
takéhoto svätého spôsobu života sa nemôžu
vzdať tí, čo raz majú byť vysvätení za
kňazov a v Cirkvi zastupovať osobu samého Božského
Učiteľa. Nič tak nepodnieti kandidátov na posvätný
úrad, aby nadobúdali čnosti hodné kňaza a aby
prekonávali ťažkosti a uskutočňovali predsavzatia,
ako tento intenzívny vnútorný život.
Nech tí, čo majú na starosti mravnú formáciu
seminaristov, robia všetko preto, aby si títo osvojili čnosti,
ktoré Cirkev požaduje od kňazov. Keďže som o nich
hovoril na inom mieste tohto povzbudenia, nemusím ich tu opakovať.
Spomedzi čností, ktoré majú zdobiť
kandidátov posvätného úradu, chcem však osobitne
povzbudiť k tým, na ktorých ako na základoch
stojí celá kňazská svätosť. Je totiž
zo všetkého najpotrebnejšie, aby si mladíci
natoľko osvojili ducha poslušnosti, že sa navyknú dôsledne
podrobovať svoju vôľu vôli Božej, ktorej
tlmočníkmi sú predstavení seminára. V ich
správaní nemá byť nikdy nič také, čo
by bolo Božej vôli cudzie. Príkladom poslušnosti, o
ktorej hovoríme, nech je mladíkom Božský
Vykupiteľ, ktorý mal tu na zemi jediný program: "Aby
som plnil tvoju vôľu, Bože"78.
Budúci kňazi nech už od prvých rokov v seminári
úprimne a synovsky poslúchajú svojich
predstavených, aby sa raz vedeli s ľahkosťou a učenlivo
podrobovať vlastnému biskupovi, ako to odporúča
nepremožiteľný Kristov vyznavač Ignác
Antiochijský: "Všetci poslúchajte biskupa, ako
Ježiš Kristus Otca"79. "Kto si ctí biskupa,
toho si ctí Boh. Kto robí niečo za chrbtom biskupa,
slúži diablovi"80. "Nič nerobte bez biskupa,
chráňte si telo ako Boží chrám, milujte jednotu,
vyhýbajte sa roztržkám, buďte nasledovníkmi
Ježiša Krista, ako je on nasledovníkom svojho
Otca"81.
Treba tiež vynaložiť úsilie a starostlivosť, aby si
seminaristi vysoko cenili, milovali a chránili vlastnú
čistotu, lebo na tejto čnosti vo veľkej miere
záleží voľba tohto spôsobu života a
vytrvanie v ňom. A pretože tejto čnosti hrozia v ľudskej
spoločnosti toľké nebezpečenstvá v dušiach
tých, čo hodlajú prijať kňazskú
hodnosť, nech sa v nej pevne zakorenia. Preto treba klerikov nielen
vhodným spôsobom poučiť o povahe kňazského
celibátu, o čistote, ktorú majú
zachovávať a o povinnostiach, ktoré z nej
vyplývajú82, ale ich upozorniť aj na
nebezpečenstvá, s ktorými sa môžu v tejto
súvislosti stretnúť. Chovancov seminárov treba
povzbudzovať, aby sa už od útleho veku proti nim vyzbrojovali
užívajúc prostriedky, ktoré na skrotenie
vášní ponúka kresťanská asketika.
Čím viac sa budú vedieť ovládať, tým
viac bude ich duša napredovať v ostatných čnostiach a
tým plodnejšia bude ich kňazská činnosť. Ak
by niektorí z klerikov prejavovali v tomto smere náklonnosť
k zlému a aj po náležitej skúške,
trvajúcej primeraný čas, by sa javili nenapraviteľní,
treba ich zo seminára prepustiť pred udelením kňazskej
vysviacky.
Tieto a ostatné kňazské čnosti si mladíci v
seminároch ľahko osvoja, ak už od detstva vstrebávali
úprimnú a nežnú zbožnosť voči
Ježišovi Kristovi, medzi nami tu na zemi "opravdivo,
reálne a podstatne" prítomnému pod spôsobom
Najsvätejšej Sviatosti, ak sa im Kristus zároveň stane
hýbateľom a cieľom všetkých úmyslov a
obiet. Cirkev bude mať iste najväčšiu radosť, ak
úctu k Najsvätejšej sviatosti spoja s osobitnou
oddanosťou k Preblahoslavenej Panne Márii, vzťah, ktorý
vedie dušu k úplnej dôvere k Božej Matke a k
nasledovaniu jej čností. Cirkev sa bude radovať, lebo jej
nikdy nebude chýbať horlivosť kňazov, ktorí sa od
mladosti živili láskou ku Kristovi a Márii.
Starostlivosť o novokňazov
Nemôžem sa na tomto mieste neobrátiť aj na vás,
ctihodní bratia, aby som vás povzbudil k osobitnej starostlivosti
o novokňazov. Prechod z uzavretého seminára do činnosti
posvätnej služby, na otvorené pole apoštolátu,
môže byť pre kňaza nebezpečný, ak nebol múdro
pripravovaný na tento nový spôsob života. Dobre
uvážte, že veľké nádeje, ktoré ste
vkladali do mladých kňazov, často môžu vyjsť
nazmar, ak ich niekto nebude postupne uvádzať do práce, ak
im niekto nebude otcovsky a múdro pomáhať a
usmerňovať pri ich prvých krokoch. Plne schvaľujem,
že sú títo novokňazi, pokiaľ je to
možné, na niekoľko rokov sústredení v
špeciálnych ústavoch, kde sa pod vedením
skúsených predstavených môžu
zdokonaľovať v nábožnosti, v posvätných
disciplínach a potom sa posielajú do kňazskej služby na
základe svojej spôsobilosti.
Je preto mojím želaním, aby sa takéto ústavy
zriadili v rámci jednotlivých diecéz, alebo, podľa
okolností, spoločne pre viacero diecéz.
Pokiaľ ide o moje mesto, z príležitosti 50.
výročia svojho kňazstva som pre mladých kňazov s
veľkou radosťou dal zriadiť Ústav sv. Eugena83.
Napomínam vás, ctihodní bratia, aby ste podľa
možnosti neposielali do plnej záťaže ešte
neskúsených kňazov, ani ich neurčovali na miesta
veľmi vzdialené od centra diecézy, alebo od jej význačnejších
miest. Keby totiž žili takto odlúčení,
neskúsení, vystavení nebezpečenstvám, bez
múdrych učiteľov, iste by to bolo na škodu im
samým, ako aj ich horlivosti.
Naopak, som veľmi za to, ctihodní bratia, aby títo
novokňazi žili po boku farára alebo jeho pomocníkov,
lebo takto pod vedením starších ľahšie
preniknú do posvätnej služby a lepšie si osvoja
horlivého ducha nábožnosti.
Všetkým pastierom duší preto pripomínam, že
budúcnosť týchto novokňazov je vo veľkej miere v
ich rukách. Horlivosť, s akou sa vo svojich kňazských
začiatkoch púšťajú do práce,
môže niekedy pohasnúť alebo zoslabnúť, ak im
nie sú starší príkladom čností, alebo ak
pod zámienkou, že nechcú meniť staré zvyklosti,
vedú záhaľčivý život.
Schvaľujem a veľmi odporúčam, čo už Cirkev
vyjadrila ako svoje želanie84, aby kňazi z jednej alebo
viacerých miestnych farností viedli spoločný
život. Hoci z takéhoto spoločného života
môže prameniť aj určité nepohodlie, nikto
nepochybuje, že prináša veľký úžitok. Na
prvom mieste je to vzrast lásky a horlivosti. Pre veriacich je to príklad,
ako sa kňazi vedia zrieknuť svojich osobných záujmov a
odolávať nesprávnemu vplyvu príbuzných.
Napokon je zjavné, ako starostlivo dbajú kňazi o svoju čnosť
čistoty.
Okrem toho je potrebné, aby sa kňazi venovali aj štúdiu,
ako to požaduje Kódex cirkevného práva: "Klerici
po prijatí sviatosti kňazstva nech nezanedbávajú štúdium,
najmä posvätné"85. Ten istý kódex
okrem toho, že novokňazom predpisuje skúšky, ktoré
majú robiť "každý rok aspoň za jedno celé
trojročie"86, nariaďuje aj to, aby sa klérus viac
ráz do roka zhromaždil na stretnutiach zameraných na
"povznesenie vedy a zbožnosti"87.
Knižnice pre klérus
V záujme napomáhania štúdia, ktoré môže
byť pre skromné podmienky, v akých klérus žije,
niekedy sťažené, je veľmi vhodné, aby miestni
ordinári, v duchu dobrej dávnej tradície Cirkvi, vrátili
prvotnú vážnosť katedrálnym, seminárnym i
farským knižniciam.
Tieto knižnice, i keď mnohé z nich boli vyrabované
alebo zničené, nezriedka obsahujú vzácne dedičstvo
pergamenov, rukopisov, ako aj vytlačených kníh, ktoré
sú zaiste "výrečným svedectvom činnosti a
vplyvu Cirkvi, ako aj viery a veľkodušnej nábožnosti
predkov, ich štúdia a dobrého vkusu"88. Nech sa
tieto bibliotéky nepovažujú za zanedbané zbierky, ale
skôr za živé organizmy s vhodnou miestnosťou pre knihy,
kde v nich možno listovať. Nech sa však prispôsobia dnešným
potrebám a obohatia sa spismi každého druhu, zameranými
najmä na náboženské a sociálne otázky,
aby z nich učitelia, farári a hlavne mladí kňazi čerpali
veľa poučenia na šírenie právd evanjelia a
potieranie bludov.
|