Pápežov protest proti prenasledovaniu
katolíckych združení
43. A tu naša myseľ zalieta k spolkom, konviktom,
rehoľným spoločenstvám rôzneho typu,
ktorých vznik podnietila cirkevná autorita a zbožnosť
veriacich a ich nesmierny úžitok pre ľudstvo
dokumentujú dejiny až do našich dní. Tieto
spoločenstvá, keby sme o nich uvažovali hoci len vo svetle
rozumu, keďže si kladú počestný cieľ,
sú na základe prirodzeného práva zjavne oprávnené.
Nakoľko sa však týkajú náboženstva,
podliehajú jedine cirkevnej autorite. Štát si teda
nemôže privlastňovať žiadnu kompetenciu voči nim
ani prevziať na seba ich správu. Naopak je jeho povinnosťou
rešpektovať ich, zachovávať, a keď treba,
obraňovať. Avšak robilo sa to celkom inak,
zvlášť v našich časoch! Na mnohých miestach a
mnohými spôsobmi štát porušil práva
týchto spoločenstiev; či už ich podriadil občianskym
zákonom, alebo pozbavil právnej subjektivity, alebo obral o
majetky. O tie majetky, na ktoré mala právo Cirkev, ďalej
každý z členov týchto spoločenstiev, ako aj
tí, ktorí ich určili na stanovený cieľ, a
napokon tí, na ktorých úžitok a pozdvihnutie boli
zamerané. Preto sa nemôžeme zdržať odsúdenia
týchto vyvlastnení, takých nespravodlivých a škodlivých;
a to tým viac, že sledujeme zakazovanie pokojných a
mimoriadne užitočných katolíckych spoločenstiev,
zatiaľ čo sa vo veľkom vyhlasuje právo na
združovanie, v skutočnosti však toto právo sa
veľkoryso prisudzuje ľuďom otvorene sprisahaným
škodiť náboženstvu i štátu.
|