37. Ak by sme pozerali len na aspekt osobnosti práce,
niet pochýb, že robotník môže
dohodnúť nižšiu odmenu, než je spravodlivé:
keďže svoju prácu ponúka dobrovoľne,
môže sa uspokojiť s nízkou mzdou, alebo sa jej i
úplne vzdať. Celkom inak však treba hovoriť, ak spolu s
osobnosťou práce berieme do úvahy aj jej nevyhnutnosť:
sú to dve veci logicky odlíšené, avšak v
skutočnosti neoddeliteľné. Zachovať sa pri živote je
totiž povinnosťou, ktorú nik nemôže bez viny
zanedbať. Z tohto vyplýva ako nevyhnutný dôsledok
právo zaopatriť si prostriedky na živobytie, ktoré sa u
chudobných ľudí obmedzujú na mzdu za vlastnú
prácu. Hoci teda robotník a majiteľ uzatvoria po
vzájomnom dohovore dohodu a stanovia nominálnu výšku
mzdy, zasahuje tu ešte prvok prirodzenej spravodlivosti, ktorý
predchádza a prevyšuje slobodnú vôľu
strán, a síce že výška mzdy nesmie byť
nižšia, ako si vyžaduje striedme a slušné
živobytie robotníka. Ak tento robotník, pod tlakom potrieb,
alebo zo strachu z niečoho horšieho pristúpi na krutejšie
dohody, ktoré žiada vlastník alebo podnikateľ a
chtiac-nechtiac musia byť prijaté, toto znamená
podstúpiť násilie, proti ktorému sa
spravodlivosť búri. Okrem toho v týchto a iných
podobných veciach, ako je pracovný deň, poistné
opatrenia na ochranu robotníkov v dielňach, aby autorita nezasahovala
neprimerane, keďže ide o pravidlá, ktoré závisia
od mnohých ukazovateľov, bude vhodnejšie ponechať
rozhodnutie na kolégiá, o ktorých bude reč
ďalej, alebo ísť inou cestou, ktorá podľa
spravodlivosti ubráni dôvody robotníkov. Štát
nech zúži svoje zásahy na ochranu a podporu, keď si to
jednotlivý prípad vyžaduje.
|