14-krehk | krest-obmed | obozr-prici | prida-ucinn | ucite-zisk | ziska-zivsi
bold = Main text
Part, Chapter, Paragraph grey = Comment text
1002 IV, 2,35 | o deti, treba byť veľmi obozretnými a nepripúšťať ich k práci
1003 I, 0,7 | predpokladu, že človek ju obrába a veľkoryso sa o ňu stará.
1004 I, 0,8 | pracoval, a poľa, ktoré obrábal. Neuvedomujú si, že takto
1005 I, 0,7 | či už je vynaložená na obrábanie vlastnej pôdy, alebo na
1006 IV, 2,39 | zamilujú si vlastnoručne obrábanú pôdu, z ktorej očakávajú
1007 V, 2,48 | najvyššou prozreteľnosťou, ktorá obracia a usmerňuje ľudské osudy
1008 V, 2,43 | právnej subjektivity, alebo obral o majetky. O tie majetky,
1009 II, 2,16 | osobe zamestnávateľa; pri obrane svojich práv sa zdržať násilných
1010 V, 2,43 | zachovávať, a keď treba, obraňovať. Avšak robilo sa to celkom
1011 Uvod, 0,1 | úsudky a samu problematiku obrátiť na poburovanie národov.~
1012 I, 0,7 | časť hmotnej prírody, ktorú obrobil a v ktorej zanechal akoby
1013 II, 2,21 | ideál práv a povinností, obsiahnutý v evanjeliu. Ak by vo svete
1014 IV, 2,39 | ak by táto dala dostatok obstojného živobytia svojim deťom.~
1015 I, 0,12 | cesta závisti, vzájomnému obviňovaniu, nesvornostiam; samotné
1016 II, 2,21 | evanjeliový zákon, sa neuspokoja s obyčajným priateľstvom, ale budú sa
1017 V, 2,46 | nedostatku svojej vlastnej obživy by bola vystavená nebezpečenstvu
1018 IV, 2,39 | obrábanú pôdu, z ktorej očakávajú pre seba a pre svoju rodinu
1019 Uvod, 0,1 | ľudí napätých v rozochvenom očakávaní, namáha dôvtip učencov,
1020 III, 2,30 | postaví hrádzu buričom, a tak ochráni dobrých robotníkov od nebezpečenstva
1021 I, 0,11 | vlastného rozumu, sú pod ochranou rodičov." 3 Práve v tomto
1022 III, 2,27 | ktorí vedú krajinu k mieru a ochraňujú ju pred vojnou; a je ľahké
1023 I, 0,10 | prekážku, nie ochranu ale ochudobnenie vlastných práv, občianske
1024 Uvod, 0,1 | je predmetom kongresov odborníkov i ľudových schôdzí, úvah
1025 V, 2,47 | vzájomné vzťahy členov v odboroch~47. Stanovením náboženstva
1026 V, 2,44 | pridávať k protikresťanským odborom~44. Viac než kedykoľvek
1027 V, 2,42 | zabraňovať slobodnému vznikaniu odborových združení~42. Takže aj keď
1028 II, 1,14 | nevyhnutne nariadené na odčinenie hriechu, a to nie bez námahy
1029 IV, 2,33 | márnivosť, ale sa tým myslí oddych zasvätený náboženstvu. Keď
1030 II, 2,20 | láskavo k sebe volá oddýchnuť tých, ktorí sú preťažení, 20
1031 III, 2,27 | vytvára: aby mal stravu a odev a aby žil s menšími tažkosťami.
1032 II, 1,15 | upokojenie rozporu, ba na odhalenie samotných jeho koreňov má
1033 II, 1,13 | vyhlasujeme, že kdekoľvek by sa odhliadalo od činnosti Cirkvi, všetky
1034 II, 1,14 | ako sme povedali, získať odinakiaľ liek na tieto zlá.~
1035 I, 0,12 | predpokladu vysvetlíme, odkiaľ treba vziať riešenie.~
1036 IV, 2,37 | sú to dve veci logicky odlíšené, avšak v skutočnosti neoddeliteľné.
1037 V, 2,44 | nútia tých, čo sa k nim odmietajú pridať, draho za to pykať.~
1038 I, 0,12 | zoskúpenia dobier treba celkom odmietnuť, pretože škodí práve tým,
1039 III, 2,29 | robotníka tým, že sa mu odopiera pokoj a dostatočný čas na
1040 I, 0,8 | rôznych poľných plodín, avšak odopierajú mu vlastníctvo tej pôdy,
1041 II, 2,19 | považovať za vec vykonanú alebo odopretú sebe samému lásku prejavenú
1042 V, 2,45 | vážené osobnosti si navzájom odovzdávajú svoje názory, spájajú svoje
1043 IV, 2,35 | používaním vyčerpané sa majú odpočinkom zotaviť. V každej dohode,
1044 IV, 2,33 | tom, ako stvoril človeka, odpočinul si od diela stvorenia: "
1045 IV, 2,33 | stvorenia: "V siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré
1046 V, 2,42 | oprávnene sa štát stavia na odpor či už zákazom ich vytvorenia,
1047 I, 0,8 | ľudstvo bez ohľadu na pár odporcov a vzhľadom na prirodzené
1048 IV, 2,35 | odpočinku. Dohoda, ktorá by tomu odporovala, by bola nemorálna, keďže
1049 II, 2,19 | tohto svätého učiteľa neváha odpovedať, že "čo sa toho týka, človek
1050 IV, 2,39 | približovať k druhej, čím sa odstráni nesmierna vzdialenosť medzi
1051 III, 2,31 | vypuknutiu tým, že sa včas odstránia príčiny, z ktorých sa predpokladá,
1052 III, 2,31 | predchádzať štrajkom včasným odstraňovaním príčin konfliktov~31. Príliš
1053 Uvod, 0,2 | mnohokrát zo strany Cirkvi odsúdená — v iných odtieňoch stále
1054 V, 2,43 | Preto sa nemôžeme zdržať odsúdenia týchto vyvlastnení, takých
1055 V, 2,45 | netreba o nich hovoriť. Odtiaľto čerpáme dôvody pre svoju
1056 Uvod, 0,2 | Cirkvi odsúdená — v iných odtieňoch stále prežíva vďaka pahltným
1057 I, 0,8 | zákony, ak sú spravodlivé, odvádzajú svoju autoritu a účinnosť
1058 V, 2,45 | poctivú a výnosnú prácu. Odvahu a záštitu pripájajú aj biskupi
1059 IV, 2,39 | vlastníctvo, keďže ono nie je odvodené z ľudského zákona, ale z
1060 II, 2,24 | priniesť úľavu, a v tomto ohľade sa angažuje do takej miery,
1061 I, 0,8 | správne teda ľudstvo bez ohľadu na pár odporcov a vzhľadom
1062 V, 2,49 | avšak či už pre ľudské ohľady, alebo zo strachu pred biedou
1063 II, 2,18 | možné správne pochopiť a ohodnotiť, ak sa duša nepozdvihne
1064 III, 2,31 | zväčša príležitosťou, často ohrozujú verejný pokoj. Najúčinnejším
1065 V, 2,49 | väčšinou dobre chápu, že boli oklamaní falošnými nádejami, márnymi
1066 I, 0,5 | ktoré nachádza vo svojom okolí. Ďalej ani nemôže mieriť,
1067 IV, 2,34 | od miestnych a časových okolností i od samotného telesného
1068 I, 0,11 | nich, v takýchto ťažkých okolnostiach je zásah verejnej moci oprávnený;
1069 I, 0,8 | Neuvedomujú si, že takto človeka okrádajú o výsledky jeho práce. Veď
1070 Zaver, 2,50 | veľkodušnú horlivosť služobníci oltára a vedení vašou autoritou
1071 III, 2,30 | vlastníkov od nebezpečenstva olúpenia.~
1072 Uvod, 0,1 | zdalo vhodné vyvrátiť osudné omyly, považujeme za svoju povinnosť
1073 Zaver, 2,50 | to účinnejšie, o čo bude ona slobodnejšia. A o tomto
1074 Zaver, 2,50 | nech sa nezdržuje, pretože oneskorenie by mohlo urobiť ešte namáhavejším
1075 III, 2,27 | pochopiť, že nakoľko práve oni sú najpriamejšou a najplatnejšou
1076 IV, 2,39 | súkromné vlastníctvo, keďže ono nie je odvodené z ľudského
1077 II, 1,14 | námahy a nepríjemnosti, podľa onoho Božieho výroku: "Nech je
1078 I, 0,4 | pozemok nie je ničím iným než oným zárobkom, ktorý zmenil formu,
1079 III, 2,29 | zamerať svoju starostlivosť a opateru.~
1080 III, 2,31 | Najúčinnejším a najprospešnejším opatrením v tejto veci je predísť
1081 V, 2,42 | v tejto veci s najväčšou opatrnosťou, aby sa nenarušili občianske
1082 II, 2,16 | ktoré Cirkev vykladá a opatruje, má mimoriadnu moc zmieriť
1083 V, 2,41 | pomocou brata je podobný opevnenému mestu." 33 Inštinkt tejto
1084 V, 2,46 | blahobytu.~Je zrejmé, že sa oplatí zamerať na náboženské a
1085 III, 2,30 | je nemálo takých, ktorí opojení falošnými zásadami a bažiaci
1086 III, 2,29 | ľud, ktorý nemá vlastnú oporu, s osobitnou nevyhnutnosťou
1087 I, 0,12 | iným než všeobecným stavom opovrhnutia a biedy.~Všetky tieto dôvody
1088 V, 2,42 | občianskeho spolunažívania, oprávnene sa štát stavia na odpor
1089 V, 2,40 | poukázať na ich príhodnosť, oprávnenosť, na formu ich usporiadania
1090 I, 0,10 | svoje zachovanie a na svoju oprávnenú nezávislosť práva aspoň
1091 I, 0,11 | okolnostiach je zásah verejnej moci oprávnený; veď každá rodina je súčasťou
1092 I, 0,8 | môžu popierať tí, ktorí, oprášiac staré utópie, umožňujú síce
1093 V, 2,46 | odborov~46. Takáto múdra organizácia a poriadok sú bezpodmienečne
1094 V, 2,45 | nezasahuje do vnútra ich organizácie a poriadku. Pretože životodarný
1095 I, 0,11 | je súčasťou spoločenského organizmu. Podobne v prípade vážnych
1096 III, 2,27 | rodín vytvára spoločenský organizmus, ani nehovoriac o tom, že
1097 Uvod, 0,2 | robotníci postupne zostávali osamotení a bezbranní napospas chamtivosti
1098 III, 2,29 | bohatých, ktorá je už sama osebe silná, potrebuje verejnú
1099 I, 0,8 | jeho slúžku, ani vola, ani osla, ani nič, čo je tvojho blížneho!"1~
1100 II, 2,20 | pravdy majú v sebe veľkú moc oslabiť pýchu tých šťastnejších
1101 II, 2,24 | pomoci sú títo chudobní oslobodení aj od hanby, že by museli
1102 V, 2,45 | tej najväčšej rozličnosti osôb zachovávajú v občianskom
1103 III, 2,30 | nie cestou bezprávia na osobách, predsa však je nemálo takých,
1104 IV, 2,34 | akejkoľvek zábrany zaobchádzajú s osobami ako s vecami. Nie je správne
1105 V, 2,41 | spoločnosti, ako i v iných osobitných spoločnostiach, iste malých
1106 IV, 2,33 | sviatočného odpočinku, ktorý Boh osobitným zákonom predpísal človekovi
1107 IV, 2,36 | vlastnosti, že totiž je osobná, pretože je vlastná osobe
1108 I, 0,4 | Osobné vlastníctvo ako bezprostredný
1109 IV, 2,37 | treba hovoriť, ak spolu s osobnosťou práce berieme do úvahy aj
1110 V, 2,46 | nebezpečenstvu záhuby? "Veď čo osoží človekovi, keby aj celý
1111 V, 2,46 | neprihliada. Okrem toho, čo by osožilo robotníkovi, keby v týchto
1112 V, 2,46 | týmto božským prostriedkom ospravedlnenia a svätosti.~
1113 II, 1,14 | stave nevinnosti by nebol ostal nečinný. Ibaže to, čo by
1114 III, 2,27 | a striedať formy vlády, ostane vždy tá rôznosť a nerovnosť
1115 I, 0,12 | ako neotrasiteľný základ ostať právo na súkromné vlastníctvo.
1116 I, 0,7 | rozdelená medzi súkromníkov, ostáva stále v službe a na úžitok
1117 V, 2,44 | takomto stave vecí kresťanom ostávajú len dve možnosti: buď sa
1118 V, 2,48 | obracia a usmerňuje ľudské osudy k tomu cieľu, čo si sama
1119 II, 1,13 | poučeniami dokáže nielen osvecovať mysle, ale i formovať život
1120 I, 0,10 | vlastnou právomocou, totiž otcovskou právomocou. V rámci hraníc,
1121 I, 0,11 | prirodzenosť nedovoľuje. Otcovskú právomoc štát nemôže ani
1122 III, 2,28 | príkladu Božej moci, ktorá sa otcovsky stará o jednotlivé tvory
1123 I, 0,11 | deti sú prirodzene čímsi otcovým,... skôr než nadobudnú užívanie
1124 Uvod, 0,1 | pred dlhým časom začala otriasať národmi, sa musela prirodzene
1125 Uvod, 0,2 | proletárov bremeno takmer otrocké.~
1126 IV, 2,32 | svojej prirodzenosti a prijať otroctvo ducha; tu totiž nejde o
1127 V, 2,47 | základ stanov spoločností otvára sa cesta k usporiadaniu
1128 II, 2,17 | násilím, ani podvodmi, ani otvorenou či zahalenou úžerou. Táto
1129 I, 0,12 | nenávistná poroba pre občanov. Otvorila by sa cesta závisti, vzájomnému
1130 I, 0,5 | uschopňujú na činnosť a ovládajú jeho sily a na druhej strane
1131 I, 0,5 | nemôže mieriť, pretože je ovládané jedine zmyslami a zvláštnym
1132 III, 2,28 | nie na úžitok vládcom, ale ovládaným. A keďže politická moc pochádza
1133 IV, 2,32 | ktorú bol človek poverený ovládať nižšie tvory a podmaniť
1134 IV, 2,36 | Hovorí sa, že výšku mzdy ovplyvňuje slobodná dohoda strán: takže
1135 I, 0,5 | sily a na druhej strane ovplyvňujú a usmerňujú všetky jeho
1136 I, 0,10 | rodina je, ako sme povedali, ozajstnou spoločnosťou a riadi sa
1137 I, 0,6 | keď ich uspokojíme dnes, ozývajú sa zajtra znova. Príroda
1138 IV, 2,36 | nevykoná celé dohodnuté dielo, pácha sa nespravodlivosť a iba
1139 V, 2,41 | druhého. Beda však samému, keď padne! Nemá pri sebe druha, čo
1140 V, 2,41 | dostať väčšiu odmenu, a keď padnú, jeden zdvihne druhého.
1141 Uvod, 0,2 | odtieňoch stále prežíva vďaka pahltným špekulantom. K tomu treba
1142 II, 2,17 | kapitalisti a zamestnávatelia pamätajú, že ani božské, ani ľudské
1143 Zaver, 2,50 | vlastníci nech majú stále na pamäti svoje povinnosti; nech v
1144 V, 2,40 | ako to dokazujú početné pamiatky. Isteže, pokrok kultúry,
1145 IV, 2,32 | rozdielu, pretože ten istý je Pán všetkých. 28 Nikomu nie
1146 II, 2,17 | krik... došiel k sluchu Pána zástupov." 5 Napokon je
1147 I, 0,9 | nasledovať evanjeliovú radu panenstva, alebo sa spojiť v manželstve.
1148 IV, 2,32 | vlastníkmi a služobníkmi, pánmi a poddanými žiadneho rozdielu,
1149 II, 2,21 | medzi sebou, ale s Kristom Pánom, prvorodeným medzi mnohými
1150 Zaver, 2,50 | malých, lásku, ktorá je paňou a kráľovnou všetkých cností.
1151 I, 0,7 | spoločne a bez rozdielu panovať, lež nakoľko nevyhradil
1152 Zaver, 2,50 | ľudu, s veľkou láskou v Pánovi udeľujeme apoštolské požehnanie.~
1153 IV, 2,32 | Naplňte zem. Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom
1154 V, 2,49 | lásky a bratskej náklonnosti panujú vnútorné nezhody, tieto
1155 V, 2,43 | Pápežov protest proti prenasledovaniu
1156 I, 0,8 | teda ľudstvo bez ohľadu na pár odporcov a vzhľadom na prirodzené
1157 V, 2,42 | ba nútia vydať zákaz. Keď partikulárne spoločnosti si vytýčia cieľ,
1158 Zaver, 2,50 | Dané v Ríme pri svätom Petrovi dňa 15. mája 1891, v štrnástom
1159 Uvod, 0,1 | stalo živšie, ako aj ich pevnejšia jednota: toto všetko a k
1160 V, 2,41 | svoju prácu s prácou iných. Písmo hovorí: "Dvaja sú na tom
1161 II, 2,22 | nemu je záchranou. A toto platí tak pre celé občianske spoločenstvo,
1162 II, 2,22 | rukou uskutočňuje. Preto sa plne venuje výchove a formácii
1163 III, 2,29 | pokoj a dostatočný čas na plnenie náboženských povinností;
1164 I, 0,5 | Keďže človek vlastní v plnosti zmyslový život, z tohto
1165 I, 0,8 | prináleží svojej príčine, tak plod práce musí prináležať tomu,
1166 I, 0,8 | užívanie pôdy a rôznych poľných plodín, avšak odopierajú mu vlastníctvo
1167 II, 2,16 | sľubujúcimi veľké veci, ktorých plodmi sú len zbytočné vytriezvenia
1168 I, 0,6 | samotnej zeme, z ktorej plodného lona dostáva nevyhnutné
1169 I, 0,6 | vo svojej nevyčerpateľnej plodnosti.~Niet dôvodu dovolávať sa
1170 Zaver, 2,50 | záchrana musí byť predovšetkým plodom veľkého vyliatia lásky;
1171 I, 0,8 | predtým: z lesnatej sa stala plodonosnou, z neúrodnej úrodnou. Tieto
1172 I, 0,10 | možné inak než nadobudnutím plodonosných dobier, ktoré im môže poručiť
1173 I, 0,9 | mu dal Boh, keď povedal: "Ploďte a množte sa".2 Toto je rodina,
1174 IV, 2,36 | toho je nevyhnutná, pretože plody práce sú potrebné pre človeka
1175 Uvod, 0,1 | problematiku obrátiť na poburovanie národov.~
1176 V, 2,42 | ktorý sa otvorene protiví počestnosti, spravodlivosti, bezpečnosti
1177 V, 2,43 | svetle rozumu, keďže si kladú počestný cieľ, sú na základe prirodzeného
1178 III, 2,28 | ovládaným. A keďže politická moc pochádza od Boha a je akousi účasťou
1179 III, 2,27 | neostávali v biede tí, od ktorých pochádzajú také významné dobrá.~
1180 II, 2,20 | tento božský príklad, ľahšie pochopíme, že pravá veľkosť a dôstojnosť
1181 II, 2,24 | boli "určené na pomoc a na pochovávanie núdznych, na podporu chudobných
1182 V, 2,45 | sociálnemu apoštolátu~45. Pochvalu si zasluhujú najmä mnohí
1183 II, 2,24 | miery, že zožína obdiv a pochvaly u samotných svojich nepriateľov.
1184 II, 2,22 | ktoré sú mimo akejkoľvek pochybnosti: že totiž práve pričinením
1185 V, 2,48 | stvorení ľudskej rodiny.~Na počiatku Cirkvi potupovali kresťanov
1186 II, 2,22 | Napokon, že Ježiš Kristus je počiatok a cieľ týchto dobrodení:
1187 V, 2,41 | existovať súkromné združenia~41. Pocit vlastnej slabosti vedie
1188 II, 2,16 | ich vzájomné povinnosti, počnúc od tých, ktorými ich zaväzuje
1189 I, 0,11 | zabezpečenie a ochrana v duchu poctivej spravodlivosti. Tu sa však
1190 III, 2,30 | zlepšiť svoje podmienky poctivo, nie cestou bezprávia na
1191 V, 2,45 | financiami, zabezpečujú pre nich poctivú a výnosnú prácu. Odvahu
1192 Uvod, 0,1 | bohatstva v rukách malého počtu ľudí a veľké rozšírenie
1193 I, 0,8 | výsledky jeho práce. Veď pôda, preoraná rukou a umom roľníka,
1194 II, 2,20 | aby tieto dve triedy si podali ruky a uzatvorili priateľskú
1195 IV, 2,32 | vlastníkmi a služobníkmi, pánmi a poddanými žiadneho rozdielu, pretože
1196 II, 2,19 | o jeho užívanie a úžitok podelí s blížnymi." 16~
1197 III, 2,26 | Pozrime sa teda, aký má byť podiel štátu. Nemáme na mysli štát,
1198 III, 2,27 | umožnila, aby sa nejakou mierou podieľal na tom bohatstve, ktoré
1199 III, 2,25 | musia prispieť vlastným podielom, a to podľa príkladu toho
1200 Uvod, 0,1 | sociálnej ekonómie.~A naozaj, podivuhodný rozmach remesiel a nové
1201 V, 2,43 | však týkajú náboženstva, podliehajú jedine cirkevnej autorite.
1202 V, 2,44 | všeobecne rozšíreným názorom, podloženým mnohými náznakmi, že zväčša
1203 I, 0,6 | budúcnosti.~To znamená, že okrem podmanenia si plodov zeme prináleží
1204 IV, 2,32 | poverený ovládať nižšie tvory a podmaniť si všetky zeme a moria. "
1205 IV, 2,32 | zeme a moria. "Naplňte zem. Podmaňte si ju a panujte nad rybami
1206 II, 2,17 | základe spravodlivosti je podmienené mnohými okolnosťami, avšak
1207 IV, 2,35 | uvedená, alebo predpokladaná podmienka jedného i druhého typu odpočinku.
1208 Uvod, 0,2 | nevinne vo veľmi biednych podmienkach.~To preto, že keď boli v
1209 V, 2,40 | prispôsobovali súčasným podmienkam. S potešením všade sledujeme
1210 IV, 2,34 | sa zušľachťuje, avšak pod podmienkou, že z času na čas ustane
1211 II, 2,24 | matka chudobných i bohatých, podnecovaním a povzbudzovaním hrdinskej
1212 III, 2,30 | cenu rozdúchavať vzbury a podnecovať iných do násilia. Nech teda
1213 II, 1,14 | rôzne funkcie. A základným podnetom, ktorý vedie ľudí vykonávať
1214 II, 2,18 | zemi. Avšak premenil ich na podnety na cnosti a na predmet zásluh;
1215 V, 2,43 | rôzneho typu, ktorých vznik podnietila cirkevná autorita a zbožnosť
1216 IV, 2,37 | ktoré žiada vlastník alebo podnikateľ a chtiac-nechtiac musia
1217 II, 1,14 | tak nech by sa čokoľvek podniklo alebo o čokoľvek pokúsilo
1218 V, 2,48 | dejín sú si navzájom veľmi podobné, pretože udalosti sú riadené
1219 V, 2,41 | Brat s pomocou brata je podobný opevnenému mestu." 33 Inštinkt
1220 IV, 2,32 | nosí vytesaný Boží obraz a podobu a v ktorom spočíva tá zvrchovanosť,
1221 III, 2,26 | bez vzbudenia akéhokoľvek podozrenia z neprimeraného zasahovania,
1222 III, 2,26 | činiteľov, ktoré čím sú viac podporované, tým väčší osoh prinášajú
1223 III, 2,27 | tažkosťami. Nech sa teda podporuje všetko to, čo môže jeho
1224 II, 2,24 | formu biedy bez pomoci a podpory. Dnes mnohí, podobne ako
1225 I, 0,5 | učinená na to, aby jej bola podriadená. Veľkou výsadou človeka,
1226 V, 2,43 | spoločenstiev; či už ich podriadil občianskym zákonom, alebo
1227 V, 2,47 | zmysle stanov majú povinnosť podriadiť. Treba sa tiež postarať,
1228 III, 2,30 | pozastaviť sa pri niektorých podrobnostiach, ktoré majú väčšiu dôležitosť.
1229 IV, 2,33 | velebe.~Toto je v zásade podstata a toto je i cieľ sviatočného
1230 V, 2,46 | obozretne musí prihliadať. V podstate možno stanoviť ako všeobecné
1231 I, 0,5 | tým, čo ho robí človekom a podstatne ho odlišuje od zvieraťa,
1232 IV, 2,39 | si vlastnoručne obrábanú pôdu, z ktorej očakávajú pre
1233 II, 2,17 | robotníka ani násilím, ani podvodmi, ani otvorenou či zahalenou
1234 IV, 2,36 | Nie je možné násilím alebo podvodom vnútiť nespravodlivú mzdu:
1235 V, 2,46 | ktorá odlišuje kresťana od pohana: "Veď po tomto všetkom sa
1236 V, 2,48 | jedinečne naplnených láskou. Pri pohľade na takýto život a správanie
1237 II, 2,17 | volá po pomste pred Božím pohľadom. "Hľa, mzda, ktorú ste zadržali
1238 II, 2,16 | kresťanským charakterom. Z pohľadu rozumu a viery nie práca
1239 IV, 2,35 | chránia poctivosť slabšieho pohlavia a prirodzene sa dopĺňajú
1240 II, 2,23 | uniká pred neresťami, ktoré pohlcujú nielen malé ale i veľké
1241 III, 2,28 | aby občan a rodina boli pohltení štátom. Správne je, naopak,
1242 I, 0,10 | živiť svoje potomstvo: a z pohnútky tej istej prirodzenosti,
1243 II, 2,16 | pokaziť, a nebezpečenstvám pohoršenia; neodvádzať ho od rodinného
1244 V, 2,45 | poriadku. Pretože životodarný pohyb sa rodí na základe vnútorného
1245 I, 0,5 | a usmerňujú všetky jeho pohyby: čiže pud sebazáchovy a
1246 II, 2,22 | Nástroje, ktoré používa na pohýnanie duší, dostala totiž práve
1247 V, 2,40 | pomoci; mnohoraké súkromné poistenia, zamerané na zabezpečenie
1248 I, 0,4 | pozemku, aby ich lepšie poistil, tento pozemok nie je ničím
1249 IV, 2,37 | veciach, ako je pracovný deň, poistné opatrenia na ochranu robotníkov
1250 IV, 2,33 | sviatočného odpočinku. Pod týmto pojmom sa nerozumie dlhšie zotrvávanie
1251 V, 2,49 | ponuka nádeje a ľahkosti pokánia pre tých robotníkov, ktorým
1252 II, 2,16 | pokušeniam, ktoré by ho mohli pokaziť, a nebezpečenstvám pohoršenia;
1253 II, 2,24 | znamenité prejavy lásky a pokladajú za vhodné nahradiť ich zákonnou
1254 V, 2,48 | ich činných, pracovitých, pokojamilovných, príkladne spravodlivých
1255 V, 2,45 | budúcnosť zabezpečiť dôstojný a pokojný odpočinok.~Dobrodenia, ktorými
1256 V, 2,43 | že sledujeme zakazovanie pokojných a mimoriadne užitočných
1257 I, 0,8 | prirodzenosťou človeka i s pokojným spoločenským spolužitím,
1258 I, 0,10 | obraz, ba priam rozpínanie a pokračovanie svojej osoby, sa usiluje
1259 IV, 2,39 | vlastníctvo nebolo privádzané na pokraj biedy prehnanými daňami.
1260 V, 2,40 | početné pamiatky. Isteže, pokrok kultúry, nové spôsoby a
1261 II, 2,22 | že táto zmena bola pravým pokrokom ľudstva, ba priam vzkriesením
1262 III, 2,26 | rozdeľovania verejných daní, z pokroku priemyslu a obchodu, z rozkvetu
1263 II, 1,14 | to je pravda, avšak každý pokus, ktorý ide proti prirodzenosti
1264 II, 1,14 | podniklo alebo o čokoľvek pokúsilo na úplné odstránenie utrpenia
1265 II, 1,14 | sociálne nerovnosti zo sveta. Pokúšajú sa o to socialisti, to je
1266 III, 2,30 | robotníkov od nebezpečenstva pokúšania a vlastníkov od nebezpečenstva
1267 I, 0,8 | pôdy, na ktorej pracoval, a poľa, ktoré obrábal. Neuvedomujú
1268 I, 0,8 | svojho blížneho ani jeho pole, ani jeho sluhu, ani jeho
1269 III, 2,28 | ale ovládaným. A keďže politická moc pochádza od Boha a je
1270 Uvod, 0,1 | musela prirodzene presunúť z politickej oblasti do príbuznej oblasti
1271 III, 2,26 | všeobecne súborom zákonov a politických ustanovení, usporiadať a
1272 IV, 2,39 | Múdra sociálna politika v prospech robotníkov je
1273 III, 2,26 | priemyslu a obchodu, z rozkvetu poľnohospodárstva a z ďalších podobných činiteľov,
1274 III, 2,27 | proletárov, či už sa aplikuje v poľnohospodárstve, alebo sa vykonáva v dielňach.
1275 I, 0,8 | užívanie pôdy a rôznych poľných plodín, avšak odopierajú
1276 IV, 2,39 | vlastníctva, jedna trieda sa pomaly začne približovať k druhej,
1277 II, 1,15 | dopĺňajú a vytvárajú harmonický pomer, ktorý nazývame súmernosť,
1278 II, 2,18 | nestvoril pre tieto krehké a pominuteľné dobrá, ale pre dobrá nebeské
1279 V, 2,41 | na inom mieste: "Brat s pomocou brata je podobný opevnenému
1280 II, 2,24 | vzdávali svojho majetku, aby pomohli iným, takže "medzi nimi
1281 II, 2,17 | ťažký hriech, že volá po pomste pred Božím pohľadom. "Hľa,
1282 II, 2,18 | bohatí sa musia triasť pri pomyslení na mimoriadne prísne vyhrážky
1283 III, 2,26 | ale štát v svojom pravom poňatí, ktoré vychádza z princípov
1284 I, 0,7 | konkrétnu čiastku pôdy, ponechal to na schopnosť ľudí a na
1285 IV, 2,32 | práva, ktorých výkon je ponechaný slobode, ale o povinnosti
1286 II, 2,20 | šťastnejších a sňať z biednych poníženie; povzbudzovať jedných k
1287 II, 2,16 | rozumu a viery nie práca ponižuje človeka, ba, naopak, ho
1288 V, 2,49 | striasť zo seba ťarchu takého ponižujúceho otroctva; avšak či už pre
1289 III, 2,29 | nespravodlivými záťažami alebo ponižujúcimi dohodami, ktoré sa protivia
1290 Zaver, 2,50 | v štrnástom roku nášho pontifikátu.~Lev XIII.~
1291 V, 2,49 | vyplynie ďalšia výhoda, a síce ponuka nádeje a ľahkosti pokánia
1292 IV, 2,37 | spravodlivé: keďže svoju prácu ponúka dobrovoľne, môže sa uspokojiť
1293 I, 0,5 | Najhoršie je, že riešenie, ktoré ponúkajú, je zjavnou nespravodlivosťou,
1294 V, 2,49 | ktorí prichádzajú k rozumu, ponúkli ochrannú ruku a pomoc.~
1295 I, 0,6 | potrebuje. Takéto dobrá nám môže ponúknuť jedine zem vo svojej nevyčerpateľnej
1296 I, 0,8 | nepochopiteľné, ako ich môžu popierať tí, ktorí, oprášiac staré
1297 I, 0,9 | žiaden ľudský zákon ho nemôže poprieť ani z akýchkoľvek pohnútok
1298 IV, 2,38 | myslieť na sporenie a na popud samej prirodzenosti sa postará,
1299 III, 2,29 | práca mužov a žien a iné popudy na zlo vystavujú nebezpečenstvu
1300 Uvod, 0,1 | schôdzí, úvah zákonodarcov i porád panovníkov; takže niet dnes
1301 I, 0,12 | aká tvrdá a nenávistná poroba pre občanov. Otvorila by
1302 I, 0,4 | pracujúceho~4. Naozaj nie je ťažké porozumieť, že účelom práce, najbližším
1303 I, 0,10 | plodonosných dobier, ktoré im môže poručiť ako dedičstvo.~Podobne ako
1304 IV, 2,35 | dovolené žiadať alebo prisľúbiť porušenie povinností, ktoré ho zaväzujú
1305 V, 2,43 | a mnohými spôsobmi štát porušil práva týchto spoločenstiev;
1306 III, 2,29 | každého tým, že zabraňuje ich porušovaniu alebo ho trestá. Pri obhajovaní
1307 I, 0,3 | mnohom nespravodlivý, keďže porušuje práva zákonitých vlastníkov,
1308 I, 0,9 | Právo vlastníctva je posilnené rodinou~9. Toto právo jednotlivca
1309 V, 2,46 | spravovať takým spôsobom, aby poskytovali tie najvhodnejšie a najpohotovejšie
1310 II, 2,22 | sŕdc a spôsobiť, že ľudia poslúchajú hlas povinnosti, držia na
1311 II, 2,21 | vlastníctvom ľudstva~21. Avšak, poslúchajúc evanjeliový zákon, sa neuspokoja
1312 III, 2,26 | konštituovaný alebo ako pôsobí v tej-ktorej krajine, ale
1313 III, 2,30 | bezuzdnej žiadostivosti, treba pospolitý ľud držať nakrátko, pretože
1314 IV, 2,38 | popud samej prirodzenosti sa postará, aby mu z výdavkov zvýšila
1315 V, 2,48 | stanovy, bude dostatočne postarané o hmotné i mravné blaho
1316 II, 1,14 | rozdielnosť v sociálnom postavení. Toto však je na prospech
1317 II, 2,19 | vyjadruje dôstojnosť vlastného postavenia, "pretože nik nemá žiť neprístojne." 12
1318 III, 2,30 | Nech teda zasiahne štát, postaví hrádzu buričom, a tak ochráni
1319 II, 1,15 | ako keby sama prirodzenosť postavila bohatých a proletárov do
1320 II, 1,13 | spoločenských tried a spoločným postupom dosiahli čo najlepšie možné
1321 V, 2,42 | rozpustením. Je však nevyhnutné postupovať v tejto veci s najväčšou
1322 I, 0,11 | štátnou starostlivosťou, postupujú proti prirodzenej spravodlivosti
1323 V, 2,44 | namieste skúmať pôvod, ciele a postupy. Je však všeobecne rozšíreným
1324 I, 0,7 | schopnosť ľudí a na zvláštne posúdenie národov. Napokon zem, hoci
1325 II, 2,17 | bezbrannejším je robotník a posvätnejším jeho drobný majetok. Nestačilo
1326 IV, 2,36 | na zachovanie života: "V pote svojej tváre budeš jesť
1327 II, 2,23 | hmotných veciach a smäd po potešeniach, ktoré sú skutočnými bičmi,
1328 II, 1,14 | bolestí a námah, samý pokoj a potešenie, zavádzajú ľud a ťahajú
1329 V, 2,40 | prispôsobovali súčasným podmienkam. S potešením všade sledujeme vytváranie
1330 V, 2,42 | práva musí štát chrániť, nie potláčať. Keby zakazoval takéto združenia,
1331 I, 0,11 | právomoc štát nemôže ani potlačiť, ani si prisvojiť, pretože
1332 I, 0,10 | prislúcha otcovi živiť svoje potomstvo: a z pohnútky tej istej
1333 IV, 2,39 | pre svoju rodinu nielen potraviny, ale i akú-takú hojnosť.
1334 I, 0,7 | človeka, ktorý by nedostával potravu práve z nej. Kto nemá vlastné
1335 III, 2,26 | starostlivosti, tým menšia bude potreba hľadať iné cesty na pomoc
1336 IV, 2,36 | pretože plody práce sú potrebné pre človeka na zachovanie
1337 I, 0,7 | nevyhnutné prostriedky, ktoré potrebujeme na zachovanie a zdokonaľovanie
1338 V, 2,48 | rodiny.~Na počiatku Cirkvi potupovali kresťanov za to, že žili
1339 II, 2,20 | žiť z práce. Ježiš Kristus potvrdil túto pravdu vlastným príkladom,
1340 I, 0,8 | spolužitím, slávnostne to potvrdilo praxou všetkých čias. A
1341 I, 0,7 | prácou. A tak možno v pravde potvrdiť, že práca je všeobecným
1342 II, 1,13 | zmierňovať konflikty. Svojimi poučeniami dokáže nielen osvecovať
1343 V, 2,40 | vraciame znova s túžbou poukázať na ich príhodnosť, oprávnenosť,
1344 II, 2,22 | neuspokojuje s tým, že len poukáže na riešenie, ale sama ho
1345 IV, 2,38 | zvýšila určitá suma, ktorú použije na zakúpenie nejakého malého
1346 I, 0,4 | podľa svojho rozhodnutia použiť. Ak teda svojím hospodárením
1347 II, 2,22 | účinnosť. Nástroje, ktoré používa na pohýnanie duší, dostala
1348 V, 2,46 | pretože to musí byť určené povahou každého národa, skúsenosťou
1349 V, 2,46 | združenia zvrhli na celkom inú povahu a neboli by oveľa výhodnejšie
1350 II, 1,13 | zverená predovšetkým nám, považovali by sme za zanedbanie svojho
1351 III, 2,31 | ako i odmena za ňu, ak je považovaná za neprimeranú, sú pre robotníkov
1352 II, 2,20 | ba samým Bohom, chcel byť považovaný za tesárovho syna; ba nezdráhal
1353 I, 0,6 | vyberať si prostriedky, ktoré považuje za vhodné na zabezpečovanie
1354 Uvod, 0,1 | vhodné vyvrátiť osudné omyly, považujeme za svoju povinnosť zasiahnuť
1355 V, 2,46 | také usporiadanie, ktoré považujú za vyhovujúce svojmu cieľu.
1356 Uvod, 0,1 | veľké rozšírenie chudoby, povedomie vlastnej sily, ktoré sa
1357 II, 2,20 | odmena večnej blaženosti. Ba povedzme ešte viac: zdá sa, že v
1358 IV, 2,32 | zvrchovanosť, pre ktorú bol človek poverený ovládať nižšie tvory a podmaniť
1359 II, 2,24 | výslovne na toto, apoštoli poverili úradom vykonávania každodennej
1360 V, 2,48 | neprajníkov a lži zastaraných povier ustúpili kresťanskej pravde.~
1361 IV, 2,39 | forme daní, viac než je povinné.~
1362 II, 2,19 | Istotne nikto nie je povinný prispievať druhým tým, čo
1363 I, 0,9 | manželstvo je prirodzené a pôvodné a žiaden ľudský zákon ho
1364 II, 2,22 | spoločnosti. Preto vzdialiť sa od pôvodného cieľa je skazou; vrátiť
1365 II, 2,21 | vykúpil Ježiš Kristus a povolal k dôstojnosti Božieho synovstva,
1366 II, 2,16 | človeka, ba, naopak, ho povyšuje tým, že ho uschopňuje vlastnou
1367 IV, 2,39 | sa v tomto množstve ľudí povzbudí usilovnosť nádejou na možnosť
1368 II, 2,24 | bohatých, podnecovaním a povzbudzovaním hrdinskej lásky vytvorila
1369 II, 2,20 | sňať z biednych poníženie; povzbudzovať jedných k zhovievavosti
1370 IV, 2,33 | odpočinok spojí s náboženstvom, povznesie človeka od práce a od každodenných
1371 III, 2,30 | vlastníctvo~30. Bude však užitočné pozastaviť sa pri niektorých podrobnostiach,
1372 I, 0,12 | schopnosti jednotlivcov by boli pozbavené všetkej motivácie. A vysnívaná
1373 V, 2,43 | občianskym zákonom, alebo pozbavil právnej subjektivity, alebo
1374 Uvod | ÚVOD~CTIHODNÝM BRATOM~POZDRAV A APOŠTOLSKÉ POŽEHNANIE!~ ~
1375 II, 2,23 | usiluje sa, aby sa proletári pozdvihli zo svojej nešťastnej situácie
1376 V, 2,43 | tí, na ktorých úžitok a pozdvihnutie boli zamerané. Preto sa
1377 I, 0,4 | a investuje ich do kúpy pozemku, aby ich lepšie poistil,
1378 I, 0,4 | ich lepšie poistil, tento pozemok nie je ničím iným než oným
1379 II, 2,23 | zostáva, už sám prispieva k pozemskej prosperite, pretože zvoláva
1380 II, 2,23 | čo prislúcha smrteľnému a pozemskému životu.~Obzvlášť túži a
1381 IV, 2,32 | prvom mieste duchovné dobrá. Pozemský život, hoci je dobrý a žiadúci,
1382 IV, 2,37 | 37. Ak by sme pozerali len na aspekt osobnosti
1383 I, 0,7 | Ľudská pracovitosť a pozitívne právo riadia súkromné vlastníctvo~
1384 V, 2,41(33) | mocnejší než mestská tvrdz." - pozn. prekl.)~
1385 V, 2,45 | najmä mnohí katolíci, ktorí, poznajúc požiadavky doby, vyvíjajú
1386 V, 2,46 | náboženskému vzdelávaniu, aby každý poznal svoje povinnosti voči Bohu.
1387 I, 0,6 | nesmiernej šírke svojho poznania, ktoré objíma nielen veci
1388 II, 2,18 | večnému; bez neho sa pravé poznanie mravného dobra nevyhnutne
1389 IV, 2,32 | zdokonaľovanie duchovného života poznávaním pravdy a konaním dobra.
1390 II, 2,19 | množstvo vecí, nech si dáva pozor, aby pri vykonávaní milosrdenstva
1391 IV, 2,36 | dovolený zásah štátu.~Nestranný pozorovateľ nemôže s týmto uvažovaním
1392 I, 0,10 | prirodzenosti, na základe ktorej pozoruje v deťoch svoj vlastný obraz,
1393 III, 2,26 | je povinnosťou štátu~26. Pozrime sa teda, aký má byť podiel
1394 V, 2,49 | im uľahčili napredovanie, pozvali váhajúcich do svojho lona
1395 V, 2,47 | jedni alebo druhí cítili poškodení, je žiadúce, aby v rámci
1396 V, 2,47 | aby nik z členov neostal poškodený. Spoločné imanie nech je
1397 I, 0,3 | že nerieši problém, len poškodzuje samotných robotníkov. Navyše
1398 II, 2,19 | zabezpečení svojich potrieb a požiadaviek je povinnosťou tým, čo zvýši,
1399 V, 2,45 | katolíci, ktorí, poznajúc požiadavky doby, vyvíjajú všetko úsilie,
1400 V, 2,46 | kvalitou a produktivitou prác, obchodným vývojom, ako
1401 II, 2,16 | v sporení; nenútiť ho k prácam, ktoré sú neprimerané jeho
1402 I, 0,8 | vlastníctvo tej pôdy, na ktorej pracoval, a poľa, ktoré obrábal.
1403 I, 0,7 | Ľudská pracovitosť a pozitívne právo riadia
1404 I, 0,8 | Svojou pracovitosťou človek nadobúda právo na
1405 IV, 2,37 | podobných veciach, ako je pracovný deň, poistné opatrenia na
1406 I, 0,8 | musí prináležať tomu, kto pracuje. Celkom správne teda ľudstvo
1407 IV, 2,39 | produktov. Keď ľudia vedia, že pracujú na vlastnej pôde, namáhajú
1408 I, 0,4 | vlastníctvo ako bezprostredný cieľ pracujúceho~4. Naozaj nie je ťažké porozumieť,
1409 IV, 2,36 | Pracujúci musí mať spravodlivú mzdu
1410 II, 2,16 | Vzájomné povinnosti medzi pracujúcimi a zamestnávateľmi podľa
1411 IV, 2,38 | vlastníctvo je nevyhnutná na praktické a účinné riešenie robotníckej
1412 III, 2,29 | zásadami; aby sa uznávalo a praktizovalo náboženstvo; aby prekvitala
1413 II, 2,23 | Božie požehnanie, základ a prameň všetkého dobra. Okrem toho
1414 I, 0,11 | pretože sa rodí zo samotného prameňa ľudského života. "Deti sú
1415 I, 0,12 | protiví sa prirodzeným právam jednotlivcov, rozvracia
1416 III, 2,27 | hovoríme preto, lebo možno pravdivo konštatovať, že práca robotníkov
1417 II, 2,20 | Ježiš Kristus potvrdil túto pravdu vlastným príkladom, keď
1418 II, 2,18 | totiž k večnému; bez neho sa pravé poznanie mravného dobra
1419 IV, 2,37 | neprimerane, keďže ide o pravidlá, ktoré závisia od mnohých
1420 V, 2,43 | zákonom, alebo pozbavil právnej subjektivity, alebo obral
1421 II, 2,19 | naplnenie určite nemožno vymáhať právnou cestou. Avšak nad ľudskými
1422 III, 2,26 | krajine, ale štát v svojom pravom poňatí, ktoré vychádza z
1423 I, 0,11 | prirodzenosť nedovoľuje. Otcovskú právomoc štát nemôže ani potlačiť,
1424 V, 2,41 | nedokonalých, ale predsa pravých spoločnostiach. Medzi týmito
1425 II, 2,22 | spoločnosť, že táto zmena bola pravým pokrokom ľudstva, ba priam
1426 III, 2,27 | základe prirodzeného práva, pravými a živými článkami, z ktorých
1427 II, 2,19 | špekuláciou, ale prenikalo do praxe a formovalo život. Základ
1428 I, 0,8 | slávnostne to potvrdilo praxou všetkých čias. A občianske
1429 IV, 2,35 | podobne ako kvety rastlín, predčasná záťaž škodí. Okrem toho
1430 I, 0,10 | občianske spoločenstvo, rovnako predchádzajú a prirodzenejšie musia byť
1431 I, 0,9 | spoločnosť malá, ale skutočná a predchádzajúca každú občiansku spoločnosť,
1432 III, 2,31 | Štát nech sa vynasnaží predchádzať štrajkom včasným odstraňovaním
1433 V, 2,49 | pre spoločnosť kráčali ich predchodcovia. Napriek tomu, že sila predsudkov
1434 I, 0,12 | uzavrieť, že socializmom predloženú myšlienku zoskúpenia dobier
1435 IV, 2,34 | odpočinku. Práca sa teda nesmie predlžovať viac, než znesú sily. Určenie
1436 II, 2,18 | na podnety na cnosti a na predmet zásluh; až do takej miery,
1437 Uvod, 0,1 | namáha dôvtip učencov, je predmetom kongresov odborníkov i ľudových
1438 III, 2,29 | slabými a núdznymi, musí štát prednostne zamerať svoju starostlivosť
1439 IV, 2,33 | ktorý Boh osobitným zákonom predpísal človekovi v Starom zákone,
1440 V, 2,46 | stanoviť istými a jasnými predpismi, pretože to musí byť určené
1441 III, 2,31 | odstránia príčiny, z ktorých sa predpokladá, že by mohol vzísť konflikt
1442 IV, 2,35 | výslovne uvedená, alebo predpokladaná podmienka jedného i druhého
1443 II, 1,15 | myšlienkou v tejto otázke je predpokladať prirodzené nepriateľstvo
1444 III, 2,26 | učením, ako sme ho my sami predstavili v encyklike o kresťanskom
1445 III, 2,27 | neexistuje, ba ani si nemožno predstaviť ľudské spolunažívanie. Vždy
1446 II, 1,13 | zamerať aj samotné zákony a predstavitelia štátu.~
1447 III, 2,26 | rozvážnosti a povinnosť vedúcich predstaviteľov národov. Avšak prosperita
1448 V, 2,49 | predchodcovia. Napriek tomu, že sila predsudkov a vášní je u ľudí taká mocná,
1449 V, 2,48 | správanie sa rozplynuli všetky predsudky, zmĺklo zlorečenie neprajníkov
1450 IV, 2,35 | ženy, ktoré sú prirodzene predurčené na domáce práce. Tieto domáce
1451 V, 2,48 | minulosti máme dosť dôvodov predvídať budúcnosť. Generácie ľudí
1452 V, 2,45 | zamestnávateľmi; ako živiť a prehlbovať u jedných i druhých zmysel
1453 Uvod, 0,2 | obchodu, takže nepatrný počet prehnane bohatých navalil na nesmierne
1454 IV, 2,39 | privádzané na pokraj biedy prehnanými daňami. Štát nemôže zmiesť
1455 III, 2,26 | prosperite. Práve toto je prejav občianskej rozvážnosti a
1456 II, 2,19 | odopretú sebe samému lásku prejavenú alebo neprejavenú voči núdznym: "
1457 I, 0,5 | právom.~Aj v tomto sa totiž prejavuje veľký rozdiel medzi človekom
1458 II, 1,14 | vecí, sa ukáže ako márny. Prejavujú sa totiž u ľudí veľké prirodzené
1459 II, 2,24 | dokonca aj tieto znamenité prejavy lásky a pokladajú za vhodné
1460 IV, 2,35 | škodí. Okrem toho sa tým prekáža samotnej výchove detí. Podobne
1461 I, 0,10 | nachádzali v štáte nie pomoc, ale prekážku, nie ochranu ale ochudobnenie
1462 II, 2,22 | nadšením prekonávajú všetky prekážky, ktoré stoja na ceste napredovania
1463 V, 2,41(33) | mestská tvrdz." - pozn. prekl.)~
1464 II, 1,14 | Božieho výroku: "Nech je prekliata zem pre teba; s námahou
1465 II, 2 | 2.~PROSTRIEDKY NA PREKONANIE TRIEDNEHO BOJA~
1466 II, 2,22 | a blížneho a s nadšením prekonávajú všetky prekážky, ktoré stoja
1467 III, 2,29 | praktizovalo náboženstvo; aby prekvitala vo verejnom i súkromnom
1468 II, 2,22 | Krista, Boha a človeka, sa prelial do občianskej spoločnosti
1469 II, 2,18 | život tu na zemi. Avšak premenil ich na podnety na cnosti
1470 V, 2,43 | Pápežov protest proti prenasledovaniu katolíckych združení~43.
1471 II, 2,20 | preťažení, 20 slabých a prenasledovaných objíma s osobitnou láskou.
1472 IV, 2,34 | že z času na čas ustane a prenechá miesto odpočinku. Práca
1473 I, 0,5 | z tohto hľadiska je aj preňho vlastné, aspoň tak ako pre
1474 II, 2,19 | len holou špekuláciou, ale prenikalo do praxe a formovalo život.
1475 I, 0,6 | sa to ukazuje, ak hlbšie prenikneme do ľudskej prirodzenosti.
1476 I, 0,8 | výsledky jeho práce. Veď pôda, preoraná rukou a umom roľníka, už
1477 I, 0,11 | osobnosti: a keď chceme hovoriť presne, nie samy, ale prostredníctvom
1478 Uvod, 0,1 | pretože nie je ľahké stanoviť presné hranice vo vzájomných vzťahoch
1479 Uvod, 0,1 | národmi, sa musela prirodzene presunúť z politickej oblasti do
1480 II, 1,13 | záujme robotníkov. Cirkev je presvedčená, že v primeranej miere sa
1481 II, 2,20 | oddýchnuť tých, ktorí sú preťažení, 20 slabých a prenasledovaných
1482 II, 2,18 | rozličné súženia, ktorými je pretkaný život tu na zemi. Avšak
1483 II, 2,22 | prikázaniami a zákonmi ju pretvoril. Ak teda existuje liek na
1484 V, 2,46 | všetko dostanete navyše." 38 Prevezmúc teda od Boha tento základný
1485 II, 2,21 | evanjeliu. Ak by vo svete prevládol, či by hneď neustal každý
1486 IV, 2,37 | spravodlivosti, ktorý predchádza a prevyšuje slobodnú vôľu strán, a síce
1487 V, 2,43 | kompetenciu voči nim ani prevziať na seba ich správu. Naopak
1488 II, 2,20 | tesárovho syna; ba nezdráhal sa prežiť väčšinu svojho života v
1489 Uvod, 0,2 | v iných odtieňoch stále prežíva vďaka pahltným špekulantom.
1490 II, 2,20 | podali ruky a uzatvorili priateľskú dohodu.~
1491 II, 2,18 | triedy a vytvoriť medzi nimi priateľstvo.~Časné veci nie je možné
1492 II, 2,21 | sa neuspokoja s obyčajným priateľstvom, ale budú sa chcieť objať
1493 Zaver, 2,50 | Ako záruku nebeskej priazne a znak našej náklonnosti,
1494 V, 2,48 | budú mať nemalý vplyv na priaznivý chod samotnej občianskej
1495 IV, 2,39 | jedna trieda sa pomaly začne približovať k druhej, čím sa odstráni
1496 Uvod, 0,1 | z politickej oblasti do príbuznej oblasti sociálnej ekonómie.~
1497 V, 2,49 | svojho lona a tým, ktorí prichádzajú k rozumu, ponúkli ochrannú
1498 I, 0,8 | účinok prináleží svojej príčine, tak plod práce musí prináležať
1499 II, 2,22 | pochybnosti: že totiž práve pričinením kresťanstva sa úplne zmenila
1500 III, 2,30 | mu spravodlivosť dovoľuje pričiňovať sa o zlepšenie svojich podmienok,
1501 III, 2,27 | a najvyššou mierou sa oň pričiňuje dielo, ako aj um proletárov,
|