Múdra sociálna politika v prospech
robotníkov je na osoh celej spoločnosti
39. Revolúcia priniesla rozdelenie spoločnosti akoby do dvoch
kást, medzi ktorými vykopala priepasť. Na jednej strane
sú takmer neobmedzene mocní, pretože sú takmer
neobmedzene bohatí. Keďže majú vo svojich rukách
všetky druhy výroby a obchodu, využívajú pre
seba všetky zdroje bohatstva a majú veľký vplyv aj na
chod štátu. Na druhej strane je veľké množstvo
biednych a slabých s rozjatreným duchom, vždy
pripraveným búriť sa. Takže ak sa v tomto množstve
ľudí povzbudí usilovnosť nádejou na
možnosť nadobudnutia trvalého vlastníctva, jedna trieda
sa pomaly začne približovať k druhej, čím sa
odstráni nesmierna vzdialenosť medzi krajnou chudobou a
krajným bohatstvom.
Okrem toho zo zeme sa vydobyje oveľa väčšie množstvo
produktov. Keď ľudia vedia, že pracujú na vlastnej
pôde, namáhajú sa svižnejšie a s
väčším zápalom; ba i zamilujú si
vlastnoručne obrábanú pôdu, z ktorej
očakávajú pre seba a pre svoju rodinu nielen potraviny, ale
i akú-takú hojnosť. A je ľahké pochopiť,
ako táto svižnosť mimoriadne prispieva k zvýšeniu
výnosov z pôdy a tiež i národného bohatstva.
Z toho vyplynie tretia výhoda, prilipnutie k rodnej zemi; nevymenila by
sa totiž vlasť za cudzinu, ak by táto dala dostatok
obstojného živobytia svojim deťom.
Treba si tiež všimnúť, že spomenuté
výhody závisia od tejto podmienky, aby totiž
súkromné vlastníctvo nebolo privádzané na
pokraj biedy prehnanými daňami. Štát nemôže
zmiesť právo na súkromné vlastníctvo,
keďže ono nie je odvodené z ľudského
zákona, ale z prirodzeného zákona. Môže jedine
mierniť jeho výkon a zlaďovať ho so spoločným
dobrom. Je nespravodlivé a neľudské vyžadovať od
súkromníkov vo forme daní, viac než je
povinné.
|