Part, Chapter, Paragraph
1 Uvod | CTIHODNÝM BRATOM~POZDRAV A APOŠTOLSKÉ POŽEHNANIE!~ ~
2 Uvod, 0,1 | problém je mimoriadne vážnou a aktuálnou témou encykliky~
3 Uvod, 0,1 | oblasti sociálnej ekonómie.~A naozaj, podivuhodný rozmach
4 Uvod, 0,1 | podivuhodný rozmach remesiel a nové priemyselné metódy,
5 Uvod, 0,1 | vzťahy medzi zamestnávateľmi a robotníkmi, nahromadenie
6 Uvod, 0,1 | rukách malého počtu ľudí a veľké rozšírenie chudoby,
7 Uvod, 0,1 | pevnejšia jednota: toto všetko a k tomu ešte i zhoršenie
8 Uvod, 0,1 | by viac zaujímalo svet.~A tak, ctihodní bratia, ako
9 Uvod, 0,1 | urobili pre dobro Cirkvi a pre všeobecnú spásu už v
10 Uvod, 0,1 | Immortale Dei z roku 1885 a Libertas z roku 1888) a
11 Uvod, 0,1 | a Libertas z roku 1888) a podobných témach, v ktorých
12 Uvod, 0,1 | zaoberať sa ňou teraz výslovne a v celom jej rozsahu, aby
13 Uvod, 0,1 | ktorých možno spravodlivo a nestranne riešiť túto otázku.
14 Uvod, 0,1 | otázku. Je to otázka ťažká a nebezpečná. Ťažká, pretože
15 Uvod, 0,1 | vzťahoch medzi vlastníkmi a proletármi, medzi kapitálom
16 Uvod, 0,1 | proletármi, medzi kapitálom a prácou. Nebezpečná preto,
17 Uvod, 0,1 | snažia skresľovať úsudky a samu problematiku obrátiť
18 Uvod, 0,2 | Ťažká a nebezpečná otázka~2. Nech
19 Uvod, 0,2 | Nech je akokoľvek, je jasné a v tom sa všetci zhodujú,
20 Uvod, 0,2 | cechy umelcov i remeselníkov a súčasne sa inštitúcie i
21 Uvod, 0,2 | postupne zostávali osamotení a bezbranní napospas chamtivosti
22 Uvod, 0,2 | chamtivosti zamestnávateľov a bezuzdnej konkurencii.~Zlo
23 Uvod, 0,2 | pripojiť ešte monopol výroby a obchodu, takže nepatrný
24 I | I.~NEÚČINNÉ A NESPRAVODLIVÉ~SOCIALISTICKÉ
25 I, 0,3 | dožadujú zrušiť vlastníctvo a urobiť zo všetkých jednotlivých
26 I, 0,3 | z osobného na kolektívne a rovnakým rozdeľovaním ziskov
27 I, 0,3 | rovnakým rozdeľovaním ziskov a výhod medzi občanov bude
28 I, 0,3 | vnáša zmätok do kompetencií a úloh štátu a rozvracia celý
29 I, 0,3 | kompetencií a úloh štátu a rozvracia celý spoločenský
30 I, 0,4 | totiž vynakladá svoju námahu a svoje schopnosti pre niekoho
31 I, 0,4 | potrebuje pre svoj život. A tak svojou prácou nadobúda
32 I, 0,4 | nadobudnúť nejaké úspory a investuje ich do kúpy pozemku,
33 I, 0,4 | zárobkom, ktorý zmenil formu, a teda je rovnako jeho vlastníctvom
34 I, 0,4 | čím ho oberajú o právo a nádej na zhodnotenie domáceho
35 I, 0,4 | zhodnotenie domáceho vlastníctva a zlepšenie vlastného stavu,
36 I, 0,4 | zlepšenie vlastného stavu, a tak robia jeho situáciu
37 I, 0,5 | veľký rozdiel medzi človekom a zvieraťom. Zviera sa samo
38 I, 0,5 | samo nespravuje, riadia a spravujú ho dva inštinkty,
39 I, 0,5 | strane uschopňujú na činnosť a ovládajú jeho sily a na
40 I, 0,5 | činnosť a ovládajú jeho sily a na druhej strane ovplyvňujú
41 I, 0,5 | druhej strane ovplyvňujú a usmerňujú všetky jeho pohyby:
42 I, 0,5 | pohyby: čiže pud sebazáchovy a pud záchovy druhu. Na dosiahnutie
43 I, 0,5 | ovládané jedine zmyslami a zvláštnym vnímaním.~Ľudská
44 I, 0,5 | je na oveľa nižšej úrovni a je učinená na to, aby jej
45 I, 0,5 | tým, čo ho robí človekom a podstatne ho odlišuje od
46 I, 0,5 | inteligencia, čiže rozum. A práve ako rozumnému tvorovi
47 I, 0,5 | aj pre ostatné živočíchy. A to je práve nárok na trvalé
48 I, 0,6 | prítomné, ale aj budúce, a taktiež vďaka svojej slobode,
49 I, 0,6 | seba v rámci večného zákona a všeobecnej Božej prozreteľnosti.
50 I, 0,6 | človekovi právo na stabilné a trvácne dobrá, primerané
51 I, 0,7 | Ľudská pracovitosť a pozitívne právo riadia súkromné
52 I, 0,7 | Boh dal zem, aby slúžila a aby z nej malo úžitok celé
53 I, 0,7 | všetci mali nad ňou spoločne a bez rozdielu panovať, lež
54 I, 0,7 | ponechal to na schopnosť ľudí a na zvláštne posúdenie národov.
55 I, 0,7 | súkromníkov, ostáva stále v službe a na úžitok všetkým, nakoľko
56 I, 0,7 | nahrádza ich svojou prácou. A tak možno v pravde potvrdiť,
57 I, 0,7 | mnohorakých plodov zeme a za ne sa vymieňa.~Toto je
58 I, 0,7 | potrebujeme na zachovanie a zdokonaľovanie ľudského
59 I, 0,7 | predpokladu, že človek ju obrába a veľkoryso sa o ňu stará.
60 I, 0,7 | veľkoryso sa o ňu stará. A keďže človek na získanie
61 I, 0,7 | prírody vynakladá námahu mysle a telesné sily, spája tým
62 I, 0,7 | hmotnej prírody, ktorú obrobil a v ktorej zanechal akoby
63 I, 0,7 | môže považovať za svoju a vyžadovať od ostatných,
64 I, 0,8 | síce človeku užívanie pôdy a rôznych poľných plodín,
65 I, 0,8 | pôdy, na ktorej pracoval, a poľa, ktoré obrábal. Neuvedomujú
66 I, 0,8 | Veď pôda, preoraná rukou a umom roľníka, už nie je
67 I, 0,8 | meliorácie sa v pôde zhmotnili a sú od nej z väčšej časti
68 I, 0,8 | bez ohľadu na pár odporcov a vzhľadom na prirodzené právo
69 I, 0,8 | potvrdilo praxou všetkých čias. A občianske zákony, ak sú
70 I, 0,8 | odvádzajú svoju autoritu a účinnosť tiež z prirodzeného
71 I, 0,8 | zákona, uznávajú toto právo a verejnou mocou ho zabezpečujú.
72 I, 0,9 | manželstvo je prirodzené a pôvodné a žiaden ľudský
73 I, 0,9 | je prirodzené a pôvodné a žiaden ľudský zákon ho nemôže
74 I, 0,9 | Boh, keď povedal: "Ploďte a množte sa".2 Toto je rodina,
75 I, 0,9 | spoločnosť malá, ale skutočná a predchádzajúca každú občiansku
76 I, 0,9 | každú občiansku spoločnosť, a preto s právami a povinnosťami,
77 I, 0,9 | spoločnosť, a preto s právami a povinnosťami, ktoré sú nezávislé
78 I, 0,9 | silnejšie, o čo väčší je dosah a význam jeho osobnosti v
79 I, 0,10 | Vzťahy medzi rodinou a štátom~10. Na základe neporušiteľného
80 I, 0,10 | otcovi živiť svoje potomstvo: a z pohnútky tej istej prirodzenosti,
81 I, 0,10 | obraz, ba priam rozpínanie a pokračovanie svojej osoby,
82 I, 0,10 | ozajstnou spoločnosťou a riadi sa vlastnou právomocou,
83 I, 0,10 | rodina vzhľadom na výber a použitie nevyhnutných prostriedkov
84 I, 0,10 | prostriedkov na svoje zachovanie a na svoju oprávnenú nezávislosť
85 I, 0,10 | spoločenstvo, rovnako predchádzajú a prirodzenejšie musia byť
86 I, 0,10 | musia byť aj jeho práva a povinnosti. Takže ak by
87 I, 0,10 | pred čím treba utekať, a nie po ňom túžiť.~
88 I, 0,11 | rodiny~11. Je teda veľkým a zhubným omylom chcieť, aby
89 I, 0,11 | rodiny nech štát zasiahne a dá každému čo mu patrí;
90 I, 0,11 | občanov, ale ich zabezpečenie a ochrana v duchu poctivej
91 I, 0,11 | rozšírením jeho osobnosti: a keď chceme hovoriť presne,
92 I, 0,11 | občianskeho spoločenstva. A práve z toho dôvodu, že
93 I, 0,11 | prirodzenej spravodlivosti a rozvracajú rodinné zväzky.~
94 I, 0,11(3) | Theologiae, II-II, q. 10, a. 12~
95 I, 0,12 | nespravodlivosť, ale aj to, aký zmätok a neporiadok by z toho vzišiel
96 I, 0,12 | vrstvy spoločnosti, aká tvrdá a nenávistná poroba pre občanov.
97 I, 0,12 | bohatstva by vyprahli, keďže um a schopnosti jednotlivcov
98 I, 0,12 | pozbavené všetkej motivácie. A vysnívaná rovnosť by nebola
99 I, 0,12 | všeobecným stavom opovrhnutia a biedy.~Všetky tieto dôvody
100 I, 0,12 | jednotlivcov, rozvracia úlohy štátu a ruší všeobecný pokoj. Nech
101 II, 1 | PRÍNOS CIRKVI SVOJÍM UČENÍM A SVOJOU ČINNOSŤOU~PRI RIEŠENÍ
102 II, 1,13 | robotníckej otázke~13. S dôverou a plným právom sa púšťame
103 II, 1,13 | riešenie bez pomoci náboženstva a Cirkvi. A keďže starostlivosť
104 II, 1,13 | pomoci náboženstva a Cirkvi. A keďže starostlivosť o náboženské
105 II, 1,13 | starostlivosť o náboženské otázky a rozdeľovanie dobier, ktoré
106 II, 1,13 | problému si vyžaduje spoluúčasť a účinnú spoluprácu aj ďalších:
107 II, 1,13 | zamestnávateľov i bohatých ľudí, a taktiež samých proletárov,
108 II, 1,13 | mysle, ale i formovať život a správanie každého. Veľkým
109 II, 1,13 | proletárov. Cirkev chce to a túži po tom, aby sa spoločne
110 II, 1,13 | aby sa spoločne radili a združili sily všetkých spoločenských
111 II, 1,13 | všetkých spoločenských tried a spoločným postupom dosiahli
112 II, 1,13 | zamerať aj samotné zákony a predstavitelia štátu.~
113 II, 1,14 | istú šikovnosť, zdravie a sily v rovnakej miere. A
114 II, 1,14 | a sily v rovnakej miere. A z týchto nevyhnutných rozdielov
115 II, 1,14 | potrebuje rôzne schopnosti a rôzne funkcie. A základným
116 II, 1,14 | schopnosti a rôzne funkcie. A základným podnetom, ktorý
117 II, 1,14 | nariadené na odčinenie hriechu, a to nie bez námahy a nepríjemnosti,
118 II, 1,14 | hriechu, a to nie bez námahy a nepríjemnosti, podľa onoho
119 II, 1,14 | prítomná, pretože trpké, tvrdé a ťažké sú osudné následky
120 II, 1,14 | až po hrob. Takže trpieť a znášať to je dedičstvo človeka,
121 II, 1,14 | to je dedičstvo človeka, a tak nech by sa čokoľvek
122 II, 1,14 | ktorí tvrdia, že to dokážu, a sľubujú biednym život zbavený
123 II, 1,14 | biednym život zbavený bolestí a námah, samý pokoj a potešenie,
124 II, 1,14 | bolestí a námah, samý pokoj a potešenie, zavádzajú ľud
125 II, 1,14 | potešenie, zavádzajú ľud a ťahajú ho na cestu, ktorá
126 II, 1,14 | situáciu človeka takú, aká je a zároveň, ako sme povedali,
127 II, 1,15 | prirodzenosť postavila bohatých a proletárov do nezmieriteľného
128 II, 1,15 | údy sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú harmonický pomer,
129 II, 1,15 | dve triedy zladili spolu, a tak vytvárali rovnováhu.
130 II, 1,15 | kapitálu. Svornosť tvorí krásu a poriadok vecí tam, kde trvalý
131 II, 1,15 | priniesť iné než zmätok a barbarstvo. A na upokojenie
132 II, 1,15 | než zmätok a barbarstvo. A na upokojenie rozporu, ba
133 II, 2,16 | povinnosti medzi pracujúcimi a zamestnávateľmi podľa spravodlivosti~
134 II, 2,16 | učenie, ktoré Cirkev vykladá a opatruje, má mimoriadnu
135 II, 2,16 | má mimoriadnu moc zmieriť a umožniť dohodu medzi bohatými
136 II, 2,16 | umožniť dohodu medzi bohatými a proletármi tým, že jedným
137 II, 2,16 | sa vzťahujú na proletára a robotníka, sú tieto: vykonávať
138 II, 2,16 | sú tieto: vykonávať úplne a verne prácu, ktorá bola
139 II, 2,16 | prácu, ktorá bola slobodne a rovnoprávne dohodnutá; nespôsobovať
140 II, 2,16 | sa zdržať násilných činov a nikdy ju nikdy nezvrhnúť
141 II, 2,16 | len zbytočné vytriezvenia a ničivé straty.~Kapitalistov
142 II, 2,16 | ničivé straty.~Kapitalistov a zamestnávateľov sa týkajú
143 II, 2,16 | charakterom. Z pohľadu rozumu a viery nie práca ponižuje
144 II, 2,16 | ako je hodnota jeho svalov a síl.~Podobne je prikázané
145 II, 2,16 | proletárov ohľad na náboženstvo a na duchovné dobrá. Je teda
146 II, 2,16 | ponechať robotníkovi pokoj a čas, ktorý postačuje na
147 II, 2,16 | ktoré by ho mohli pokaziť, a nebezpečenstvám pohoršenia;
148 II, 2,16 | neodvádzať ho od rodinného ducha a od záľuby v sporení; nenútiť
149 II, 2,16 | sú neprimerané jeho silám a nevhodné pre jeho vek a
150 II, 2,16 | a nevhodné pre jeho vek a pohlavie.~
151 II, 2,17 | všeobecnosti nech si kapitalisti a zamestnávatelia pamätajú,
152 II, 2,17 | prospech utláčať núdznych a nešťastných a zarábať na
153 II, 2,17 | utláčať núdznych a nešťastných a zarábať na biede blížneho.
154 II, 2,17 | robotníkom, (...) kričí. A (tento) krik... došiel k
155 II, 2,17 | prísnejšia, o čo slabším a bezbrannejším je robotník
156 II, 2,17 | bezbrannejším je robotník a posvätnejším jeho drobný
157 II, 2,17 | prikázaní na zmiernenie trpkosti a odstránenie dôvodov k rozporu?~
158 II, 2,18 | vedená Kristovým učením a príkladom, si kladie ešte
159 II, 2,18 | zblížiť tieto dve triedy a vytvoriť medzi nimi priateľstvo.~
160 II, 2,18 | je možné správne pochopiť a ohodnotiť, ak sa duša nepozdvihne
161 II, 2,18 | nestvoril pre tieto krehké a pominuteľné dobrá, ale pre
162 II, 2,18 | dobrá, ale pre dobrá nebeské a večné; a zem nám dal ako
163 II, 2,18 | pre dobrá nebeské a večné; a zem nám dal ako miesto vyhnanstva,
164 II, 2,18 | vlastníš množstvo bohatstva a iných pozemských dobier,
165 II, 2,18 | ich na podnety na cnosti a na predmet zásluh; až do
166 II, 2,18 | slobodne vzal na seba súženia a bolesti, obdivuhodným spôsobom
167 II, 2,18 | spôsobom zmiernil ich horkosť, a nielen príkladom, ale i
168 II, 2,18 | príkladom, ale i milosťou a nádejou na odmenu nám uľahčil
169 II, 2,18 | ich neoslobodia od bolesti a že budúcemu šťastiu nepomáhajú,
170 II, 2,18 | vyhrážky Ježiša Krista9 a že z užívania svojich dobier
171 II, 2,19 | používanie bohatstva je znamenité a mimoriadne dôležité učenie,
172 II, 2,19 | ale prenikalo do praxe a formovalo život. Základ
173 II, 2,19 | rozlíšiť oprávnené vlastníctvo a oprávnené používanie. Súkromné
174 II, 2,19 | prirodzeným právom človeka. A vykonávať toto právo je,
175 II, 2,19 | sveta, aby ľahko dávali a zdieľali to, čo vlastnia." 11
176 II, 2,19(10) | Theologiae, II-II, q. 66, a. 2.~
177 II, 2,19 | čo je nevyhnutné pre neho a pre jeho rodinu, ba ani
178 II, 2,19 | čo nevyhnutne prislúcha a vyjadruje dôstojnosť vlastného
179 II, 2,19(11) | Tamtiež, q. 65, a. 2.~
180 II, 2,19 | zabezpečení svojich potrieb a požiadaviek je povinnosťou
181 II, 2,19(12) | Tamtiež, II-II, q. 32, a. 6.~
182 II, 2,19 | Avšak nad ľudskými zákonmi a súdmi stojí Kristov zákon
183 II, 2,19 | súdmi stojí Kristov zákon a súd, ktorý mnohorako vštepuje
184 II, 2,19 | je dávať ako prijímať"14 a bude považovať za vec vykonanú
185 II, 2,19 | darov, či už vonkajších a telesných, alebo duchovných,
186 II, 2,19 | pre vlastné zdokonalenie, a zároveň ako služobník Božej
187 II, 2,19 | nech sa o jeho užívanie a úžitok podelí s blížnymi." 16~
188 II, 2,20 | bohatý, stal sa chudobným"17 a hoci bol Synom Božím, ba
189 II, 2,20 | pochopíme, že pravá veľkosť a dôstojnosť človeka spočíva
190 II, 2,20 | sú preťažení, 20 slabých a prenasledovaných objíma
191 II, 2,20 | pýchu tých šťastnejších a sňať z biednych poníženie;
192 II, 2,20 | jedných k zhovievavosti a druhých k skromnosti. A
193 II, 2,20 | a druhých k skromnosti. A tak vzdialenosti, ktoré
194 II, 2,20 | pýche také milé, sa skracujú a ukazuje sa nie až také náročné
195 II, 2,20 | dve triedy si podali ruky a uzatvorili priateľskú dohodu.~
196 II, 2,21 | Dobrá prírody a dobrá milosti sú spoločným
197 II, 2,21 | bratskej láske. Spoznajú totiž a pocítia, že všetci ľudia
198 II, 2,21 | rovnako vykúpil Ježiš Kristus a povolal k dôstojnosti Božieho
199 II, 2,21 | svätého bratstva. Spoznajú a pocítia, že dobrá prírody
200 II, 2,21 | pocítia, že dobrá prírody a dobrá milosti sú spoločným
201 II, 2,21 | spoločným vlastníctvom ľudstva a že bez vlastnej viny nik
202 II, 2,21 | aj dedičia, Boží dedičia a Kristovi spoludedičia".21~
203 II, 2,21 | spoludedičia".21~Toto je ideál práv a povinností, obsiahnutý v
204 II, 2,21 | hneď neustal každý rozpor a nevrátil sa pokoj?~
205 II, 2,22 | Preto sa plne venuje výchove a formácii ľudí k týmto zásadám,
206 II, 2,22 | učenia naširoko prúdili a prostredníctvom biskupov
207 II, 2,22 | prostredníctvom biskupov a kňazov zavlažovali celú
208 II, 2,22 | skúma ako preniknúť do duší a usmerniť vôle, aby sa nechali
209 II, 2,22 | viesť Božími prikázaniami. A práve v tejto oblasti, ktorá
210 II, 2,22 | tento cieľ od Ježiša Krista a majú v sebe božskú silu,
211 II, 2,22 | najvnútornejších záhybov sŕdc a spôsobiť, že ľudia poslúchajú
212 II, 2,22 | na uzde vášne, vrcholnou a jedinečnou láskou milujú
213 II, 2,22 | jedinečnou láskou milujú Boha a blížneho a s nadšením prekonávajú
214 II, 2,22 | láskou milujú Boha a blížneho a s nadšením prekonávajú všetky
215 II, 2,22 | príklady. Spomeňme len fakty a veci, ktoré sú mimo akejkoľvek
216 II, 2,22 | smrti k mravnému životu a zdokonalením, aké dovtedy
217 II, 2,22 | Ježiš Kristus je počiatok a cieľ týchto dobrodení: z
218 II, 2,22 | dobrodení: z neho vychádzajú a na neho ich treba vzťahovať.
219 II, 2,22 | tajomstvo vtelenia Slova a vykúpenia ľudstva, život
220 II, 2,22 | život Ježiša Krista, Boha a človeka, sa prelial do občianskej
221 II, 2,22 | do občianskej spoločnosti a vierou, prikázaniami a zákonmi
222 II, 2,22 | spoločnosti a vierou, prikázaniami a zákonmi ju pretvoril. Ak
223 II, 2,22 | návrat ku kresťanskému životu a mravom. Je významnou zásadou,
224 II, 2,22 | všetkých spoločenských pohnútok a činov má byť totožný s tým,
225 II, 2,22 | sa k nemu je záchranou. A toto platí tak pre celé
226 II, 2,23 | starostlivosť Cirkvi je tak úplne a výlučne zameraná na spásu
227 II, 2,23 | čo prislúcha smrteľnému a pozemskému životu.~Obzvlášť
228 II, 2,23 | pozemskému životu.~Obzvlášť túži a usiluje sa, aby sa proletári
229 II, 2,23 | svojej nešťastnej situácie a zlepšili svoje podmienky.
230 II, 2,23 | že volá ľudí k cnostiam a formuje ich. Kresťanský
231 II, 2,23 | spôsob života, pokiaľ je a taký naozaj zostáva, už
232 II, 2,23 | Božie požehnanie, základ a prameň všetkého dobra. Okrem
233 II, 2,23 | dychtivosť po hmotných veciach a smäd po potešeniach, ktoré
234 II, 2,23 | sa so striedmym životom a nedostatok nahrádza sporením,
235 II, 2,23 | nedostatok nahrádza sporením, a tak uniká pred neresťami,
236 II, 2,23 | malé ale i veľké majetky a vrhajú do záhuby aj tie
237 II, 2,24 | Cirkev je učiteľka a príklad lásky v priebehu
238 II, 2,24 | proletárov tým, že vytvára a napomáha čokoľvek, čo im
239 II, 2,24 | im môže priniesť úľavu, a v tomto ohľade sa angažuje
240 II, 2,24 | takej miery, že zožína obdiv a pochvaly u samotných svojich
241 II, 2,24 | každodennej dobročinnosti. A apoštol Pavol, hoci bol
242 II, 2,24 | pretože boli "určené na pomoc a na pochovávanie núdznych,
243 II, 2,24 | obidvoch pohlaví, starcov a stroskotancov".24 Takto
244 II, 2,24 | majetok chudobných. Ba novými a cielenými formami pomoci
245 II, 2,24 | i bohatých, podnecovaním a povzbudzovaním hrdinskej
246 II, 2,24 | vytvorila náboženské spolky a iné dobročinné ustanovizne,
247 II, 2,24 | žiadnu formu biedy bez pomoci a podpory. Dnes mnohí, podobne
248 II, 2,24 | znamenité prejavy lásky a pokladajú za vhodné nahradiť
249 II, 2,24 | zasväcujúcu dobru iných. A tá nemôže byť ničím iným
250 II, 2,24 | najsvätejšieho Srdca Ježiša Krista; a odďaľuje sa od Ježiša Krista
251 III, 2,25 | prispieť vlastným podielom, a to podľa príkladu toho prozreteľného
252 III, 2,26 | všeobecne súborom zákonov a politických ustanovení,
253 III, 2,26 | politických ustanovení, usporiadať a spravovať štát tak, aby
254 III, 2,26 | prejav občianskej rozvážnosti a povinnosť vedúcich predstaviteľov
255 III, 2,26 | zachovávania náboženstva a spravodlivosti, z umierneného
256 III, 2,26 | umierneného vyrubovania a rovnomerného rozdeľovania
257 III, 2,26 | daní, z pokroku priemyslu a obchodu, z rozkvetu poľnohospodárstva
258 III, 2,26 | rozkvetu poľnohospodárstva a z ďalších podobných činiteľov,
259 III, 2,26 | ako aj robotníckej triedy; a to svojím plným právom,
260 III, 2,26 | všeobecné dobro je úlohou a kompetenciou štátu. Čím
261 III, 2,27 | triedy. Proletári sú nie viac a nie menej než bohatí občanmi
262 III, 2,27 | prirodzeného práva, pravými a živými článkami, z ktorých
263 III, 2,27 | ich je oveľa väčší počet. A tak keďže je absurdné starať
264 III, 2,27 | sa o jednu časť občanov a zanedbávať druhú, je striktnou
265 III, 2,27 | svätý Tomáš: "Keďže časť a celok tvoria v určitom zmysle
266 III, 2,27 | určitom zmysle aj časti." 25 A tak medzi mnohými a vážnymi
267 III, 2,27 | A tak medzi mnohými a vážnymi povinnosťami vládcov,
268 III, 2,27 | Akokoľvek sa budú meniť a striedať formy vlády, ostane
269 III, 2,27 | ostane vždy tá rôznosť a nerovnosť podmienok, bez
270 III, 2,27 | ktorí vedú krajinu k mieru a ochraňujú ju pred vojnou;
271 III, 2,27 | ochraňujú ju pred vojnou; a je ľahké pochopiť, že nakoľko
272 III, 2,27 | práve oni sú najpriamejšou a najplatnejšou príčinou spoločného
273 III, 2,27 | nemôžu tým istým spôsobom a s rovnakými úradmi spolupracovať
274 III, 2,27(25)| Theologiae, II-II, q. 61, a. 1, ad 2.~
275 III, 2,27 | týchto dobier je nevyhnutné a najvyššou mierou sa oň pričiňuje
276 III, 2,27 | vláda zaujímala o robotníka a umožnila, aby sa nejakou
277 III, 2,27 | vytvára: aby mal stravu a odev a aby žil s menšími
278 III, 2,27 | vytvára: aby mal stravu a odev a aby žil s menšími tažkosťami.
279 III, 2,28 | sme povedali, aby občan a rodina boli pohltení štátom.
280 III, 2,28 | zachovaní spoločného dobra a práv iných.~Predsa však
281 III, 2,28 | vládcovia chrániť spoločnosť a jej súčasti. Spoločnosť
282 III, 2,28 | zverená najvyššej moci, a tiež preto, lebo verejné
283 III, 2,28 | najvyšším zákonom, ale jediným a úplným zmyslom verejnej
284 III, 2,28 | súčasti preto, lebo filozofia a evanjelium sa zhodujú v
285 III, 2,28 | vládcom, ale ovládaným. A keďže politická moc pochádza
286 III, 2,28 | politická moc pochádza od Boha a je akousi účasťou na božskej
287 III, 2,29 | Nutnosti a medze štátneho zásahu~29.
288 III, 2,29 | aby bol zachovaný poriadok a verejný pokoj: aby rodina
289 III, 2,29 | v súlade s Božím zákonom a s prirodzenými zásadami;
290 III, 2,29 | zásadami; aby sa uznávalo a praktizovalo náboženstvo;
291 III, 2,29 | druhú; aby vyrastali zdraví a mocní občania, schopní zveľaďovať
292 III, 2,29 | občania, schopní zveľaďovať a v prípade potreby i brániť
293 III, 2,29 | že sa mu odopiera pokoj a dostatočný čas na plnenie
294 III, 2,29 | ak spoločná práca mužov a žien a iné popudy na zlo
295 III, 2,29 | spoločná práca mužov a žien a iné popudy na zlo vystavujú
296 III, 2,29 | prácou vzhľadom na pohlavie a vek sa spôsobuje ujma na
297 III, 2,29 | príslušných medzí zasiahnuť moc a autorita zákonov. Tieto
298 III, 2,29 | každého, kto je ich nositeľom, a verejná moc musí zabezpečovať
299 III, 2,29 | zvláštny ohľad na slabých a chudobných. Vrstva bohatých,
300 III, 2,29 | nachádzajú medzi slabými a núdznymi, musí štát prednostne
301 III, 2,29 | zamerať svoju starostlivosť a opateru.~
302 III, 2,30 | spôsobovať iným ujmu na majetku a pod zástavou neviem akej
303 III, 2,30 | opojení falošnými zásadami a bažiaci po novotách, sa
304 III, 2,30 | cenu rozdúchavať vzbury a podnecovať iných do násilia.
305 III, 2,30 | postaví hrádzu buričom, a tak ochráni dobrých robotníkov
306 III, 2,30 | nebezpečenstva pokúšania a vlastníkov od nebezpečenstva
307 III, 2,31 | konfliktov~31. Príliš dlhá a namáhavá práca, ako i odmena
308 III, 2,31 | štát zabránil tejto vážnej a častej neprístojnosti, pretože
309 III, 2,31 | škodu len pre vlastníkov a pre samotných robotníkov,
310 III, 2,31 | robotníkov, ale i pre obchod a všeobecné záujmy. A násilnosti
311 III, 2,31 | obchod a všeobecné záujmy. A násilnosti či vzbury, pre
312 III, 2,31 | verejný pokoj. Najúčinnejším a najprospešnejším opatrením
313 III, 2,31 | predísť zlu autoritou zákonov a zabrániť ich vypuknutiu
314 III, 2,31 | konflikt medzi robotníkmi a vlastníkmi.~
315 IV, 2,32 | robotníka mnohé ďalšie veci, a na prvom mieste duchovné
316 IV, 2,32 | Pozemský život, hoci je dobrý a žiadúci, nie je cieľom,
317 IV, 2,32 | boli stvorení, ale cestou a prostriedkom na zdokonaľovanie
318 IV, 2,32 | života poznávaním pravdy a konaním dobra. Duch je ten,
319 IV, 2,32 | nosí vytesaný Boží obraz a podobu a v ktorom spočíva
320 IV, 2,32 | vytesaný Boží obraz a podobu a v ktorom spočíva tá zvrchovanosť,
321 IV, 2,32 | poverený ovládať nižšie tvory a podmaniť si všetky zeme
322 IV, 2,32 | podmaniť si všetky zeme a moria. "Naplňte zem. Podmaňte
323 IV, 2,32 | Naplňte zem. Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora,
324 IV, 2,32 | mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa
325 IV, 2,32 | rovní, niet medzi bohatými a chudobnými, vlastníkmi a
326 IV, 2,32 | a chudobnými, vlastníkmi a služobníkmi, pánmi a poddanými
327 IV, 2,32 | vlastníkmi a služobníkmi, pánmi a poddanými žiadneho rozdielu,
328 IV, 2,32 | podľa svojej prirodzenosti a prijať otroctvo ducha; tu
329 IV, 2,33 | zotrvávanie v záhaľčivosti a už vôbec nie úplná nečinnosť,
330 IV, 2,33 | želali ako zdroj nerestí a príležitosť na márnivosť,
331 IV, 2,33 | povznesie človeka od práce a od každodenných záležitostí
332 IV, 2,33 | myšlienke na nebeské dobrá a k vzdávaniu úcty Božej velebe.~
333 IV, 2,33 | Toto je v zásade podstata a toto je i cieľ sviatočného
334 IV, 2,33 | aby si ho zasvätil." 29 A on sám ho učil vlastným
335 IV, 2,34 | ide o ochranu telesných a vonkajších dobier, predovšetkým
336 IV, 2,34 | prílišná námaha múti myseľ a vysiľuje telo. Ako prirodzenosť,
337 IV, 2,34 | človeka obmedzená. Prácou a zvykom sa zušľachťuje, avšak
338 IV, 2,34 | že z času na čas ustane a prenechá miesto odpočinku.
339 IV, 2,34 | charakteru práce, od miestnych a časových okolností i od
340 IV, 2,34 | samotného telesného stavu a zdravia robotníkov. Napríklad
341 IV, 2,34 | zemou, pretože je ťažšia a zdraviu škodlivejšia, sa
342 IV, 2,35 | Zvláštna ochrana práce žien a detí~35. Napokon prácu,
343 IV, 2,35 | primeraná pre dospelého a mocného muža, nie je rozumné
344 IV, 2,35 | treba byť veľmi obozretnými a nepripúšťať ich k práci
345 IV, 2,35 | ich fyzické, intelektuálne a morálne sily. Silám, ktoré
346 IV, 2,35 | poctivosť slabšieho pohlavia a prirodzene sa dopĺňajú s
347 IV, 2,35 | dopĺňajú s výchovou detí a blahobytom domova. Vo všeobecnosti
348 IV, 2,35 | uzatvára medzi vlastníkmi a robotníkmi, vždy je buď
349 IV, 2,36 | musí mať spravodlivú mzdu a dobre vykonávať svoju prácu~
350 IV, 2,36 | ktorú treba dobre chápať a neupadnúť do ani jedného
351 IV, 2,36 | vykonal svoju povinnosť, a preto zdá sa, nedlhuje nič
352 IV, 2,36 | pácha sa nespravodlivosť a iba na ochranu týchto práv,
353 IV, 2,36 | neprihliada na všetky stránky veci a určité úvahy tu značne chýbajú.
354 IV, 2,36 | pretože je vlastná osobe a celkom patrí tomu, kto ju
355 IV, 2,36 | patrí tomu, kto ju vykonáva a komu je na prospech, je
356 IV, 2,36 | prospech, je to aktívna sila; a okrem toho je nevyhnutná,
357 IV, 2,36 | človeka na zachovanie života a toto zachovanie je nezanedbateľnou
358 IV, 2,37 | prácu. Hoci teda robotník a majiteľ uzatvoria po vzájomnom
359 IV, 2,37 | vzájomnom dohovore dohodu a stanovia nominálnu výšku
360 IV, 2,37 | spravodlivosti, ktorý predchádza a prevyšuje slobodnú vôľu
361 IV, 2,37 | prevyšuje slobodnú vôľu strán, a síce že výška mzdy nesmie
362 IV, 2,37 | ako si vyžaduje striedme a slušné živobytie robotníka.
363 IV, 2,37 | vlastník alebo podnikateľ a chtiac-nechtiac musia byť
364 IV, 2,37 | búri. Okrem toho v týchto a iných podobných veciach,
365 IV, 2,37 | svoje zásahy na ochranu a podporu, keď si to jednotlivý
366 IV, 2,38 | mzda vychováva k sporeniu a vytvára malý majetok~38.
367 IV, 2,38 | ľahšie myslieť na sporenie a na popud samej prirodzenosti
368 IV, 2,38 | nevyhnutná na praktické a účinné riešenie robotníckej
369 IV, 2,38 | musia napomáhať toto právo a starať sa o to, aby čo možno
370 IV, 2,38 | Prinieslo by to veľké výhody: a na prvom mieste rovnomernejšie
371 IV, 2,39 | rukách všetky druhy výroby a obchodu, využívajú pre seba
372 IV, 2,39 | všetky zdroje bohatstva a majú veľký vplyv aj na chod
373 IV, 2,39 | veľké množstvo biednych a slabých s rozjatreným duchom,
374 IV, 2,39 | vzdialenosť medzi krajnou chudobou a krajným bohatstvom.~Okrem
375 IV, 2,39 | namáhajú sa svižnejšie a s väčším zápalom; ba i zamilujú
376 IV, 2,39 | ktorej očakávajú pre seba a pre svoju rodinu nielen
377 IV, 2,39 | ale i akú-takú hojnosť. A je ľahké pochopiť, ako táto
378 IV, 2,39 | zvýšeniu výnosov z pôdy a tiež i národného bohatstva.~
379 IV, 2,39 | jedine mierniť jeho výkon a zlaďovať ho so spoločným
380 IV, 2,39 | dobrom. Je nespravodlivé a neľudské vyžadovať od súkromníkov
381 V, 2,40 | a) Profesijné odbory~Profesijné
382 V, 2,40 | prispieť samotní kapitalisti a robotníci, ustanovizňami
383 V, 2,40 | prinášanie vhodnej pomoci núdznym a na vzájomné zbližovanie
384 V, 2,40 | výhody týchto združení, a to nielen pre remeselníkov,
385 V, 2,40 | remeselníkov, ale i na česť a zdokonalenie samotných remesiel,
386 V, 2,40 | pokrok kultúry, nové spôsoby a vzrastajúce životné potreby
387 V, 2,40 | vytváranie takýchto združení, a to buť samotných robotníkov,
388 V, 2,40 | na formu ich usporiadania a na ich činnosť.~
389 V, 2,41 | môžu dostať väčšiu odmenu, a keď padnú, jeden zdvihne
390 V, 2,41 | čo by ho zodvihol." 32 A na inom mieste: "Brat s
391 V, 2,41 | spoločnostiach, iste malých a nedokonalých, ale predsa
392 V, 2,41 | Medzi týmito spoločnosťami a občianskou spoločnosťou
393 V, 2,41 | z jej lona, sa nazývajú a sú súkromnými, pretože ich
394 V, 2,42 | existujú vo vnútri štátu a sú akoby jeho mnohými súčasťami,
395 V, 2,42 | hovoriac vo všeobecnosti a absolútne, štát nemôže zakázať
396 V, 2,42 | zo svojej prirodzenosti; a prirodzené práva musí štát
397 V, 2,42 | nenarušili občianske práva a nespôsobilo zlo pod zámienkou
398 V, 2,42 | súhlase so správnym rozumom, a teda so samotným večným
399 V, 2,42(36) | Theologiae, I-II, q. 13, a. 3: ("Lex humana in tantum
400 V, 2,42(36) | hoc manifestum est quod a lege aeterna derivatur.
401 V, 2,42(36) | derivatur. In quantum vero a ratione recedit, sic dicitur
402 V, 2,43 | katolíckych združení~43. A tu naša myseľ zalieta k
403 V, 2,43 | podnietila cirkevná autorita a zbožnosť veriacich a ich
404 V, 2,43 | autorita a zbožnosť veriacich a ich nesmierny úžitok pre
405 V, 2,43 | rešpektovať ich, zachovávať, a keď treba, obraňovať. Avšak
406 V, 2,43 | časoch! Na mnohých miestach a mnohými spôsobmi štát porušil
407 V, 2,43 | určili na stanovený cieľ, a napokon tí, na ktorých úžitok
408 V, 2,43 | napokon tí, na ktorých úžitok a pozdvihnutie boli zamerané.
409 V, 2,43 | takých nespravodlivých a škodlivých; a to tým viac,
410 V, 2,43 | nespravodlivých a škodlivých; a to tým viac, že sledujeme
411 V, 2,43 | sledujeme zakazovanie pokojných a mimoriadne užitočných katolíckych
412 V, 2,44 | namieste skúmať pôvod, ciele a postupy. Je však všeobecne
413 V, 2,44 | čele stoja ukrytí vodcovia a ich vedenie sa protiví kresťanskému
414 V, 2,44 | duchu i všeobecnému dobru. A títo, vďaka monopolu zastupovania
415 V, 2,44 | alebo si vytvoriť vlastné, a tak spojiť sily a rozhodne
416 V, 2,44 | vlastné, a tak spojiť sily a rozhodne sa vzoprieť proti
417 V, 2,44 | proti tomuto nespravodlivému a neprípustnému nátlaku. Ako
418 V, 2,44 | nátlaku. Ako teda môže váhať a nevybrať si túto druhú možnosť
419 V, 2,45 | Chvályhodní sú tí kňazi a laici, ktorí sa venujú sociálnemu
420 V, 2,45 | do svojich rúk ich záujmy a skúmajú, ako zvýšiť blahobyt
421 V, 2,45 | vzťahy medzi robotníkmi a zamestnávateľmi; ako živiť
422 V, 2,45 | zamestnávateľmi; ako živiť a prehlbovať u jedných i druhých
423 V, 2,45 | druhých zmysel pre povinnosť a zachovávanie evanjeliových
424 V, 2,45 | extrémov, vedú ho k miernosti a i pri tej najväčšej rozličnosti
425 V, 2,45 | zabezpečujú pre nich poctivú a výnosnú prácu. Odvahu a
426 V, 2,45 | a výnosnú prácu. Odvahu a záštitu pripájajú aj biskupi
427 V, 2,45 | záštitu pripájajú aj biskupi a pod ich vedením svetský
428 V, 2,45 | výdavkami na zakladanie a mohutné rozširovanie združení,
429 V, 2,45 | budúcnosť zabezpečiť dôstojný a pokojný odpočinok.~Dobrodenia,
430 V, 2,45 | Dobrodenia, ktorými tieto početné a také horlivé iniciatívy
431 V, 2,45 | spoločnosti stále viac rozkvitajú a nech sú múdro riadené. Nech
432 V, 2,45 | do vnútra ich organizácie a poriadku. Pretože životodarný
433 V, 2,45 | základe vnútorného princípu a vonkajšie zásahy ho zadúšajú.~
434 V, 2,46 | Ciele a poriadok robotníckych odborov~
435 V, 2,46 | Takáto múdra organizácia a poriadok sú bezpodmienečne
436 V, 2,46 | zachovanie jednoty činnosti a smerovania. Ak občania majú,
437 V, 2,46 | je možné stanoviť istými a jasnými predpismi, pretože
438 V, 2,46 | každého národa, skúsenosťou a používaním, kvalitou a produktivitou
439 V, 2,46 | skúsenosťou a používaním, kvalitou a produktivitou prác, obchodným
440 V, 2,46 | možno stanoviť ako všeobecné a trvale platné pravidlo,
441 V, 2,46 | poskytovali tie najvhodnejšie a najpohotovejšie prostriedky
442 V, 2,46 | oplatí zamerať na náboženské a mravné zdokonaľovanie ako
443 V, 2,46 | zdokonaľovanie ako na hlavný cieľ a že na toto zdokonaľovanie
444 V, 2,46 | zvrhli na celkom inú povahu a neboli by oveľa výhodnejšie
445 V, 2,46 | keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?" 37
446 V, 2,46 | najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto
447 V, 2,46 | kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše." 38
448 V, 2,46 | vie, čo má veriť, dúfať a konať pre svoju spásu, a
449 V, 2,46 | a konať pre svoju spásu, a nech je dobre vyzbrojený
450 V, 2,46 | vyzbrojený proti súčasným omylom a zhubným pokušeniam. Robotník
451 V, 2,46 | je vedený k úcte k Bohu a láske k zbožnosti a obzvlášť
452 V, 2,46 | Bohu a láske k zbožnosti a obzvlášť k tomu, aby zasväcoval
453 V, 2,46 | dni. Nech sa naučí ctiť a milovať Cirkev, spoločnú
454 V, 2,46 | spoločnú matku všetkých; a podobne nech sa naučí zachovávať
455 V, 2,46 | prostriedkom ospravedlnenia a svätosti.~
456 V, 2,47 | primerane spoločným záujmom a v takom súlade, aby rozdielnosť
457 V, 2,47 | funkcie boli dobre rozdelené a jasne určené, aby nik z
458 V, 2,47 | rozdeľovaná každému podľa potrieb; a práva i povinnosti vlastníkov
459 V, 2,47 | nech sú zladené s právami a povinnosťami robotníkov.
460 V, 2,47 | vlastného spolku našli čestných a kompetentných ľudí, rozhodnutiam
461 V, 2,47 | robotníkovi nikdy nechýbala práca a aby boli zabezpečené fondy
462 V, 2,47 | každému nielen pri nečakaných a náhodných krízach v podnikoch,
463 V, 2,47 | prípadoch choroby, staroby a nešťastí.~
464 V, 2,48 | kresťanských robotníckych združení a odborov~48. Keď sa dobrovoľne
465 V, 2,48 | prozreteľnosťou, ktorá obracia a usmerňuje ľudské osudy k
466 V, 2,48 | väčšina z nich. Avšak chudobní a slabí dokázali získať si
467 V, 2,48 | získať si sympatie bohatých a ochrannú ruku mocných. Bolo
468 V, 2,48 | príkladne spravodlivých a jedinečne naplnených láskou.
469 V, 2,48 | pohľade na takýto život a správanie sa rozplynuli
470 V, 2,48 | zmĺklo zlorečenie neprajníkov a lži zastaraných povier ustúpili
471 V, 2,49 | rozbúrená robotnícka otázka a na jej dobrom či zlom vyriešení
472 V, 2,49 | keď spojení v združeniach a pod múdrym vedením nastúpia
473 V, 2,49 | tomu, že sila predsudkov a vášní je u ľudí taká mocná,
474 V, 2,49 | vidieť pracovitých, miernych a kladúcich poctivosť nad
475 V, 2,49 | kladúcich poctivosť nad zisk a zmysel pre povinnosť nad
476 V, 2,49 | vyplynie ďalšia výhoda, a síce ponuka nádeje a ľahkosti
477 V, 2,49 | výhoda, a síce ponuka nádeje a ľahkosti pokánia pre tých
478 V, 2,49 | veľmi neľudským spôsobom a takmer ich nepovažujú za
479 V, 2,49 | nachytať, namiesto lásky a bratskej náklonnosti panujú
480 V, 2,49 | spoločníčky závistlivej a nedôverčivej chudoby. Takto
481 V, 2,49 | váhajúcich do svojho lona a tým, ktorí prichádzajú k
482 V, 2,49 | rozumu, ponúkli ochrannú ruku a pomoc.~
483 Zaver, 2,50 | Nevyhnutnosť konať zapálene a obozretne~50. Hľa, ctihodní
484 Zaver, 2,50 | ctihodní bratia, s kým a ako treba spolupôsobiť pri
485 Zaver, 2,50 | úlohy, ktorá mu prináleží; a nech sa nezdržuje, pretože
486 Zaver, 2,50 | prispieť dobrými zákonmi a múdrymi opatreniami; kapitalisti
487 Zaver, 2,50 | opatreniami; kapitalisti a vlastníci nech majú stále
488 Zaver, 2,50 | veci priamo zainteresovaní. A keďže, ako sme hovorili
489 Zaver, 2,50 | hovorili od začiatku, pravý a radikálny liek môže vzísť
490 Zaver, 2,50 | Pokiaľ ide o Cirkev, nikdy a nijako nezanedbá svoje dielo,
491 Zaver, 2,50 | čo bude ona slobodnejšia. A o tomto sa musia najviac
492 Zaver, 2,50 | všetky svoje duchovné sily a veľkodušnú horlivosť služobníci
493 Zaver, 2,50 | horlivosť služobníci oltára a vedení vašou autoritou a
494 Zaver, 2,50 | a vedení vašou autoritou a príkladom, ctihodní bratia,
495 Zaver, 2,50 | môžu, pre spásu národov a nadovšetko nech živia v
496 Zaver, 2,50 | nadovšetko nech živia v sebe a roznecujú v druhých, veľkých
497 Zaver, 2,50 | malých, lásku, ktorá je paňou a kráľovnou všetkých cností.
498 Zaver, 2,50 | sústreďuje celé evanjelium, a ktorá - vždy pripravená
499 Zaver, 2,50 | protiliekom proti pýche a egoizmu tohto sveta. Svätý
500 Zaver, 2,50 | záruku nebeskej priazne a znak našej náklonnosti,
|