14-krehk | krest-obmed | obozr-prici | prida-ucinn | ucite-zisk | ziska-zivsi
bold = Main text
Part, Chapter, Paragraph grey = Comment text
1502 V, 2,44 | tých, čo sa k nim odmietajú pridať, draho za to pykať.~V takomto
1503 V, 2,44 | kresťanského vierovyznania sa nesmú pridávať k protikresťanským odborom~
1504 V, 2,46 | spočíva v tom, že každý z pridružených zo svojho členstva vyťaží
1505 V, 2,44 | len dve možnosti: buď sa pridružiť k spoločnostiam, ktoré sú
1506 Uvod, 0,1 | rozmach remesiel a nové priemyselné metódy, zmenené vzťahy medzi
1507 III, 2,26 | verejných daní, z pokroku priemyslu a obchodu, z rozkvetu poľnohospodárstva
1508 IV, 2,39 | medzi ktorými vykopala priepasť. Na jednej strane sú takmer
1509 V, 2,46 | princíp, nech sa dáva veľký priestor náboženskému vzdelávaniu,
1510 V, 2,46 | ktoré sa obozretne musí prihliadať. V podstate možno stanoviť
1511 V, 2,40 | s túžbou poukázať na ich príhodnosť, oprávnenosť, na formu ich
1512 II, 2,22 | svet vo svetle evanjelia prijal veľké tajomstvo vtelenia
1513 IV, 2,37 | chtiac-nechtiac musia byť prijaté, toto znamená podstúpiť
1514 II, 2,19 | blaženejšie je dávať ako prijímať"14 a bude považovať za vec
1515 V, 2,48 | odborov~48. Keď sa dobrovoľne príjmu takéto stanovy, bude dostatočne
1516 II, 2,16 | svalov a síl.~Podobne je prikázané mať u proletárov ohľad na
1517 V, 2,48 | pracovitých, pokojamilovných, príkladne spravodlivých a jedinečne
1518 II, 2,22 | Stačí letmo naznačiť dávne príklady. Spomeňme len fakty a veci,
1519 II, 2,24 | spontánne vykonávali pri každej príležitosti, pretože boli "určené na
1520 III, 2,31 | vzbury, pre ktoré sú zväčša príležitosťou, často ohrozujú verejný
1521 IV, 2,39 | vyplynie tretia výhoda, prilipnutie k rodnej zemi; nevymenila
1522 IV, 2,34 | človeka toľko práce, že mu prílišná námaha múti myseľ a vysiľuje
1523 I, 0,6 | stabilné a trvácne dobrá, primerané trvalej pomoci, ktorú potrebuje.
1524 I, 0,4 | výsostné právo nielen vyžadovať primeraný zárobok, ale ho aj podľa
1525 I, 0,8 | príčine, tak plod práce musí prináležať tomu, kto pracuje. Celkom
1526 II, 2,22 | v úpadku, je nevyhnutné prinavrátiť ju k princípom, ktoré jej
1527 III, 2,27 | ktorý potom prirodzene prináša úžitok jednotlivcom, predsa
1528 III, 2,26 | podporované, tým väčší osoh prinášajú národom. Už aj touto cestou
1529 V, 2,40 | ustanovizňami zameranými na prinášanie vhodnej pomoci núdznym a
1530 III, 2,27(26) | Sv. Tomáš, De reg. Princip., I, 15.~
1531 II, 2,22 | nevyhnutné prinavrátiť ju k princípom, ktoré jej dali zrod. Dokonalosť
1532 III, 2,26 | poňatí, ktoré vychádza z princípov zdravého rozumu v dokonalom
1533 V, 2,45 | rodí na základe vnútorného princípu a vonkajšie zásahy ho zadúšajú.~
1534 IV, 2,39 | spoločnosti~39. Revolúcia priniesla rozdelenie spoločnosti akoby
1535 IV, 2,38 | rástol počet vlastníkov. Prinieslo by to veľké výhody: a na
1536 II, 1 | 1.~PRÍNOS CIRKVI SVOJÍM UČENÍM A SVOJOU
1537 IV, 2,37 | podporu, keď si to jednotlivý prípad vyžaduje.~
1538 II, 2,19 | Je pravda, že okrem prípadu krajnej nevyhnutnosti toto
1539 V, 2,45 | prácu. Odvahu a záštitu pripájajú aj biskupi a pod ich vedením
1540 Uvod, 0,2 | špekulantom. K tomu treba pripojiť ešte monopol výroby a obchodu,
1541 Zaver, 2,50 | evanjelium, a ktorá - vždy pripravená obetovať sa pre blížneho -
1542 IV, 2,39 | rozjatreným duchom, vždy pripraveným búriť sa. Takže ak sa v
1543 IV, 2,34 | kameň, železo, meď či iné prírodniny ukryté pod zemou, pretože
1544 I, 0,10 | rovnako predchádzajú a prirodzenejšie musia byť aj jeho práva
1545 I, 0,5 | človeka, pretože je proti prirodzenému právu~5. Najhoršie je, že
1546 III, 2,29 | súlade s Božím zákonom a s prirodzenými zásadami; aby sa uznávalo
1547 V, 2,41(33) | Prís 18,19. (Je tu použitý starší
1548 IV, 2,35 | je dovolené žiadať alebo prisľúbiť porušenie povinností, ktoré
1549 III, 2,29 | týchto prípadoch musí v rámci príslušných medzí zasiahnuť moc a autorita
1550 II, 2,17 | Táto povinnosť je o to prísnejšia, o čo slabším a bezbrannejším
1551 V, 2,49 | záujem. Kresťanskí robotníci prispejú k jej dobrému rozuzleniu,
1552 V, 2,45 | také horlivé iniciatívy prispeli k spoločnému dobru, sú natoľko
1553 III, 2,25 | Možný príspevok štátu k vyriešeniu robotníckej
1554 V, 2,40 | nástupcovia dávnych cechov, prispievajú k vyriešeniu robotníckej
1555 II, 2,19 | Istotne nikto nie je povinný prispievať druhým tým, čo je nevyhnutné
1556 V, 2,40 | aby sa tieto združenia prispôsobovali súčasným podmienkam. S potešením
1557 IV, 2,37 | strachu z niečoho horšieho pristúpi na krutejšie dohody, ktoré
1558 V, 2,46 | zachovávať jej prikázania, pristupovať k sviatostiam, týmto božským
1559 IV, 2,32 | človeka, ku ktorej sám Boh pristupuje s veľkou úctou, ani krížiť
1560 V, 2,43 | toto právo sa veľkoryso prisudzuje ľuďom otvorene sprisahaným
1561 I, 0,11 | nemôže ani potlačiť, ani si prisvojiť, pretože sa rodí zo samotného
1562 II, 1,14 | bolesť bude vždy na zemi prítomná, pretože trpké, tvrdé a
1563 I, 0,6 | ktoré objíma nielen veci prítomné, ale aj budúce, a taktiež
1564 I, 0,6 | svojho živobytia, nielen v prítomnej chvíli, ale aj v budúcnosti.~
1565 IV, 2,39 | súkromné vlastníctvo nebolo privádzané na pokraj biedy prehnanými
1566 Uvod, 0,1 | ešte i zhoršenie mravov priviedlo k vypuknutiu konfliktu.~
1567 V, 2,43 | autorite. Štát si teda nemôže privlastňovať žiadnu kompetenciu voči
1568 III, 2,25 | Všetci, ktorí sú v tejto problematike zainteresovaní, musia prispieť
1569 Uvod, 0,1 | skresľovať úsudky a samu problematiku obrátiť na poburovanie národov.~
1570 V, 2,46 | a používaním, kvalitou a produktivitou prác, obchodným vývojom,
1571 IV, 2,39 | vydobyje oveľa väčšie množstvo produktov. Keď ľudia vedia, že pracujú
1572 II, 2,16 | spravodlivosti, ktoré sa vzťahujú na proletára a robotníka, sú tieto: vykonávať
1573 Uvod, 0,2 | vhodnými opatreniami na pomoc proletárom, z ktorých väčšina sa nachádza
1574 II, 2,24 | hanby, že by museli o ňu prosiť. Cirkev ako spoločná matka
1575 III, 2,26 | predstaviteľov národov. Avšak prosperita krajín vychádza obzvlášť
1576 V, 2,43 | Pápežov protest proti prenasledovaniu katolíckych
1577 II, 1,15 | sebou. Je to v zásadnom protiklade s rozumom i pravdou. Pravdou
1578 V, 2,44 | vierovyznania sa nesmú pridávať k protikresťanským odborom~44. Viac než kedykoľvek
1579 Zaver, 2,50 | blížneho - je tým najistejším protiliekom proti pýche a egoizmu tohto
1580 V, 2,42 | zakazoval takéto združenia, protirečil by sám sebe, pretože pôvod
1581 III, 2,29 | ponižujúcimi dohodami, ktoré sa protivia ľudskej osobnosti alebo
1582 III, 2,25 | a to podľa príkladu toho prozreteľného poriadku, ktorý riadi svet.
1583 V, 2,48 | udalosti sú riadené najvyššou prozreteľnosťou, ktorá obracia a usmerňuje
1584 II, 2,22 | vody jej učenia naširoko prúdili a prostredníctvom biskupov
1585 V, 2,40 | o mládež i o dospelých.~Prvé miesto však zaujímajú združenia,
1586 IV, 2,37 | výšku mzdy, zasahuje tu ešte prvok prirodzenej spravodlivosti,
1587 II, 2,21 | sebou, ale s Kristom Pánom, prvorodeným medzi mnohými bratmi, sú
1588 II, 1,14 | ide o prácu, človek ani v prvotnom stave nevinnosti by nebol
1589 II, 2,24 | svojich nepriateľov. V srdci prvotných kresťanov bratská láska
1590 IV, 2,35 | Silám, ktoré v detstve pučia podobne ako kvety rastlín,
1591 II, 1,13 | dôverou a plným právom sa púšťame do tejto problematiky už
1592 II, 2,20 | v sebe veľkú moc oslabiť pýchu tých šťastnejších a sňať
1593 V, 2,44 | odmietajú pridať, draho za to pykať.~V takomto stave vecí kresťanom
1594 II, 2,19 | vlastnil dobrá." 10 Ak sa však pýtame, aké má byť použitie týchto
1595 V, 2,42(36) | secundum hoc manifestum est quod a lege aeterna derivatur.
1596 V, 2,45 | spoločností, pomáhajú im radami či financiami, zabezpečujú
1597 V, 2,40 | nich hovorili už viac ráz, radi sa k tomu vraciame znova
1598 I, 0,3 | výhod medzi občanov bude radikálne napravené zlo. Avšak tento
1599 Zaver, 2,50 | hovorili od začiatku, pravý a radikálny liek môže vzísť jedine z
1600 II, 1,13 | po tom, aby sa spoločne radili a združili sily všetkých
1601 V, 2,44 | najrozličnejšie spoločenstvá, zvlášť z radov robotníkov. U mnohých z
1602 I, 0,9 | buď nasledovať evanjeliovú radu panenstva, alebo sa spojiť
1603 IV, 2,35 | pučia podobne ako kvety rastlín, predčasná záťaž škodí.
1604 IV, 2,38 | to, aby čo možno najviac rástol počet vlastníkov. Prinieslo
1605 V, 2,42(36) | derivatur. In quantum vero a ratione recedit, sic dicitur lex
1606 V, 2,40 | o nich hovorili už viac ráz, radi sa k tomu vraciame
1607 IV, 2,37 | kolégiá, o ktorých bude reč ďalej, alebo ísť inou cestou,
1608 V, 2,42(36) | In quantum vero a ratione recedit, sic dicitur lex iniqua,
1609 V, 2,42(36) | quantum est secundum rationem rectam, et secundum hoc manifestum
1610 II, 2,22 | významnou zásadou, že na reformovanie spoločnosti, ktorá je v
1611 III, 2,27(26) | Sv. Tomáš, De reg. Princip., I, 15.~
1612 V, 2,45 | pod ich vedením svetský i rehoľný klérus horlivo sa stará
1613 V, 2,43 | zalieta k spolkom, konviktom, rehoľným spoločenstvám rôzneho typu,
1614 V, 2,41(34) | impugnantes Dei cultum et religionem, II.~
1615 III, 2,27 | tvoria hlavnú súčasť národa. Remeselníci nemôžu tým istým spôsobom
1616 I, 0,4 | najbližším cieľom, ktorý si remeselník kladie, je súkromné vlastníctvo.
1617 III, 2,28 | iným spôsobom odstrániť, resp. jej predísť, zásah štátu
1618 IV, 2,39 | osoh celej spoločnosti~39. Revolúcia priniesla rozdelenie spoločnosti
1619 Zaver, 2,50 | apoštolské požehnanie.~Dané v Ríme pri svätom Petrovi dňa 15.
1620 V, 2,48 | almužny alebo z práce, ako to robila väčšina z nich. Avšak chudobní
1621 V, 2,43 | treba, obraňovať. Avšak robilo sa to celkom inak, zvlášť
1622 V, 2,49 | dnešných časoch je rozbúrená robotnícka otázka a na jej dobrom či
1623 Uvod, 0,1 | Robotnícky problém je mimoriadne vážnou
1624 IV, 2,34 | Treba brať ešte ohľad aj na ročné obdobia, pretože nezriedka
1625 V, 2,41 | iné spoločnosti, ktoré sa rodia z jej lona, sa nazývajú
1626 I, 0,11 | rozumu, sú pod ochranou rodičov." 3 Práve v tomto socialisti,
1627 I, 0,11 | socialisti, nahrádzajúc rodičovskú starostlivosť štátnou starostlivosťou,
1628 III, 2,28 | ponechať tak občanovi, ako i rodine toľko nezávislosti v konaní,
1629 II, 2,16 | pohoršenia; neodvádzať ho od rodinného ducha a od záľuby v sporení;
1630 IV, 2,39 | tretia výhoda, prilipnutie k rodnej zemi; nevymenila by sa totiž
1631 I, 0,8 | pôda, preoraná rukou a umom roľníka, už nie je taká, aká bola
1632 V, 2,46 | spoločností, musia tiež mať rovnaké právo vybrať si pre svoje
1633 II, 1,14 | šikovnosť, zdravie a sily v rovnakej miere. A z týchto nevyhnutných
1634 I, 0,3 | osobného na kolektívne a rovnakým rozdeľovaním ziskov a výhod
1635 III, 2,27 | nemôžu tým istým spôsobom a s rovnakými úradmi spolupracovať na
1636 IV, 2,32 | tomto sú si všetci ľudia rovní, niet medzi bohatými a chudobnými,
1637 III, 2,26 | umierneného vyrubovania a rovnomerného rozdeľovania verejných daní,
1638 IV, 2,38 | výhody: a na prvom mieste rovnomernejšie rozdelenie národného bohatstva.~
1639 II, 2,16 | prácu, ktorá bola slobodne a rovnoprávne dohodnutá; nespôsobovať
1640 I, 0,12 | všetkej motivácie. A vysnívaná rovnosť by nebola fakticky ničím
1641 III, 2,30 | pod zástavou neviem akej rovnosti napádať iného. Istotne,
1642 II, 1,15 | zladili spolu, a tak vytvárali rovnováhu. Jedna bezpodmienečne potrebuje
1643 V, 2,49 | 49. V dnešných časoch je rozbúrená robotnícka otázka a na jej
1644 II, 2,19 | pomoc núdznym. "Čo zvyšuje, rozdajte ako almužnu." 13 Je pravda,
1645 I, 0,7 | národov. Napokon zem, hoci je rozdelená medzi súkromníkov, ostáva
1646 V, 2,47 | tieto funkcie boli dobre rozdelené a jasne určené, aby nik
1647 I, 0,8 | tomto istom práve základ rozdelenia dobier. Uznávajúc, že súkromné
1648 V, 2,47 | prospech. Funkcie nech sa rozdelia primerane spoločným záujmom
1649 V, 2,47 | celok tak, aby pomoc bola rozdeľovaná každému podľa potrieb; a
1650 III, 2,26 | vyrubovania a rovnomerného rozdeľovania verejných daní, z pokroku
1651 II, 1,13 | starostlivosť o náboženské otázky a rozdeľovanie dobier, ktoré sú v moci
1652 I, 0,3 | na kolektívne a rovnakým rozdeľovaním ziskov a výhod medzi občanov
1653 II, 2,19 | spoločné, aby ich ľahko mohol rozdeľovať v čase núdze druhých. Apoštol
1654 II, 1,14 | A z týchto nevyhnutných rozdielov sa nutne rodí aj rozdielnosť
1655 I, 0,3 | neporiadkov sa socialisti, rozdúchavajúc v chudobných nenávisť voči
1656 III, 2,30 | sa usilujú za každú cenu rozdúchavať vzbury a podnecovať iných
1657 V, 2,44 | vlastné, a tak spojiť sily a rozhodne sa vzoprieť proti tomuto
1658 V, 2,47 | čestných a kompetentných ľudí, rozhodnutiam ktorých sa v zmysle stanov
1659 IV, 2,37 | bude vhodnejšie ponechať rozhodnutie na kolégiá, o ktorých bude
1660 II, 2,17 | každému spravodlivú odmenu. Rozhodovať o nej na základe spravodlivosti
1661 IV, 2,39 | množstvo biednych a slabých s rozjatreným duchom, vždy pripraveným
1662 III, 2,26 | pokroku priemyslu a obchodu, z rozkvetu poľnohospodárstva a z ďalších
1663 V, 2,45 | tieto spoločnosti stále viac rozkvitajú a nech sú múdro riadené.
1664 II, 2,18 | hojným vykúpením, neodstránil rozličné súženia, ktorými je pretkaný
1665 V, 2,45 | miernosti a i pri tej najväčšej rozličnosti osôb zachovávajú v občianskom
1666 II, 2,19 | že pri bohatstve treba rozlíšiť oprávnené vlastníctvo a
1667 Uvod, 0,1 | ekonómie.~A naozaj, podivuhodný rozmach remesiel a nové priemyselné
1668 II, 1,14 | u ľudí veľké prirodzené rozmanitosti: nie všetci majú to isté
1669 Zaver, 2,50 | nadovšetko nech živia v sebe a roznecujú v druhých, veľkých i malých,
1670 V, 2,43 | rehoľným spoločenstvám rôzneho typu, ktorých vznik podnietila
1671 III, 2,27 | formy vlády, ostane vždy tá rôznosť a nerovnosť podmienok, bez
1672 I, 0,8 | človeku užívanie pôdy a rôznych poľných plodín, avšak odopierajú
1673 Uvod, 0,1 | že drží ľudí napätých v rozochvenom očakávaní, namáha dôvtip
1674 I, 0,10 | vlastný obraz, ba priam rozpínanie a pokračovanie svojej osoby,
1675 V, 2,48 | takýto život a správanie sa rozplynuli všetky predsudky, zmĺklo
1676 II, 2,21 | či by hneď neustal každý rozpor a nevrátil sa pokoj?~
1677 II, 1,14 | vtedy vykonával slobodne na rozptýlenie duše, je mu nevyhnutne nariadené
1678 V, 2,42 | ak už boli vytvorené, ich rozpustením. Je však nevyhnutné postupovať
1679 Uvod, 0,1 | teraz výslovne a v celom jej rozsahu, aby sme zdôraznili zásady,
1680 I, 0,5 | zvieraťa, je inteligencia, čiže rozum. A práve ako rozumnému tvorovi
1681 IV, 2,35 | dospelého a mocného muža, nie je rozumné vyžadovať od ženy alebo
1682 I, 0,5 | čiže rozum. A práve ako rozumnému tvorovi je človeku dané
1683 V, 2,49 | robotníci prispejú k jej dobrému rozuzleniu, keď spojení v združeniach
1684 III, 2,26 | toto je prejav občianskej rozvážnosti a povinnosť vedúcich predstaviteľov
1685 I, 0,11 | prirodzenej spravodlivosti a rozvracajú rodinné zväzky.~
1686 Uvod, 0,1 | malého počtu ľudí a veľké rozšírenie chudoby, povedomie vlastnej
1687 I, 0,11 | patrí otcovi", takpovediac rozšírením jeho osobnosti: a keď chceme
1688 V, 2,44 | postupy. Je však všeobecne rozšíreným názorom, podloženým mnohými
1689 V, 2,45 | na zakladanie a mohutné rozširovanie združení, ktoré pomáhajú
1690 V, 2,45 | robotníkov. Vzali do svojich rúk ich záujmy a skúmajú, ako
1691 II, 2,20 | tieto dve triedy si podali ruky a uzatvorili priateľskú
1692 I, 0,12 | rozvracia úlohy štátu a ruší všeobecný pokoj. Nech je
1693 IV, 2,32 | Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba
1694 IV, 2,38 | postačuje na zabezpečenie jeho samého i jeho rodiny, v tejto akej-takej
1695 III, 2,26 | katolíckym učením, ako sme ho my sami predstavili v encyklike
1696 IV, 2,36 | ktorú človekovi ukladá samotná prirodzenosť.~Nie je možné
1697 V, 2,40 | otázky môžu veľmi prispieť samotní kapitalisti a robotníci,
1698 III, 2,29 | zákonov. Tieto medze sú dané samotnou príčinou, pre ktorú sa vyžaduje
1699 V, 2,42 | správnym rozumom, a teda so samotným večným Božím zákonom. 36~
1700 II, 1,13 | úradu, keby sme mlčali.~Samozrejme, riešenie takého závažného
1701 Uvod, 0,1 | snažia skresľovať úsudky a samu problematiku obrátiť na
1702 I, 0,11 | chceme hovoriť presne, nie samy, ale prostredníctvom rodiny,
1703 II, 1,14 | zbavený bolestí a námah, samý pokoj a potešenie, zavádzajú
1704 II, 1,13 | bohatých ľudí, a taktiež samých proletárov, ktorých sa to
1705 II, 2,20 | hoci bol Synom Božím, ba samým Bohom, chcel byť považovaný
1706 Uvod, 0,1 | kongresov odborníkov i ľudových schôdzí, úvah zákonodarcov i porád
1707 II, 1,13 | evanjelia vyvodzuje učenie schopné urovnávať alebo určite aspoň
1708 III, 2,29 | zdraví a mocní občania, schopní zveľaďovať a v prípade potreby
1709 I, 0,7 | čiastku pôdy, ponechal to na schopnosť ľudí a na zvláštne posúdenie
1710 II, 1,14 | utrpenia zo sveta, niet síl ani schopností, čo by to dokázali. Tí,
1711 I, 0,5 | všetky jeho pohyby: čiže pud sebazáchovy a pud záchovy druhu. Na
1712 V, 2,42(36) | non habet rationem legis, set magis violentiae cuiusdam.")~
1713 III, 2,29 | ktorá je už sama osebe silná, potrebuje verejnú obranu
1714 I, 0,9 | toto právo je uňho o to silnejšie, o čo väčší je dosah a význam
1715 II, 2,22 | Krista a majú v sebe božskú silu, takže jediné môžu preniknúť
1716 V, 2,40 | robotníkov, vdôv, sirôt v situáciách nepredvídaných nehôd, chorôb,
1717 II, 2,22 | sa od pôvodného cieľa je skazou; vrátiť sa k nemu je záchranou.
1718 V, 2,45 | usilujú vhodným spôsobom skĺbiť robotníkov do spoločností,
1719 V, 2,40 | ktoré v sebe sústreďujú skoro všetky vyššie spomenuté
1720 II, 2,20 | ktoré sú pýche také milé, sa skracujú a ukazuje sa nie až také
1721 III, 2,27 | zákonodarcovia, sudcovia, skrátka tí ľudia, ktorí vedú krajinu
1722 Uvod, 0,1 | ľstiví buriči sa všade snažia skresľovať úsudky a samu problematiku
1723 II, 2,20 | zhovievavosti a druhých k skromnosti. A tak vzdialenosti, ktoré
1724 II, 2,22 | zavlažovali celú zem. Zároveň skúma ako preniknúť do duší a
1725 V, 2,45 | svojich rúk ich záujmy a skúmajú, ako zvýšiť blahobyt jednotlivcov
1726 V, 2,44 | nich tu nie je namieste skúmať pôvod, ciele a postupy.
1727 V, 2,46 | povahou každého národa, skúsenosťou a používaním, kvalitou a
1728 I, 0,9 | spoločnosť, spoločnosť malá, ale skutočná a predchádzajúca každú občiansku
1729 II, 2,22 | jedine Cirkev dosahuje skutočnú účinnosť. Nástroje, ktoré
1730 II, 2,23 | po potešeniach, ktoré sú skutočnými bičmi, lebo zbedačujú človeka
1731 V, 2,48 | z nich. Avšak chudobní a slabí dokázali získať si sympatie
1732 V, 2,41 | združenia~41. Pocit vlastnej slabosti vedie človeka k túžbe spojiť
1733 III, 2,29 | ktorí sa nachádzajú medzi slabými a núdznymi, musí štát prednostne
1734 IV, 2,35 | miere chránia poctivosť slabšieho pohlavia a prirodzene sa
1735 II, 2,17 | je o to prísnejšia, o čo slabším a bezbrannejším je robotník
1736 I, 0,8 | spoločenským spolužitím, slávnostne to potvrdilo praxou všetkých
1737 II, 2,18 | nesmierne veľkú váhu večnej slávy." 7~Tí šťastní na tomto
1738 IV, 2,36 | že výšku mzdy ovplyvňuje slobodná dohoda strán: takže ak majiteľ
1739 V, 2,46 | majú, ako že skutočne majú, slobodné právo združovať sa do spoločností,
1740 IV, 2,32 | života. Ba ani z vlastného slobodného rozhodnutia by sa človek
1741 Zaver, 2,50 | účinnejšie, o čo bude ona slobodnejšia. A o tomto sa musia najviac
1742 V, 2,42 | Štát nemôže zabraňovať slobodnému vznikaniu odborových združení~
1743 IV, 2,37 | ktorý predchádza a prevyšuje slobodnú vôľu strán, a síce že výška
1744 I, 0,9 | spoločenstvom.~Človek je slobodný pri výbere svojho stavu.
1745 I, 0,4 | socialisti upierajú robotníkovi slobodu investovať vlastné zárobky,
1746 II, 2,22 | veľké tajomstvo vtelenia Slova a vykúpenia ľudstva, život
1747 Zaver, 2,50 | božské línie tejto cnosti slovami: láska je veľkodušná, je
1748 II, 1,14 | tvrdia, že to dokážu, a sľubujú biednym život zbavený bolestí
1749 II, 2,16 | nespolčovať sa so zlými ľuďmi, sľubujúcimi veľké veci, ktorých plodmi
1750 II, 2,17 | tento) krik... došiel k sluchu Pána zástupov." 5 Napokon
1751 I, 0,8 | ani jeho pole, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani vola,
1752 IV, 2,37 | ako si vyžaduje striedme a slušné živobytie robotníka. Ak
1753 III, 2,27 | významne napomáhajú svojimi službami. Istotne, spoločenské dobro,
1754 I, 0,7 | súkromníkov, ostáva stále v službe a na úžitok všetkým, nakoľko
1755 Uvod, 0,1 | Vedomie našej apoštolskej služby nás však núti zaoberať sa
1756 IV, 2,36 | potrieb, zvlášť tých, ktoré slúžia na zachovanie života: "V
1757 II, 2,19 | dostal ich na to, aby si nimi slúžil pre vlastné zdokonalenie,
1758 I, 0,7 | To, že Boh dal zem, aby slúžila a aby z nej malo úžitok
1759 I, 0,8 | ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani vola, ani osla, ani
1760 Zaver, 2,50 | sily a veľkodušnú horlivosť služobníci oltára a vedení vašou autoritou
1761 II, 2,19 | zdokonalenie, a zároveň ako služobník Božej prozreteľnosti na
1762 IV, 2,32 | chudobnými, vlastníkmi a služobníkmi, pánmi a poddanými žiadneho
1763 II, 2,23 | dychtivosť po hmotných veciach a smäd po potešeniach, ktoré sú
1764 V, 2,46 | zachovanie jednoty činnosti a smerovania. Ak občania majú, ako že
1765 II, 2,21 | Otcovi; že všetci k nemu smerujú ako k najvyššiemu cieľu,
1766 II, 2,23 | zanedbávala to, čo prislúcha smrteľnému a pozemskému životu.~Obzvlášť
1767 II, 2,22 | ba priam vzkriesením zo smrti k mravnému životu a zdokonalením,
1768 II, 2,20 | pýchu tých šťastnejších a sňať z biednych poníženie; povzbudzovať
1769 Uvod, 0,1 | lebo ľstiví buriči sa všade snažia skresľovať úsudky a samu
1770 IV, 2,33 | keď mu povedal: "Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil." 29
1771 I, 0,12 | Socialistická myšlienka kolektivizácie
1772 I | NEÚČINNÉ A NESPRAVODLIVÉ~SOCIALISTICKÉ RIEŠENIE SÚKROMNÉHO VLASTNÍCTVA~
1773 I, 0,3 | Nespravodlivý socialistický návrh zospoločenštiť súkromné
1774 I, 0,12 | dôvody oprávňujú uzavrieť, že socializmom predloženú myšlienku zoskúpenia
1775 IV, 2,39 | Múdra sociálna politika v prospech robotníkov
1776 V, 2,45 | a laici, ktorí sa venujú sociálnemu apoštolátu~45. Pochvalu
1777 II, 1,14 | nutne rodí aj rozdielnosť v sociálnom postavení. Toto však je
1778 V, 2,46 | zdokonaľovanie treba usmerniť všetok sociálny poriadok. Inak by sa tieto
1779 I, 0,7 | námahu mysle a telesné sily, spája tým so sebou tú časť hmotnej
1780 V, 2,45 | odovzdávajú svoje názory, spájajú svoje sily, konzultujú spolu
1781 I, 0,4 | ako tento zárobok. Preto spojením všetkého osobného vlastníctva
1782 IV, 2,33 | náboženstvu. Keď sa odpočinok spojí s náboženstvom, povznesie
1783 V, 2,47 | usporiadaniu členských vzťahov na spokojnosť ich spolunažívania i na
1784 V, 2,41 | keď dvaja alebo traja sa spolčia pre obchodný cieľ".35~
1785 V, 2,43 | tu naša myseľ zalieta k spolkom, konviktom, rehoľným spoločenstvám
1786 V, 2,47 | žiadúce, aby v rámci vlastného spolku našli čestných a kompetentných
1787 II, 2,24 | lásky vytvorila náboženské spolky a iné dobročinné ustanovizne,
1788 III, 2,27 | svojimi službami. Istotne, spoločenské dobro, nakoľko pri svojom
1789 I, 0,11 | každá rodina je súčasťou spoločenského organizmu. Podobne v prípade
1790 II, 1,15 | prirodzené nepriateľstvo jednej spoločenskej triedy voči druhej; ako
1791 II, 2,19 | toto právo je, obzvlášť v spoločenskom živote, nielen dovolené,
1792 V, 2,42 | spočíva práve v prirodzenej spoločenskosti človeka.~Sú však situácie,
1793 I, 0,8 | prirodzenosťou človeka i s pokojným spoločenským spolužitím, slávnostne to
1794 II, 1,15 | zastáva spoluprácu medzi spoločenskými triedami~15. Najškodlivejšou
1795 V, 2,43 | spolkom, konviktom, rehoľným spoločenstvám rôzneho typu, ktorých vznik
1796 I, 0,9 | uvažujeme v súvislosti s domácim spoločenstvom.~Človek je slobodný pri
1797 II, 1,14 | jednotlivcom, ako i občianskemu spoločenstvu, pretože spoločenský život
1798 V, 2,45 | horlivé iniciatívy prispeli k spoločnému dobru, sú natoľko známe,
1799 V, 2,49 | nezhody, tieto neoddeliteľné spoločníčky závistlivej a nedôverčivej
1800 V, 2,41 | spoločnostiach. Medzi týmito spoločnosťami a občianskou spoločnosťou
1801 V, 2,44 | možnosti: buď sa pridružiť k spoločnostiam, ktoré sú pre náboženstvo
1802 V, 2,46 | naučí ctiť a milovať Cirkev, spoločnú matku všetkých; a podobne
1803 I, 0,3 | všetkých jednotlivých majetkov spoločný majetok, ktorý by spravovali
1804 II, 2,21 | Boží dedičia a Kristovi spoludedičia".21~Toto je ideál práv a
1805 V, 2,45 | zachovávajú v občianskom spolunažívaní súlad. Sledujeme, že s týmto
1806 III, 2,25 | účinok je dielom harmonického spolupôsobenia všetkých príčin, od ktorých
1807 Zaver, 2,50 | bratia, s kým a ako treba spolupôsobiť pri riešení takého zložitého
1808 III, 2,27 | jednotlivcom, predsa na tejto spolupráci sa nemôžu všetci zúčastňovať
1809 II, 1,13 | závažného problému si vyžaduje spoluúčasť a účinnú spoluprácu aj ďalších:
1810 II, 1,15 | súmernosť, tak aj v občianskom spolužití prirodzenosť chcela, aby
1811 I, 0,10 | vlastných práv, občianske spolužitie by bolo niečím, pred čím
1812 I, 0,8 | s pokojným spoločenským spolužitím, slávnostne to potvrdilo
1813 II, 2,22 | naznačiť dávne príklady. Spomeňme len fakty a veci, ktoré
1814 IV, 2,33 | zákone, keď mu povedal: "Spomni na sobotňajší deň, aby si
1815 II, 2,24 | zbierky, ktoré veriaci spontánne vykonávali pri každej príležitosti,
1816 II, 2,16 | rodinného ducha a od záľuby v sporení; nenútiť ho k prácam, ktoré
1817 IV, 2,38 | múdry - ľahšie myslieť na sporenie a na popud samej prirodzenosti
1818 II, 2,23 | životom a nedostatok nahrádza sporením, a tak uniká pred neresťami,
1819 IV, 2,38 | Primeraná mzda vychováva k sporeniu a vytvára malý majetok~38.
1820 II, 2,23 | formuje ich. Kresťanský spôsob života, pokiaľ je a taký
1821 II, 2,22 | byť totožný s tým, ktorý spôsobil vznik spoločnosti. Preto
1822 II, 2,22 | najvnútornejších záhybov sŕdc a spôsobiť, že ľudia poslúchajú hlas
1823 V, 2,43 | mnohých miestach a mnohými spôsobmi štát porušil práva týchto
1824 III, 2,30 | všeobecné dobro nedovoľujú spôsobovať iným ujmu na majetku a pod
1825 III, 2,29 | vzhľadom na pohlavie a vek sa spôsobuje ujma na zdraví robotníkov;
1826 V, 2,40 | Isteže, pokrok kultúry, nové spôsoby a vzrastajúce životné potreby
1827 I, 0,5 | dobier, ktoré sa používaním spotrebujú, ale aj tých, ktoré použitie
1828 V, 2,42 | vtedy, keď sú v súhlase so správnym rozumom, a teda so samotným
1829 Uvod, 0,1 | zásady, podľa ktorých možno spravodlivo a nestranne riešiť túto
1830 V, 2,48 | pokojamilovných, príkladne spravodlivých a jedinečne naplnených láskou.
1831 I, 0,3 | spoločný majetok, ktorý by spravovali obce alebo štát. Domnievajú
1832 V, 2,47 | Spoločné imanie nech je spravované s ohľadom na celok tak,
1833 V, 2,41 | tá, ktorá sa formuje na spravovanie súkromných záležitostí,
1834 V, 2,43 | ani prevziať na seba ich správu. Naopak je jeho povinnosťou
1835 I, 0,6 | taktiež vďaka svojej slobode, spravuje sám seba v rámci večného
1836 I, 0,5 | samo nespravuje, riadia a spravujú ho dva inštinkty, ktoré
1837 II, 1,14 | ktoré, či chceme, alebo nie, sprevádzajú človeka až po hrob. Takže
1838 V, 2,43 | prisudzuje ľuďom otvorene sprisahaným škodiť náboženstvu i štátu.~
1839 II, 2,22 | najvnútornejších záhybov sŕdc a spôsobiť, že ľudia poslúchajú
1840 II, 2,24 | jedine z najsvätejšieho Srdca Ježiša Krista; a odďaľuje
1841 II, 2,24 | samotných svojich nepriateľov. V srdci prvotných kresťanov bratská
1842 I, 0,6 | musela dať človekovi právo na stabilné a trvácne dobrá, primerané
1843 II, 2,20 | ľudí, "hoci bol bohatý, stal sa chudobným"17 a hoci bol
1844 I, 0,8 | bola predtým: z lesnatej sa stala plodonosnou, z neúrodnej
1845 I, 0,6 | majú takpovediac charakter stálych návratov, takže keď ich
1846 V, 2,47 | vzťahy členov v odboroch~47. Stanovením náboženstva za základ stanov
1847 IV, 2,37 | vzájomnom dohovore dohodu a stanovia nominálnu výšku mzdy, zasahuje
1848 V, 2,48 | k tomu cieľu, čo si sama stanovila pri stvorení ľudskej rodiny.~
1849 V, 2,48 | dobrovoľne príjmu takéto stanovy, bude dostatočne postarané
1850 II, 2,24 | sirôt obidvoch pohlaví, starcov a stroskotancov".24 Takto
1851 I, 0,8 | popierať tí, ktorí, oprášiac staré utópie, umožňujú síce človeku
1852 V, 2,47 | aj v prípadoch choroby, staroby a nešťastí.~
1853 IV, 2,33 | zákonom predpísal človekovi v Starom zákone, keď mu povedal: "
1854 II, 2,24 | núdzneho"23. Diakonov, teda stav vytvorený výslovne na toto,
1855 II, 2,18 | stráca, ba celé stvorenie sa stáva nepreniknuteľným tajomstvom.
1856 II, 2,18 | základnom kameni spočíva celá stavba náboženstva: že totiž ten
1857 V, 2,42 | spolunažívania, oprávnene sa štát stavia na odpor či už zákazom ich
1858 I, 0,12 | ničím iným než všeobecným stavom opovrhnutia a biedy.~Všetky
1859 II, 2,19 | ľudskými zákonmi a súdmi stojí Kristov zákon a súd, ktorý
1860 II, 2,18 | ak nesleduje jeho krvavé stopy. "Ak vytrváme, s ním budeme
1861 Uvod, 0,2 | preto, že keď boli v minulom storočí bez akejkoľvek náhrady zrušené
1862 V, 2,45 | katolíci, ktorí, takmer sa stotožniac so záujmami robotníkov,
1863 II, 2,18 | mravného dobra nevyhnutne stráca, ba celé stvorenie sa stáva
1864 II, 2,16 | zbytočné vytriezvenia a ničivé straty.~Kapitalistov a zamestnávateľov
1865 III, 2,27 | ktoré sám vytvára: aby mal stravu a odev a aby žil s menšími
1866 V, 2,49 | koľkí z nich by chceli striasť zo seba ťarchu takého ponižujúceho
1867 III, 2,27 | Akokoľvek sa budú meniť a striedať formy vlády, ostane vždy
1868 IV, 2,37 | nižšia, ako si vyžaduje striedme a slušné živobytie robotníka.
1869 II, 2,23 | vecí. 22 Uspokojí sa so striedmym životom a nedostatok nahrádza
1870 III, 2,27 | občanov a zanedbávať druhú, je striktnou povinnosťou štátu vziať
1871 II, 2,24 | obidvoch pohlaví, starcov a stroskotancov".24 Takto sa postupne vytvoril
1872 I, 0,9 | Toto právo jednotlivca ešte stúpa na hodnote, ak o ňom uvažujeme
1873 IV, 2,33 | človeka, odpočinul si od diela stvorenia: "V siedmy deň odpočíval
1874 II, 2,18 | nevyhnutne stráca, ba celé stvorenie sa stáva nepreniknuteľným
1875 IV, 2,33 | na siedmy deň po tom, ako stvoril človeka, odpočinul si od
1876 V, 2,43 | alebo pozbavil právnej subjektivity, alebo obral o majetky.
1877 II, 1,15 | proletárov do nezmieriteľného súboja medzi sebou. Je to v zásadnom
1878 III, 2,26 | mieste prispieť všeobecne súborom zákonov a politických ustanovení,
1879 Uvod, 0,2 | umelcov i remeselníkov a súčasne sa inštitúcie i zákony vzďaľovali
1880 V, 2,41(33) | použitý starší preklad; súčasný preklad tohto verša znie: "
1881 III, 2,27 | spoločného dobra, tvoria hlavnú súčasť národa. Remeselníci nemôžu
1882 V, 2,42 | a sú akoby jeho mnohými súčasťami, predsa, hovoriac vo všeobecnosti
1883 V, 2,46 | byť v jednotlivých svojich súčastiach, domnievame sa, že nie je
1884 I, 0,11 | oprávnený; veď každá rodina je súčasťou spoločenského organizmu.
1885 II, 2,24 | Tertulián nazýva "vkladmi súcitu" zbierky, ktoré veriaci
1886 II, 2,19 | súdmi stojí Kristov zákon a súd, ktorý mnohorako vštepuje
1887 III, 2,27 | funkcionári, zákonodarcovia, sudcovia, skrátka tí ľudia, ktorí
1888 II, 2,19 | Avšak nad ľudskými zákonmi a súdmi stojí Kristov zákon a súd,
1889 II, 2,18 | najprísnejšie vyúčtovanie pred Božím súdom.~
1890 V, 2,42 | zaväzujú jedine vtedy, keď sú v súhlase so správnym rozumom, a teda
1891 IV, 2,36 | nemôže s týmto uvažovaním súhlasiť ani ľahko, ani úplne, pretože
1892 V, 2,41 | úžitok svojich členov. "Súkromná spoločnosť je tá, ktorá
1893 I | NESPRAVODLIVÉ~SOCIALISTICKÉ RIEŠENIE SÚKROMNÉHO VLASTNÍCTVA~
1894 III, 2,26 | prirodzene viedlo k verejnej i súkromnej prosperite. Práve toto je
1895 III, 2,29 | prekvitala vo verejnom i súkromnom živote mravnosť; aby bola
1896 V, 2,41 | pretože ich cieľom je len súkromný úžitok svojich členov. "
1897 V, 2,41 | sa formuje na spravovanie súkromných záležitostí, ako keď dvaja
1898 V, 2,41 | jej lona, sa nazývajú a sú súkromnými, pretože ich cieľom je len
1899 V, 2,45 | občianskom spolunažívaní súlad. Sledujeme, že s týmto cieľom
1900 IV, 2,38 | výdavkov zvýšila určitá suma, ktorú použije na zakúpenie
1901 II, 1,15 | harmonický pomer, ktorý nazývame súmernosť, tak aj v občianskom spolužití
1902 Zaver, 2,50 | kresťanskú lásku, ktorá v sebe sústreďuje celé evanjelium, a ktorá -
1903 V, 2,40 | združenia, ktoré v sebe sústreďujú skoro všetky vyššie spomenuté
1904 I, 0,9 | hodnote, ak o ňom uvažujeme v súvislosti s domácim spoločenstvom.~
1905 II, 2,18 | Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú
1906 Zaver, 2,50 | požehnanie.~Dané v Ríme pri svätom Petrovi dňa 15. mája 1891,
1907 V, 2,46 | prostriedkom ospravedlnenia a svätosti.~
1908 II, 2,16 | viac, ako je hodnota jeho svalov a síl.~Podobne je prikázané
1909 V, 2,45 | biskupi a pod ich vedením svetský i rehoľný klérus horlivo
1910 V, 2,46 | obzvlášť k tomu, aby zasväcoval sviatočné dni. Nech sa naučí ctiť
1911 V, 2,46 | prikázania, pristupovať k sviatostiam, týmto božským prostriedkom
1912 IV, 2,39 | vlastnej pôde, namáhajú sa svižnejšie a s väčším zápalom; ba i
1913 IV, 2,39 | ľahké pochopiť, ako táto svižnosť mimoriadne prispieva k zvýšeniu
1914 IV, 2,39 | dostatok obstojného živobytia svojim deťom.~Treba si tiež všimnúť,
1915 V, 2,46 | ktoré považujú za vyhovujúce svojmu cieľu. Aké má byť v jednotlivých
1916 V, 2,49 | mocná, predsa však ak zloba svojvôle v nich celkom neuhasila
1917 II, 1,15 | nemôže byť bez kapitálu. Svornosť tvorí krásu a poriadok vecí
1918 V, 2,48 | slabí dokázali získať si sympatie bohatých a ochrannú ruku
1919 II, 2,20 | považovaný za tesárovho syna; ba nezdráhal sa prežiť
1920 II, 2,20 | chudobným"17 a hoci bol Synom Božím, ba samým Bohom, chcel
1921 II, 2,21 | povolal k dôstojnosti Božieho synovstva, takže nie len medzi sebou,
1922 II, 1,14 | potešenie, zavádzajú ľud a ťahajú ho na cestu, ktorá vyústi
1923 II, 2,22 | svetle evanjelia prijal veľké tajomstvo vtelenia Slova a vykúpenia
1924 II, 2,18 | sa stáva nepreniknuteľným tajomstvom. To, čo nám diktuje sama
1925 V, 2,46 | robotníckych odborov~46. Takáto múdra organizácia a poriadok
1926 V, 2,47 | primerane spoločným záujmom a v takom súlade, aby rozdielnosť
1927 V, 2,44 | pridať, draho za to pykať.~V takomto stave vecí kresťanom ostávajú
1928 V, 2,46 | združenia sa musia spravovať takým spôsobom, aby poskytovali
1929 V, 2,48 | naplnených láskou. Pri pohľade na takýto život a správanie sa rozplynuli
1930 II, 1,15 | tvorí krásu a poriadok vecí tam, kde trvalý konflikt nemôže
1931 V, 2,42(36) | 13, a. 3: ("Lex humana in tantum habet rationem legis, in
1932 II, 2,24 | Pavol, hoci bol zavalený ťarchou starosti o všetky cirkvi,
1933 V, 2,49 | by chceli striasť zo seba ťarchu takého ponižujúceho otroctva;
1934 IV, 2,34 | neznesiteľná, alebo sa len veľmi ťažko znáša.~
1935 I, 0,10 | zabezpečiť ich tak, aby v ťažkom priebehu života mohli čestne
1936 III, 2,27 | odev a aby žil s menšími tažkosťami. Nech sa teda podporuje
1937 I, 0,11 | nachádza v takých vážnych ťažkostiach, že jej samej nie je možné
1938 II, 2,17 | spravodlivú mzdu je taký ťažký hriech, že volá po pomste
1939 I, 0,11 | dostať sa z nich, v takýchto ťažkých okolnostiach je zásah verejnej
1940 II, 2,17 | Odoprieť spravodlivú mzdu je ťažkým hriechom~17. Tou najdôležitejšou
1941 IV, 2,34 | ukryté pod zemou, pretože je ťažšia a zdraviu škodlivejšia,
1942 II, 1,14 | Nech je prekliata zem pre teba; s námahou sa z nej budeš
1943 III, 2,26 | konštituovaný alebo ako pôsobí v tej-ktorej krajine, ale štát v svojom
1944 I, 0,7 | vynakladá námahu mysle a telesné sily, spája tým so sebou
1945 IV, 2,34 | okolností i od samotného telesného stavu a zdravia robotníkov.
1946 IV, 2,34 | námaha múti myseľ a vysiľuje telo. Ako prirodzenosť, tak aj
1947 Uvod, 0,1 | z roku 1888) a podobných témach, v ktorých sa nám zdalo
1948 Uvod, 0,1 | mimoriadne vážnou a aktuálnou témou encykliky~1. Dychtivosť
1949 IV, 2,36 | Dotknime sa teraz veľmi vážnej témy, ktorú treba dobre chápať
1950 II, 2,18 | uľahčil utrpenie: "Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám
1951 II, 2,24 | almužny, ktoré vyzbieral. Tertulián nazýva "vkladmi súcitu"
1952 II, 2,20 | v práci: "Vari to nie je tesár, syn Márie?" 18 Keď hľadíme
1953 II, 2,20 | chcel byť považovaný za tesárovho syna; ba nezdráhal sa prežiť
1954 I, 0,8 | bola spravodlivosť, keby sa tešiť z jej plodov mal ktosi druhý,
1955 IV, 2,37 | Ak tento robotník, pod tlakom potrieb, alebo zo strachu
1956 III, 2,30 | zákonov. Zvlášť dnes, pri toľkom zápale bezuzdnej žiadostivosti,
1957 V, 2,44 | rozhodne sa vzoprieť proti tomuto nespravodlivému a neprípustnému
1958 II, 2,22 | pohnútok a činov má byť totožný s tým, ktorý spôsobil vznik
1959 II, 2,17 | mzdu je ťažkým hriechom~17. Tou najdôležitejšou z ich povinností
1960 V, 2,41 | záležitostí, ako keď dvaja alebo traja sa spolčia pre obchodný
1961 III, 2,29 | ich porušovaniu alebo ho trestá. Pri obhajovaní práv jednotlivcov
1962 IV, 2,39 | bohatstva.~Z toho vyplynie tretia výhoda, prilipnutie k rodnej
1963 II, 2,18 | škodia; 8 že bohatí sa musia triasť pri pomyslení na mimoriadne
1964 Zaver, 2,50 | neúnavne vštepujú všetkým triedam v spoločnosti zásady evanjelia;
1965 II, 1,15 | spoluprácu medzi spoločenskými triedami~15. Najškodlivejšou myšlienkou
1966 II, 2 | PROSTRIEDKY NA PREKONANIE TRIEDNEHO BOJA~
1967 II, 1,14 | človeka až po hrob. Takže trpieť a znášať to je dedičstvo
1968 II, 1,14 | na zemi prítomná, pretože trpké, tvrdé a ťažké sú osudné
1969 II, 2,17 | prikázaní na zmiernenie trpkosti a odstránenie dôvodov k
1970 IV, 2,34 | škodlivejšia, sa má vyvážiť tým, že trvá kratšie. Treba brať ešte
1971 I, 0,6 | človekovi právo na stabilné a trvácne dobrá, primerané trvalej
1972 I, 0,5 | A to je práve nárok na trvalé vlastníctvo, pričom ide
1973 IV, 2,39 | na možnosť nadobudnutia trvalého vlastníctva, jedna trieda
1974 I, 0,6 | trvácne dobrá, primerané trvalej pomoci, ktorú potrebuje.
1975 II, 1,15 | a poriadok vecí tam, kde trvalý konflikt nemôže priniesť
1976 V, 2,41 | slabosti vedie človeka k túžbe spojiť svoju prácu s prácou
1977 V, 2,40 | k tomu vraciame znova s túžbou poukázať na ich príhodnosť,
1978 IV, 2,36 | zachovanie života: "V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb." 31
1979 I, 0,8 | ani osla, ani nič, čo je tvojho blížneho!"1~
1980 II, 1,15 | byť bez kapitálu. Svornosť tvorí krásu a poriadok vecí tam,
1981 I, 0,5 | rozum. A práve ako rozumnému tvorovi je človeku dané ohľadom
1982 I, 0,12 | vrstvy spoločnosti, aká tvrdá a nenávistná poroba pre
1983 II, 1,14 | prítomná, pretože trpké, tvrdé a ťažké sú osudné následky
1984 II, 1,14 | by to dokázali. Tí, ktorí tvrdia, že to dokážu, a sľubujú
1985 II, 2,19 | milosrdenstva nemal príliš tvrdú ruku; kto má životné umenie,
1986 V, 2,41(33) | je mocnejší než mestská tvrdz." - pozn. prekl.)~
1987 V, 2,41 | pravých spoločnostiach. Medzi týmito spoločnosťami a občianskou
1988 Zaver, 2,50 | náboženstva, nech sa všetci ubezpečia o nevyhnutnosti návratu
1989 Zaver, 2,50 | o tomto sa musia najviac ubezpečiť tí, ktorí majú za úlohu
1990 IV, 2,34 | predovšetkým je povinnosťou vymaniť úbohého robotníka z neľudskosti
1991 IV, 2,37 | ktorá podľa spravodlivosti ubráni dôvody robotníkov. Štát
1992 III, 2,28 | pochádza od Boha a je akousi účasťou na božskej zvrchovanosti,
1993 I, 0,4 | je ťažké porozumieť, že účelom práce, najbližším cieľom,
1994 Uvod, 0,1 | očakávaní, namáha dôvtip učencov, je predmetom kongresov
1995 III, 2,28 | evanjelium sa zhodujú v učení, že vláda je prirodzene
1996 IV, 2,33 | zasvätil." 29 A on sám ho učil vlastným konaním, keď na
1997 I, 0,5 | oveľa nižšej úrovni a je učinená na to, aby jej bola podriadená.
1998 I, 0,7 | súkromné vlastníctvo. Boh totiž učinil tento dar všetkým, no nie
1999 III, 2,28 | alebo niektorej jej súčasti učinila škoda, taktiež ak hrozí
2000 II, 2,21 | cieľu, ktorý jediný môže učiniť dokonale šťastnými ľudí
2001 IV, 2,38 | nevyhnutná na praktické a účinné riešenie robotníckej otázky.
2002 Zaver, 2,50 | svoje dielo, ktoré bude o to účinnejšie, o čo bude ona slobodnejšia.
2003 II, 1,13 | si vyžaduje spoluúčasť a účinnú spoluprácu aj ďalších: máme
|