14-krehk | krest-obmed | obozr-prici | prida-ucinn | ucite-zisk | ziska-zivsi
bold = Main text
Part, Chapter, Paragraph grey = Comment text
1 II, 1,14 | nerovnosti sú nevyhnutné~14. Nech je teda na prvom mieste
2 Uvod, 0,1 | Diuturnum illud z roku 1881, Immortale Dei z roku 1885
3 Uvod, 0,1 | 1881, Immortale Dei z roku 1885 a Libertas z roku 1888)
4 Uvod, 0,1 | roku 1885 a Libertas z roku 1888) a podobných témach, v ktorých
5 Zaver, 2,50 | svätom Petrovi dňa 15. mája 1891, v štrnástom roku nášho
6 Zaver, 2,50(39)| Porov. 1Kor 13,4-7.
7 II, 2,23(22) | Porov. 1Tim 6,10.~
8 II, 2,22 | Cirkev za učiteľku života~22. Cirkev sa však neuspokojuje
9 III, 2,27 | je osobitnou úlohou štátu~27. Treba však vziať do úvahy
10 III, 2,29 | a medze štátneho zásahu~29. Je v záujme osobného i
11 II, 2,18(6) | 2Tim 2,12.~
12 III, 2,30 | ochraňovať súkromné vlastníctvo~30. Bude však užitočné pozastaviť
13 III, 2,31 | odstraňovaním príčin konfliktov~31. Príliš dlhá a namáhavá
14 IV, 2,36 | dobre vykonávať svoju prácu~36. Dotknime sa teraz veľmi
15 IV, 2,37 | 37. Ak by sme pozerali len
16 IV, 2,38 | sporeniu a vytvára malý majetok~38. Keď robotník dostáva mzdu,
17 V, 2,42 | vznikaniu odborových združení~42. Takže aj keď tieto súkromné
18 V, 2,43 | prenasledovaniu katolíckych združení~43. A tu naša myseľ zalieta
19 V, 2,44 | protikresťanským odborom~44. Viac než kedykoľvek predtým
20 V, 2,45 | venujú sociálnemu apoštolátu~45. Pochvalu si zasluhujú najmä
21 V, 2,46 | poriadok robotníckych odborov~46. Takáto múdra organizácia
22 V, 2,47 | vzťahy členov v odboroch~47. Stanovením náboženstva
23 V, 2,48 | robotníckych združení a odborov~48. Keď sa dobrovoľne príjmu
24 V, 2,49 | kresťanských robotníckych združení~49. V dnešných časoch je rozbúrená
25 Zaver, 2,50 | konať zapálene a obozretne~50. Hľa, ctihodní bratia, s
26 III, 2,27(25) | Summa Theologiae, II-II, q. 61, a. 1, ad 2.~
27 II, 2,19(11) | Tamtiež, q. 65, a. 2.~
28 II, 2,19(10) | Summa Theologiae, II-II, q. 66, a. 2.~
29 III, 2,27 | väčší počet. A tak keďže je absurdné starať sa o jednu časť občanov
30 III, 2,27(25) | Theologiae, II-II, q. 61, a. 1, ad 2.~
31 II, 2,18 | do takej miery, že žiaden Adamov syn nemôže dosiahnuť nebo,
32 V, 2,42(36) | manifestum est quod a lege aeterna derivatur. In quantum vero
33 III, 2,26 | plným právom, bez vzbudenia akéhokoľvek podozrenia z neprimeraného
34 III, 2,30 | majetku a pod zástavou neviem akej rovnosti napádať iného.
35 IV, 2,38 | samého i jeho rodiny, v tejto akej-takej hojnosti bude - ak je múdry -
36 III, 2,28 | moc pochádza od Boha a je akousi účasťou na božskej zvrchovanosti,
37 IV, 2,36 | komu je na prospech, je to aktívna sila; a okrem toho je nevyhnutná,
38 Uvod, 0,1 | problém je mimoriadne vážnou a aktuálnou témou encykliky~1. Dychtivosť
39 IV, 2,39 | nielen potraviny, ale i akú-takú hojnosť. A je ľahké pochopiť,
40 I, 0,9 | ho nemôže poprieť ani z akýchkoľvek pohnútok obmedziť jeho cieľ,
41 II, 2,19 | Čo zvyšuje, rozdajte ako almužnu." 13 Je pravda, že okrem
42 II, 2,24 | úľavu, a v tomto ohľade sa angažuje do takej miery, že zožína
43 II, 2,21 | dokonale šťastnými ľudí i anjelov; že všetkých rovnako vykúpil
44 I, 0,9 | prislúcha jednotlivcovi, treba aplikovať na človeka ako hlavu rodiny.
45 III, 2,27 | um proletárov, či už sa aplikuje v poľnohospodárstve, alebo
46 II, 2,24(24) | Apol.,II, 39.~
47 V, 2,45 | ktorí sa venujú sociálnemu apoštolátu~45. Pochvalu si zasluhujú
48 II, 2,24 | vytvorený výslovne na toto, apoštoli poverili úradom vykonávania
49 Uvod, 0,1 | príležitosť. Vedomie našej apoštolskej služby nás však núti zaoberať
50 IV, 2,37 | Ak by sme pozerali len na aspekt osobnosti práce, niet pochýb,
51 V, 2,43 | podliehajú jedine cirkevnej autorite. Štát si teda nemôže privlastňovať
52 I, 0,8 | spravodlivé, odvádzajú svoju autoritu a účinnosť tiež z prirodzeného
53 III, 2,28 | úplným zmyslom verejnej autority; jej súčasti preto, lebo
54 V, 2,48 | b) Kresťanské robotnícke odbory~
55 II, 1,15 | priniesť iné než zmätok a barbarstvo. A na upokojenie rozporu,
56 III, 2,30 | opojení falošnými zásadami a bažiaci po novotách, sa usilujú
57 V, 2,41 | jeden zdvihne druhého. Beda však samému, keď padne!
58 I, 0,7 | zárobok sa v konečnom dôsledku berie z mnohorakých plodov zeme
59 IV, 2,37 | spolu s osobnosťou práce berieme do úvahy aj jej nevyhnutnosť:
60 II, 2,17 | prísnejšia, o čo slabším a bezbrannejším je robotník a posvätnejším
61 Uvod, 0,2 | postupne zostávali osamotení a bezbranní napospas chamtivosti zamestnávateľov
62 V, 2,42 | počestnosti, spravodlivosti, bezpečnosti občianskeho spolunažívania,
63 III, 2,30 | podmienky poctivo, nie cestou bezprávia na osobách, predsa však
64 I, 0,4 | Osobné vlastníctvo ako bezprostredný cieľ pracujúceho~4. Naozaj
65 V, 2,41 | vzhľadom na rozdielnosť ich bezprostredných cieľov. Cieľ občianskej
66 IV, 2,32 | Nikomu nie je dovolené beztrestne zneucťovať dôstojnosť človeka,
67 II, 2,23 | potešeniach, ktoré sú skutočnými bičmi, lebo zbedačujú človeka
68 III, 2,29 | verejnú obranu menej, avšak biedny ľud, ktorý nemá vlastnú
69 II, 1,14 | že to dokážu, a sľubujú biednym život zbavený bolestí a
70 V, 2,49 | ohľady, alebo zo strachu pred biedou si netrúfajú. Takže netreba
71 V, 2,45 | Odvahu a záštitu pripájajú aj biskupi a pod ich vedením svetský
72 II, 2,22 | prúdili a prostredníctvom biskupov a kňazov zavlažovali celú
73 III, 2,27 | spolupracovať na spoločnom blahobyte, ktorý potom prirodzene
74 IV, 2,35 | dopĺňajú s výchovou detí a blahobytom domova. Vo všeobecnosti
75 II, 2,22 | pričom sa stará sa o to, aby blahodarné vody jej učenia naširoko
76 V, 2,49 | netreba ani hovoriť, aký blahodarný úžitok by týmto všetkým
77 II, 1,13 | každého. Veľkým množstvom blahodarných inštitúcií zlepšuje podmienky
78 II, 2,19 | štedrého dávania; učí, že "blaženejšie je dávať ako prijímať"14
79 II, 2,20 | vyhradená odmena večnej blaženosti. Ba povedzme ešte viac:
80 II, 2,20 | veď Ježiš Kristus nazýva blaženými chudobných, 19 láskavo k
81 II, 2,19 | užívanie a úžitok podelí s blížnymi." 16~
82 III, 2,27 | úvahy jednu vec, ktorá sa bližšie dotýka tejto problematiky,
83 I, 0,7 | ľudského života, nám zem bohato zabezpečuje, avšak za toho
84 III, 2,27 | tá, ktorá vytvára národné bohatstvo.~Je teda spravodlivé, aby
85 IV, 2,39 | krajnou chudobou a krajným bohatstvom.~Okrem toho zo zeme sa vydobyje
86 II, 2,20 | pre spásu ľudí, "hoci bol bohatý, stal sa chudobným"17 a
87 II, 2 | NA PREKONANIE TRIEDNEHO BOJA~
88 II, 1,14 | svojho života." 4 Podobne aj bolesť bude vždy na zemi prítomná,
89 II, 2,22 | vôle, aby sa nechali viesť Božími prikázaniami. A práve v
90 III, 2,28 | Boha a je akousi účasťou na božskej zvrchovanosti, musí sa vykonávať
91 II, 2,22 | Ježiša Krista a majú v sebe božskú silu, takže jediné môžu
92 II, 2,20 | Keď hľadíme na tento božský príklad, ľahšie pochopíme,
93 V, 2,46 | pristupovať k sviatostiam, týmto božským prostriedkom ospravedlnenia
94 V, 2,45 | múdro riadené. Nech štát bráni tieto oprávnené občianske
95 III, 2,29 | zveľaďovať a v prípade potreby i brániť vlasť. Ak sa však kvôli
96 V, 2,41 | mieste: "Brat s pomocou brata je podobný opevnenému mestu." 33
97 II, 2,21 | prvorodeným medzi mnohými bratmi, sú spojení zväzkom svätého
98 Uvod | ÚVOD~CTIHODNÝM BRATOM~POZDRAV A APOŠTOLSKÉ POŽEHNANIE!~ ~
99 II, 2,19 | týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili." 15~Napokon,
100 II, 2,24 | srdci prvotných kresťanov bratská láska bola taká mocná, že
101 II, 2,21 | spojení zväzkom svätého bratstva. Spoznajú a pocítia, že
102 Uvod, 0,2 | nesmierne množstvo proletárov bremeno takmer otrocké.~
103 II, 2,23 | všetkého dobra. Okrem toho brzdí dychtivosť po hmotných veciach
104 II, 2,18 | stopy. "Ak vytrváme, s ním budeme aj kraľovať." 6 Tým, že
105 II, 2,18 | pravý život človeka je život budúceho veku. Boh nás totiž nestvoril
106 II, 2,18 | neoslobodia od bolesti a že budúcemu šťastiu nepomáhajú, ale
107 IV, 2,37 | ktorému sa spravodlivosť búri. Okrem toho v týchto a iných
108 Uvod, 0,1 | Nebezpečná preto, lebo ľstiví buriči sa všade snažia skresľovať
109 III, 2,30 | zasiahne štát, postaví hrádzu buričom, a tak ochráni dobrých robotníkov
110 IV, 2,39 | duchom, vždy pripraveným búriť sa. Takže ak sa v tomto
111 V, 2,40 | takýchto združení, a to buť samotných robotníkov, alebo
112 II, 2,19 | ľahko mohol rozdeľovať v čase núdze druhých. Apoštol totiž
113 II, 2,18 | medzi nimi priateľstvo.~Časné veci nie je možné správne
114 Uvod, 0,1 | novotách, ktorá už pred dlhým časom začala otriasať národmi,
115 IV, 2,34 | charakteru práce, od miestnych a časových okolností i od samotného
116 III, 2,31 | zabránil tejto vážnej a častej neprístojnosti, pretože
117 II, 2,22 | ktorá je jeho najpočetnejšou časťou.~
118 IV, 2,34 | avšak pod podmienkou, že z času na čas ustane a prenechá
119 V, 2,40 | odbory, nástupcovia dávnych cechov, prispievajú k vyriešeniu
120 Uvod, 0,2 | akejkoľvek náhrady zrušené cechy umelcov i remeselníkov a
121 II, 2,18 | základnom kameni spočíva celá stavba náboženstva: že totiž
122 V, 2,44 | náznakmi, že zväčša v ich čele stoja ukrytí vodcovia a
123 IV, 2,35 | robotníka má byť úmerné celkovému množstvu síl vyčerpaných
124 III, 2,29 | vystavujú nebezpečenstvu celkovú mravnosť v dielňach; ak
125 III, 2,27 | jedno, potom to čo patrí celku, patrí v určitom zmysle
126 Uvod, 0,1 | sa ňou teraz výslovne a v celom jej rozsahu, aby sme zdôraznili
127 II, 2,22 | biskupov a kňazov zavlažovali celú zem. Zároveň skúma ako preniknúť
128 III, 2,30 | novotách, sa usilujú za každú cenu rozdúchavať vzbury a podnecovať
129 V, 2,45 | o nich hovoriť. Odtiaľto čerpáme dôvody pre svoju nádej do
130 V, 2,40 | pre remeselníkov, ale i na česť a zdokonalenie samotných
131 II, 2,22 | prekážky, ktoré stoja na ceste napredovania v cnosti.~Stačí
132 V, 2,47 | rámci vlastného spolku našli čestných a kompetentných ľudí, rozhodnutiam
133 V, 2,45 | vyvíjajú všetko úsilie, aby čestným spôsobom vylepšili situáciu
134 Uvod, 0,2 | osamotení a bezbranní napospas chamtivosti zamestnávateľov a bezuzdnej
135 IV, 2,34 | robotníka z neľudskosti chamtivých špekulantov, ktorí kvôli
136 IV, 2,36 | témy, ktorú treba dobre chápať a neupadnúť do ani jedného
137 V, 2,49 | viery. Títo väčšinou dobre chápu, že boli oklamaní falošnými
138 I, 0,6 | človeka majú takpovediac charakter stálych návratov, takže
139 IV, 2,36 | prirodzene vpísané akoby dve charakteristické vlastnosti, že totiž je
140 II, 2,16 | zušľachtenú kresťanským charakterom. Z pohľadu rozumu a viery
141 IV, 2,34 | množstva odpočinku závisí od charakteru práce, od miestnych a časových
142 II, 1,13 | podmienky proletárov. Cirkev chce to a túži po tom, aby sa
143 II, 2,20 | Synom Božím, ba samým Bohom, chcel byť považovaný za tesárovho
144 V, 2,49 | na duchu, koľkí z nich by chceli striasť zo seba ťarchu takého
145 IV, 2,36 | svojej tváre budeš jesť svoj chlieb." 31 Takže práca človeka
146 Zaver, 2,50 | problému. Každý nech sa chopí úlohy, ktorá mu prináleží;
147 V, 2,40 | situáciách nepredvídaných nehôd, chorôb, alebo iných ľudských nešťastí;
148 V, 2,47 | podnikoch, ale aj v prípadoch choroby, staroby a nešťastí.~
149 II, 2,24 | majetok, ktorý Cirkev vždy chránila s náboženskou starostlivosťou
150 IV, 2,37 | vlastník alebo podnikateľ a chtiac-nechtiac musia byť prijaté, toto
151 II, 2,20 | Bohom nie je hanbou ani chudoba, ani nutnosť žiť z práce.
152 II, 2,20 | hoci bol bohatý, stal sa chudobným"17 a hoci bol Synom Božím,
153 IV, 2,32 | rovní, niet medzi bohatými a chudobnými, vlastníkmi a služobníkmi,
154 IV, 2,39 | vzdialenosť medzi krajnou chudobou a krajným bohatstvom.~Okrem
155 V, 2,45 | Chvályhodní sú tí kňazi a laici, ktorí
156 I, 0,6 | živobytia, nielen v prítomnej chvíli, ale aj v budúcnosti.~To
157 V, 2,49 | tých robotníkov, ktorým chýba viera alebo život podľa
158 IV, 2,36 | a určité úvahy tu značne chýbajú. Práca je ľudská činnosť
159 I, 0,8 | potvrdilo praxou všetkých čias. A občianske zákony, ak
160 I, 0,7 | nikomu určitú konkrétnu čiastku pôdy, ponechal to na schopnosť
161 II, 2,24 | chudobných. Ba novými a cielenými formami pomoci sú títo chudobní
162 III, 2,26 | poľnohospodárstva a z ďalších podobných činiteľov, ktoré čím sú viac podporované,
163 V, 2,48 | Bolo krásne vidieť ich činných, pracovitých, pokojamilovných,
164 II, 2,20 | proletári; že jedine pre cnostné činy, nech ich vykonáva ktokoľvek,
165 V, 2,43 | ktorých vznik podnietila cirkevná autorita a zbožnosť veriacich
166 V, 2,43 | náboženstva, podliehajú jedine cirkevnej autorite. Štát si teda nemôže
167 V, 2,49 | nádejami, márnymi ilúziami. Cítia, že ziskuchtiví majitelia
168 V, 2,47 | by sa jedni alebo druhí cítili poškodení, je žiadúce, aby
169 III, 2,27 | práva, pravými a živými článkami, z ktorých sa prostredníctvom
170 I, 0,11 | vzájomných vzťahoch medzi členmi rodiny nech štát zasiahne
171 V, 2,47 | sa cesta k usporiadaniu členských vzťahov na spokojnosť ich
172 V, 2,46 | z pridružených zo svojho členstva vyťaží ten najväčší možný
173 II, 2,20 | teda v cnostnom živote; že cnosť je spoločným vlastníctvom,
174 Zaver, 2,50 | paňou a kráľovnou všetkých cností. To preto, lebo vytúžená
175 II, 2,23 | nepriamo tým, že volá ľudí k cnostiam a formuje ich. Kresťanský
176 II, 2,20 | proletári; že jedine pre cnostné činy, nech ich vykonáva
177 V, 2,41(34) | Sv. Tomáš, Contra impugnantes Dei cultum et
178 I, 0,5 | ohľadom pozemských dobier čosi viac ako len jednoduché
179 Uvod | ÚVOD~CTIHODNÝM BRATOM~POZDRAV A APOŠTOLSKÉ
180 V, 2,46 | sviatočné dni. Nech sa naučí ctiť a milovať Cirkev, spoločnú
181 IV, 2,39 | nevymenila by sa totiž vlasť za cudzinu, ak by táto dala dostatok
182 V, 2,42(36) | legis, set magis violentiae cuiusdam.")~
183 V, 2,41(34) | Contra impugnantes Dei cultum et religionem, II.~
184 I, 0,11 | rodiny nech štát zasiahne a dá každému čo mu patrí; toto
185 IV, 2,39 | vlasť za cudzinu, ak by táto dala dostatok obstojného živobytia
186 I, 0,7 | za ne sa vymieňa.~Toto je ďalší dôkaz toho, že súkromné
187 V, 2,49 | ostatné.~Z toho vyplynie ďalšia výhoda, a síce ponuka nádeje
188 IV, 2,32 | ochraňovať u robotníka mnohé ďalšie veci, a na prvom mieste
189 IV, 2,39 | pokraj biedy prehnanými daňami. Štát nemôže zmiesť právo
190 I, 0,7 | Boh totiž učinil tento dar všetkým, no nie tak, že
191 II, 2,19 | štedrosti väčšie množstvo darov, či už vonkajších a telesných,
192 II, 2,19 | bohatým tohto sveta, aby ľahko dávali a zdieľali to, čo vlastnia." 11
193 II, 2,19 | mnohorako vštepuje zvyk štedrého dávania; učí, že "blaženejšie je
194 II, 2,19 | učí, že "blaženejšie je dávať ako prijímať"14 a bude považovať
195 II, 2,22 | cnosti.~Stačí letmo naznačiť dávne príklady. Spomeňme len fakty
196 V, 2,40 | Profesijné odbory, nástupcovia dávnych cechov, prispievajú k vyriešeniu
197 II, 2,19 | Kto teda má nadanie, nech dbá o to, aby nemlčal; kto má
198 III, 2,27(26) | Sv. Tomáš, De reg. Princip., I, 15.~
199 II, 2,21 | viny nik nebude vydedený z dedičstva nebeských dobier: pretože "
200 V, 2,48 | druhej, ale stránky ich dejín sú si navzájom veľmi podobné,
201 V, 2,43 | pre ľudstvo dokumentujú dejiny až do našich dní. Tieto
202 V, 2,42(36) | est quod a lege aeterna derivatur. In quantum vero a ratione
203 I, 0,10 | základe ktorej pozoruje v deťoch svoj vlastný obraz, ba priam
204 IV, 2,39 | obstojného živobytia svojim deťom.~Treba si tiež všimnúť,
205 IV, 2,35 | morálne sily. Silám, ktoré v detstve pučia podobne ako kvety
206 II, 2,24 | nimi nebolo núdzneho"23. Diakonov, teda stav vytvorený výslovne
207 V, 2,42(36) | vero a ratione recedit, sic dicitur lex iniqua, et sic non habet
208 IV, 2,33 | deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil." 30~
209 I, 0,12 | Nech je teda jasné, že v diele vylepšenia situácie robotníckej
210 IV, 2,35 | nepripúšťať ich k práci v dielni skôr, než vekom dostatočne
211 III, 2,25 | zrejmé, že dobrý účinok je dielom harmonického spolupôsobenia
212 IV, 2,35 | vyžadovať od ženy alebo od dieťaťa. Ba pokiaľ ide o deti, treba
213 II, 2,18 | nepreniknuteľným tajomstvom. To, čo nám diktuje sama príroda, je v kresťanstve
214 III, 2,27 | neotrasiteľnou nestrannosťou distribučnú spravodlivosť.~Hoci všetci
215 Uvod, 0,1 | štátnom zriadení (encykliky: Diuturnum illud z roku 1881, Immortale
216 III, 2,31 | príčin konfliktov~31. Príliš dlhá a namáhavá práca, ako i
217 Uvod, 0,1 | novotách, ktorá už pred dlhým časom začala otriasať národmi,
218 IV, 2,33 | týmto pojmom sa nerozumie dlhšie zotrvávanie v záhaľčivosti
219 V, 2,49 | robotníckych združení~49. V dnešných časoch je rozbúrená robotnícka
220 V, 2,43 | dokumentujú dejiny až do našich dní. Tieto spoločenstvá, keby
221 III, 2,26 | obzvlášť z dobrých mravov, z dobrého usporiadania rodín, zo zachovávania
222 V, 2,49 | robotníci prispejú k jej dobrému rozuzleniu, keď spojení
223 II, 2,24 | náboženské spolky a iné dobročinné ustanovizne, ktoré neponechali
224 II, 2,24 | vykonávania každodennej dobročinnosti. A apoštol Pavol, hoci bol
225 II, 2,24 | vhodné nahradiť ich zákonnou dobročinnosťou. Avšak niet takej ľudskej
226 II, 2,22 | je počiatok a cieľ týchto dobrodení: z neho vychádzajú a na
227 V, 2,45 | dôstojný a pokojný odpočinok.~Dobrodenia, ktorými tieto početné a
228 Zaver, 2,50 | láska je veľkodušná, je dobrotivá; nehľadá svoje záujmy; všetko
229 Zaver, 2,50 | nech sa vynasnažia prispieť dobrými zákonmi a múdrymi opatreniami;
230 V, 2,45 | ktorí, poznajúc požiadavky doby, vyvíjajú všetko úsilie,
231 IV, 2,34 | Napríklad práca tých, ktorí dobývajú kameň, železo, meď či iné
232 II, 2,18 | príroda, je v kresťanstve dogmou, na ktorej ako na základnom
233 III, 2,29 | záťažami alebo ponižujúcimi dohodami, ktoré sa protivia ľudskej
234 IV, 2,35 | odpočinkom zotaviť. V každej dohode, ktorá sa uzatvára medzi
235 IV, 2,37 | pochýb, že robotník môže dohodnúť nižšiu odmenu, než je spravodlivé:
236 II, 2,16 | bola slobodne a rovnoprávne dohodnutá; nespôsobovať ujmu na majetku
237 IV, 2,36 | alebo robotník nevykoná celé dohodnuté dielo, pácha sa nespravodlivosť
238 IV, 2,37 | horšieho pristúpi na krutejšie dohody, ktoré žiada vlastník alebo
239 IV, 2,37 | majiteľ uzatvoria po vzájomnom dohovore dohodu a stanovia nominálnu
240 I, 0,7 | sa vymieňa.~Toto je ďalší dôkaz toho, že súkromné vlastníctvo
241 V, 2,40 | samotných remesiel, ako to dokazujú početné pamiatky. Isteže,
242 II, 1,14 | Tí, ktorí tvrdia, že to dokážu, a sľubujú biednym život
243 II, 2,21 | ktorý jediný môže učiniť dokonale šťastnými ľudí i anjelov;
244 II, 2,19 | vytušila, Cirkev však vyučuje v dokonalej miere. Navyše Cirkev sa
245 III, 2,26 | princípov zdravého rozumu v dokonalom súlade s katolíckym učením,
246 II, 2,22 | princípom, ktoré jej dali zrod. Dokonalosť každej spoločnosti spočíva
247 II, 2,24 | pohania, vyčítajú Cirkvi dokonca aj tieto znamenité prejavy
248 V, 2,43 | nesmierny úžitok pre ľudstvo dokumentujú dejiny až do našich dní.
249 I, 0,8 | svojho blížneho! Nepožiadaš dom svojho blížneho ani jeho
250 I, 0,9 | Toto je rodina, čiže domáca spoločnosť, spoločnosť malá,
251 I, 0,9 | uvažujeme v súvislosti s domácim spoločenstvom.~Človek je
252 V, 2,45 | blahobyt jednotlivcov i domácností; ako podľa spravodlivosti
253 I, 0,3 | spravovali obce alebo štát. Domnievajú sa, že touto zmenou vlastníctva
254 V, 2,46 | jednotlivých svojich súčastiach, domnievame sa, že nie je možné stanoviť
255 IV, 2,35 | výchovou detí a blahobytom domova. Vo všeobecnosti nech sa
256 II, 2,24 | aby kresťanom vlastnoručne dopravil almužny, ktoré vyzbieral.
257 I, 0,9 | silnejšie, o čo väčší je dosah a význam jeho osobnosti
258 III, 2,27 | dobro, nakoľko pri svojom dosahovaní musí byť dobrom, prostredníctvom
259 II, 2,20 | vlastníctvom, takže ju môžu rovnako dosahovať veľkí i malí, bohatí i proletári;
260 II, 2,22 | výsledok, jedine Cirkev dosahuje skutočnú účinnosť. Nástroje,
261 II, 1,13 | tried a spoločným postupom dosiahli čo najlepšie možné výsledky
262 I, 0,7 | ktorej zárobok sa v konečnom dôsledku berie z mnohorakých plodov
263 IV, 2,37 | tohto vyplýva ako nevyhnutný dôsledok právo zaopatriť si prostriedky
264 IV, 2,35 | ktorá je primeraná pre dospelého a mocného muža, nie je rozumné
265 V, 2,40 | obidvoch pohlaví, o mládež i o dospelých.~Prvé miesto však zaujímajú
266 V, 2,48 | Na základe minulosti máme dosť dôvodov predvídať budúcnosť.
267 II, 2,22 | používa na pohýnanie duší, dostala totiž práve na tento cieľ
268 V, 2,46 | spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše." 38 Prevezmúc teda
269 III, 2,29 | že sa mu odopiera pokoj a dostatočný čas na plnenie náboženských
270 II, 2,18 | Tí šťastní na tomto svete dostávajú teda varovanie, že bohatstvá
271 V, 2,45 | pre budúcnosť zabezpečiť dôstojný a pokojný odpočinok.~Dobrodenia,
272 Uvod, 0,1 | otázke.~Už sme sa viackrát dotkli tejto problematiky, keď
273 IV, 2,36 | vykonávať svoju prácu~36. Dotknime sa teraz veľmi vážnej témy,
274 III, 2,27 | jednu vec, ktorá sa bližšie dotýka tejto problematiky, že totiž
275 II, 1,13 | robotníckej otázke~13. S dôverou a plným právom sa púšťame
276 III, 2,31 | pre robotníkov nezriedka dôvodmi na štrajk. Treba, aby štát
277 I, 0,6 | nevyčerpateľnej plodnosti.~Niet dôvodu dovolávať sa starostlivosti štátu,
278 IV, 2,36 | nie pre iné príčiny, je dovolený zásah štátu.~Nestranný pozorovateľ
279 III, 2,30 | pretože ak mu spravodlivosť dovoľuje pričiňovať sa o zlepšenie
280 II, 2,22 | životu a zdokonalením, aké dovtedy nebolo možné vidieť ani
281 Uvod, 0,1 | rozochvenom očakávaní, namáha dôvtip učencov, je predmetom kongresov
282 IV, 2,35 | skôr, než vekom dostatočne dozrejú ich fyzické, intelektuálne
283 II, 2,17 | kričí. A (tento) krik... došiel k sluchu Pána zástupov." 5
284 I, 0,3 | chudobných nenávisť voči bohatým, dožadujú zrušiť vlastníctvo a urobiť
285 V, 2,44 | k nim odmietajú pridať, draho za to pykať.~V takomto stave
286 II, 2,17 | robotník a posvätnejším jeho drobný majetok. Nestačilo by už
287 II, 2,17 | zamestnávateľov neškodiť drobným úsporám robotníka ani násilím,
288 V, 2,41 | keď padne! Nemá pri sebe druha, čo by ho zodvihol." 32
289 V, 2,47 | stalo, že by sa jedni alebo druhí cítili poškodení, je žiadúce,
290 I, 0,8 | tešiť z jej plodov mal ktosi druhý, kto ju neobrábal? Ako účinok
291 III, 2,30 | žiadostivosti, treba pospolitý ľud držať nakrátko, pretože ak mu
292 Uvod, 0,1 | konflikt je taký závažný, že drží ľudí napätých v rozochvenom
293 II, 2,22 | poslúchajú hlas povinnosti, držia na uzde vášne, vrcholnou
294 I, 0,8(1) | Dt 5,21.~
295 IV, 2,32 | pravdy a konaním dobra. Duch je ten, ktorý v sebe nosí
296 IV, 2,39 | a slabých s rozjatreným duchom, vždy pripraveným búriť
297 IV, 2,32 | prostriedkom na zdokonaľovanie duchovného života poznávaním pravdy
298 II, 2,19 | vonkajších a telesných, alebo duchovných, dostal ich na to, aby si
299 II, 1,14 | slobodne na rozptýlenie duše, je mu nevyhnutne nariadené
300 V, 2,46 | celý svet získal, a svojej duši by uškodil?" 37 Toto je
301 I, 0,5 | nespravuje, riadia a spravujú ho dva inštinkty, ktoré ho na jednej
302 Zaver, 2,50 | protiliekom proti pýche a egoizmu tohto sveta. Svätý Pavol
303 V, 2,46 | možný vzrast fyzického, ekonomického i morálneho blahobytu.~Je
304 V, 2,47 | spolunažívania i na ich ekonomický prospech. Funkcie nech sa
305 Uvod, 0,1 | príbuznej oblasti sociálnej ekonómie.~A naozaj, podivuhodný rozmach
306 Uvod, 0,1 | iných prípadoch svojimi encyklikami o verejnej moci, o ľudskej
307 III, 2,26 | ho my sami predstavili v encyklike o kresťanskom usporiadaní
308 II, 2,19(16) | Sv. Gregor Veľký, In Evang. Hom.,IX. 7.~
309 I, 0,9 | stavu. Môže buď nasledovať evanjeliovú radu panenstva, alebo sa
310 II, 2,21 | ľudstva~21. Avšak, poslúchajúc evanjeliový zákon, sa neuspokoja s obyčajným
311 V, 2,45 | povinnosť a zachovávanie evanjeliových prikázaní. Tých prikázaní,
312 II, 2,21 | povinností, obsiahnutý v evanjeliu. Ak by vo svete prevládol,
313 IV, 2,33(29) | Ex 20,8.~
314 II, 2,22 | zákonmi ju pretvoril. Ak teda existuje liek na bolesti sveta, týmto
315 V, 2,42 | tieto súkromné združenia existujú vo vnútri štátu a sú akoby
316 I, 0,12 | vysnívaná rovnosť by nebola fakticky ničím iným než všeobecným
317 II, 2,22 | dávne príklady. Spomeňme len fakty a veci, ktoré sú mimo akejkoľvek
318 V, 2,45 | spoločností, pomáhajú im radami či financiami, zabezpečujú pre nich poctivú
319 V, 2,47 | práca a aby boli zabezpečené fondy na pomoc každému nielen
320 V, 2,42 | spolunažívania, ako aj iných foriem spolunažívania spočíva práve
321 II, 2,22 | sa plne venuje výchove a formácii ľudí k týmto zásadám, pričom
322 II, 2,24 | chudobných. Ba novými a cielenými formami pomoci sú títo chudobní
323 IV, 2,39 | vyžadovať od súkromníkov vo forme daní, viac než je povinné.~
324 II, 2,19 | ale prenikalo do praxe a formovalo život. Základ tohto učenia
325 II, 1,13 | nielen osvecovať mysle, ale i formovať život a správanie každého.
326 III, 2,27 | sa budú meniť a striedať formy vlády, ostane vždy tá rôznosť
327 III, 2,27 | Vždy budú existovať verejní funkcionári, zákonodarcovia, sudcovia,
328 IV, 2,35 | vekom dostatočne dozrejú ich fyzické, intelektuálne a morálne
329 V, 2,46 | ten najväčší možný vzrast fyzického, ekonomického i morálneho
330 V, 2,48 | dôvodov predvídať budúcnosť. Generácie ľudí totiž nasledujú jedna
331 II, 2,19(16) | Sv. Gregor Veľký, In Evang. Hom.,IX.
332 II, 2,20 | učí, že pred Bohom nie je hanbou ani chudoba, ani nutnosť
333 II, 2,24 | chudobní oslobodení aj od hanby, že by museli o ňu prosiť.
334 III, 2,25 | že dobrý účinok je dielom harmonického spolupôsobenia všetkých
335 III, 2,27 | problematiky, že totiž štát je harmonickou jednotou, ktorá objíma rovnako
336 II, 1,15 | navzájom dopĺňajú a vytvárajú harmonický pomer, ktorý nazývame súmernosť,
337 I, 0,10 | spoločenstvo logicky aj historicky predchádza občianske spoločenstvo,
338 V, 2,46 | zháňajú pohania... (Vy) hľadajte najprv Božie kráľovstvo
339 III, 2,26 | tým menšia bude potreba hľadať iné cesty na pomoc robotníkom.~
340 II, 2,20 | tesár, syn Márie?" 18 Keď hľadíme na tento božský príklad,
341 I, 0,5 | zmyslový život, z tohto hľadiska je aj preňho vlastné, aspoň
342 II, 2,22 | spôsobiť, že ľudia poslúchajú hlas povinnosti, držia na uzde
343 III, 2,27 | ako ľudia, treba zaradiť hlavne do oblasti cnosti. Nie v
344 III, 2,27 | spoločného dobra, tvoria hlavnú súčasť národa. Remeselníci
345 V, 2,46 | mravné zdokonaľovanie ako na hlavný cieľ a že na toto zdokonaľovanie
346 I, 0,9 | aplikovať na človeka ako hlavu rodiny. Ba čo viac, toto
347 I, 0,6 | zjavnejšie sa to ukazuje, ak hlbšie prenikneme do ľudskej prirodzenosti.
348 V, 2,48 | bude dostatočne postarané o hmotné i mravné blaho nižších tried.
349 I, 0,5 | zvieratá, užívať všetky dobrá hmotného života. Avšak živočíšnosť
350 I, 0,7 | spája tým so sebou tú časť hmotnej prírody, ktorú obrobil a
351 II, 2,23 | toho brzdí dychtivosť po hmotných veciach a smäd po potešeniach,
352 II, 2,21 | vo svete prevládol, či by hneď neustal každý rozpor a nevrátil
353 V, 2,42(36) | rationem rectam, et secundum hoc manifestum est quod a lege
354 II, 2,16 | nevážiť si ho viac, ako je hodnota jeho svalov a síl.~Podobne
355 I, 0,9 | jednotlivca ešte stúpa na hodnote, ak o ňom uvažujeme v súvislosti
356 II, 2,18 | Kristus, hoci nás vykúpil hojným vykúpením, neodstránil rozličné
357 II, 2,19 | stará, aby neostávalo len holou špekuláciou, ale prenikalo
358 II, 2,19(16) | Gregor Veľký, In Evang. Hom.,IX. 7.~
359 II, 2,18 | obdivuhodným spôsobom zmiernil ich horkosť, a nielen príkladom, ale
360 V, 2,45 | ktorými tieto početné a také horlivé iniciatívy prispeli k spoločnému
361 V, 2,45 | svetský i rehoľný klérus horlivo sa stará o duchovné dobro
362 Zaver, 2,50 | duchovné sily a veľkodušnú horlivosť služobníci oltára a vedení
363 III, 2,27 | tak najspodnejšie ako i horné triedy. Proletári sú nie
364 IV, 2,37 | alebo zo strachu z niečoho horšieho pristúpi na krutejšie dohody,
365 I, 0,4 | rozhodnutia použiť. Ak teda svojím hospodárením dokáže nadobudnúť nejaké
366 V, 2,42 | mnohými súčasťami, predsa, hovoriac vo všeobecnosti a absolútne,
367 III, 2,27 | dielňach. Najvyššou mierou hovoríme preto, lebo možno pravdivo
368 III, 2,30 | teda zasiahne štát, postaví hrádzu buričom, a tak ochráni dobrých
369 I, 0,10 | otcovskou právomocou. V rámci hraníc, ktoré určuje jej cieľ,
370 Uvod, 0,1 | je ľahké stanoviť presné hranice vo vzájomných vzťahoch medzi
371 II, 2,24 | podnecovaním a povzbudzovaním hrdinskej lásky vytvorila náboženské
372 II, 2,17 | spravodlivú mzdu je taký ťažký hriech, že volá po pomste pred
373 II, 2,17 | spravodlivú mzdu je ťažkým hriechom~17. Tou najdôležitejšou
374 II, 1,14 | sprevádzajú človeka až po hrob. Takže trpieť a znášať to
375 III, 2,28 | učinila škoda, taktiež ak hrozí škoda, ktorú nemožno iným
376 V, 2,42(36) | I-II, q. 13, a. 3: ("Lex humana in tantum habet rationem
377 IV, 2,34 | vecami. Nie je správne ani humánne žiadať od človeka toľko
378 IV, 2,32 | nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!" 27 V tomto sú
379 II, 2,22 | dosiahnuť svoj cieľ: takže hybný princíp všetkých spoločenských
380 V, 2,42(36) | Tomáš, Summa Theologiae, I-II, q. 13, a. 3: ("Lex humana
381 II, 1,14 | by nebol ostal nečinný. Ibaže to, čo by bol vtedy vykonával
382 II, 2,21 | spoludedičia".21~Toto je ideál práv a povinností, obsiahnutý
383 III | III.~ÚLOHA ŠTÁTU PRI RIEŠENÍ
384 Uvod, 0,1 | zriadení (encykliky: Diuturnum illud z roku 1881, Immortale Dei
385 V, 2,49 | falošnými nádejami, márnymi ilúziami. Cítia, že ziskuchtiví majitelia
386 V, 2,47 | neostal poškodený. Spoločné imanie nech je spravované s ohľadom
387 Uvod, 0,1 | Diuturnum illud z roku 1881, Immortale Dei z roku 1885 a Libertas
388 V, 2,41(34) | Sv. Tomáš, Contra impugnantes Dei cultum et religionem,
389 I, 0,5 | Ľudská prirodzenosť je celkom iná. Keďže človek vlastní v
390 II, 2,18 | ak sa duša nepozdvihne k inému životu, totiž k večnému;
391 V, 2,45 | tie najlepšie východiská. Iní sa usilujú vhodným spôsobom
392 V, 2,45 | tieto početné a také horlivé iniciatívy prispeli k spoločnému dobru,
393 V, 2,42(36) | recedit, sic dicitur lex iniqua, et sic non habet rationem
394 IV, 2,37 | bude reč ďalej, alebo ísť inou cestou, ktorá podľa spravodlivosti
395 IV, 2,35 | dostatočne dozrejú ich fyzické, intelektuálne a morálne sily. Silám, ktoré
396 I, 0,5 | odlišuje od zvieraťa, je inteligencia, čiže rozum. A práve ako
397 V, 2,46 | združenia zvrhli na celkom inú povahu a neboli by oveľa
398 I, 0,4 | upierajú robotníkovi slobodu investovať vlastné zárobky, čím ho
399 I, 0,4 | nadobudnúť nejaké úspory a investuje ich do kúpy pozemku, aby
400 V, 2,46 | obchodným vývojom, ako aj inými okolnosťami, na ktoré sa
401 V, 2,41 | podobný opevnenému mestu." 33 Inštinkt tejto prirodzenej náklononnosti
402 I, 0,5 | riadia a spravujú ho dva inštinkty, ktoré ho na jednej strane
403 Uvod, 0,2 | remeselníkov a súčasne sa inštitúcie i zákony vzďaľovali od kresťanského
404 II, 1,13 | Veľkým množstvom blahodarných inštitúcií zlepšuje podmienky proletárov.
405 V, 2,41 | osobitných spoločnostiach, iste malých a nedokonalých, ale
406 I, 0,10 | potomstvo: a z pohnútky tej istej prirodzenosti, na základe
407 V, 2,40 | dokazujú početné pamiatky. Isteže, pokrok kultúry, nové spôsoby
408 I, 0,8 | prirodzené právo nachádza v tomto istom práve základ rozdelenia
409 III, 2,27 | nejakým spôsobom zlepšiť, s istotou, že to nielenže nikomu neuškodí,
410 II, 1,14 | majú to isté nadanie, tú istú šikovnosť, zdravie a sily
411 IV, 2,32 | žiadneho rozdielu, pretože ten istý je Pán všetkých. 28 Nikomu
412 Uvod, 0,1 | povinnosť zasiahnuť z tých istých dôvodov aj v robotníckej
413 V, 2,46 | že nie je možné stanoviť istými a jasnými predpismi, pretože
414 IV | IV.~DÔSTOJNOSŤ ĽUDSKEJ OSOBY~
415 II, 2,19(16) | Gregor Veľký, In Evang. Hom.,IX. 7.~
416 II, 2,17(5) | Jak 5,4~
417 V, 2,46 | možné stanoviť istými a jasnými predpismi, pretože to musí
418 V, 2,41 | väčšiu odmenu, a keď padnú, jeden zdvihne druhého. Beda však
419 II, 2,22 | sebe božskú silu, takže jediné môžu preniknúť do najvnútornejších
420 V, 2,48 | príkladne spravodlivých a jedinečne naplnených láskou. Pri pohľade
421 II, 2,22 | uzde vášne, vrcholnou a jedinečnou láskou milujú Boha a blížneho
422 II, 2,21 | najvyššiemu cieľu, ktorý jediný môže učiniť dokonale šťastnými
423 III, 2,28 | nielen najvyšším zákonom, ale jediným a úplným zmyslom verejnej
424 II, 2,19 | núdznym: "Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších
425 V, 2,47 | Keby sa stalo, že by sa jedni alebo druhí cítili poškodení,
426 III, 2,27 | tvoria v určitom zmysle jedno, potom to čo patrí celku,
427 I, 0,5 | dobier čosi viac ako len jednoduché užívanie, spoločné aj pre
428 IV, 2,34 | ktorá sa ľahko znáša v jednom období, v inom je buď neznesiteľná,
429 Uvod, 0,1 | živšie, ako aj ich pevnejšia jednota: toto všetko a k tomu ešte
430 I, 0,9 | posilnené rodinou~9. Toto právo jednotlivca ešte stúpa na hodnote, ak
431 I, 0,9 | vlastníctvo, ktoré prislúcha jednotlivcovi, treba aplikovať na človeka
432 IV, 2,37 | ochranu a podporu, keď si to jednotlivý prípad vyžaduje.~
433 III, 2,27 | totiž štát je harmonickou jednotou, ktorá objíma rovnako tak
434 V, 2,47 | rozdielnosť nenarušovala jednotu. Je nanajvýš dôležité, aby
435 V, 2,46 | nevyhnutné na zachovanie jednoty činnosti a smerovania. Ak
436 II, 2,16 | bohatými a proletármi tým, že jedným i druhým pripomína ich vzájomné
437 IV, 2,36 | pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb." 31 Takže práca
438 IV, 2,34 | práca tých, ktorí dobývajú kameň, železo, meď či iné prírodniny
439 II, 2,18 | ktorej ako na základnom kameni spočíva celá stavba náboženstva:
440 II, 2,16 | vytriezvenia a ničivé straty.~Kapitalistov a zamestnávateľov sa týkajú
441 Uvod, 0,1 | vlastníkmi a proletármi, medzi kapitálom a prácou. Nebezpečná preto,
442 IV, 2,39 | spoločnosti akoby do dvoch kást, medzi ktorými vykopala
443 III, 2,26 | rozumu v dokonalom súlade s katolíckym učením, ako sme ho my sami
444 V, 2,41(32) | Porov. Kaz 4,9-10.~
445 I, 0,11 | verejnej moci oprávnený; veď každá rodina je súčasťou spoločenského
446 II, 2,24 | poverili úradom vykonávania každodennej dobročinnosti. A apoštol
447 IV, 2,33 | povznesie človeka od práce a od každodenných záležitostí všedného života
448 II, 1,15 | krásu a poriadok vecí tam, kde trvalý konflikt nemôže priniesť
449 II, 1,13 | váhania vyhlasujeme, že kdekoľvek by sa odhliadalo od činnosti
450 V, 2,41 | cieľom vytvoriť štát".34 Kdežto iné spoločnosti, ktoré sa
451 V, 2,44 | protikresťanským odborom~44. Viac než kedykoľvek predtým vznikajú dnes najrozličnejšie
452 II, 2,24 | Dnes mnohí, podobne ako kedysi pohania, vyčítajú Cirkvi
453 V, 2,43 | svetle rozumu, keďže si kladú počestný cieľ, sú na základe
454 V, 2,49 | pracovitých, miernych a kladúcich poctivosť nad zisk a zmysel
455 Zaver, 2,50 | ctihodní bratia, vášmu kléru i vášmu ľudu, s veľkou láskou
456 V, 2,45 | vedením svetský i rehoľný klérus horlivo sa stará o duchovné
457 V, 2,45 | Chvályhodní sú tí kňazi a laici, ktorí sa venujú
458 II, 2,22 | prostredníctvom biskupov a kňazov zavlažovali celú zem. Zároveň
459 IV, 2,37 | ponechať rozhodnutie na kolégiá, o ktorých bude reč ďalej,
460 I, 0,5 | Kolektivizácia: nespravodlivé riešenie
461 I, 0,12 | Socialistická myšlienka kolektivizácie je negatívna pre spoločnosť~
462 I, 0,3 | vlastníctva z osobného na kolektívne a rovnakým rozdeľovaním
463 V, 2,49 | zlomení na tele i na duchu, koľkí z nich by chceli striasť
464 III, 2,28 | toľko nezávislosti v konaní, koľko je len možné pri zachovaní
465 I, 0,3 | vlastníkov, vnáša zmätok do kompetencií a úloh štátu a rozvracia
466 III, 2,26 | všeobecné dobro je úlohou a kompetenciou štátu. Čím väčšie bude množstvo
467 V, 2,43 | nemôže privlastňovať žiadnu kompetenciu voči nim ani prevziať na
468 V, 2,47 | spolku našli čestných a kompetentných ľudí, rozhodnutiam ktorých
469 IV, 2,36 | tomu, kto ju vykonáva a komu je na prospech, je to aktívna
470 III, 2,28 | rodine toľko nezávislosti v konaní, koľko je len možné pri
471 III, 2,27 | užívanie je nevyhnutné na konanie cnosti".26 Na získanie týchto
472 I, 0,7 | zručnosti, ktorej zárobok sa v konečnom dôsledku berie z mnohorakých
473 III, 2,31 | včasným odstraňovaním príčin konfliktov~31. Príliš dlhá a namáhavá
474 Uvod, 0,1 | mravov priviedlo k vypuknutiu konfliktu.~Tento konflikt je taký
475 II, 1,13 | určite aspoň zmierňovať konflikty. Svojimi poučeniami dokáže
476 Uvod, 0,1 | dôvtip učencov, je predmetom kongresov odborníkov i ľudových schôdzí,
477 V, 2,45 | týmto cieľom sa často konajú kongresy, pri ktorých vážené osobnosti
478 I, 0,7 | nevyhradil nikomu určitú konkrétnu čiastku pôdy, ponechal to
479 I, 0,5 | zvieraťu stačí používanie tých konkrétnych prostriedkov, ktoré nachádza
480 Uvod, 0,2 | zamestnávateľov a bezuzdnej konkurencii.~Zlo ešte zhoršila nenásytná
481 V, 2,43 | myseľ zalieta k spolkom, konviktom, rehoľným spoločenstvám
482 V, 2,45 | názory, spájajú svoje sily, konzultujú spolu tie najlepšie východiská.
483 III, 2,27 | preto, lebo možno pravdivo konštatovať, že práca robotníkov je
484 III, 2,26 | Nemáme na mysli štát, ako je konštituovaný alebo ako pôsobí v tej-ktorej
485 II, 1,15 | odhalenie samotných jeho koreňov má kresťanstvo obdivuhodnú
486 V, 2,49 | pre seba i pre spoločnosť kráčali ich predchodcovia. Napriek
487 III, 2,26 | národov. Avšak prosperita krajín vychádza obzvlášť z dobrých
488 III, 2,26 | ako pôsobí v tej-ktorej krajine, ale štát v svojom pravom
489 III, 2,27 | skrátka tí ľudia, ktorí vedú krajinu k mieru a ochraňujú ju pred
490 II, 2,19 | pravda, že okrem prípadu krajnej nevyhnutnosti toto nie sú
491 IV, 2,39 | nesmierna vzdialenosť medzi krajnou chudobou a krajným bohatstvom.~
492 IV, 2,36 | neupadnúť do ani jedného z krajných extrémov. Hovorí sa, že
493 IV, 2,39 | medzi krajnou chudobou a krajným bohatstvom.~Okrem toho zo
494 II, 2,18 | vytrváme, s ním budeme aj kraľovať." 6 Tým, že slobodne vzal
495 Zaver, 2,50 | lásku, ktorá je paňou a kráľovnou všetkých cností. To preto,
496 V, 2,46 | Vy) hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto
497 V, 2,48 | ochrannú ruku mocných. Bolo krásne vidieť ich činných, pracovitých,
498 II, 1,15 | kapitálu. Svornosť tvorí krásu a poriadok vecí tam, kde
499 IV, 2,34 | má vyvážiť tým, že trvá kratšie. Treba brať ešte ohľad aj
500 II, 2,18 | totiž nestvoril pre tieto krehké a pominuteľné dobrá, ale
|