Chvályhodní sú tí kňazi a
laici, ktorí sa venujú sociálnemu apoštolátu
45. Pochvalu si zasluhujú najmä mnohí katolíci,
ktorí, poznajúc požiadavky doby, vyvíjajú
všetko úsilie, aby čestným spôsobom
vylepšili situáciu robotníkov. Vzali do svojich rúk
ich záujmy a skúmajú, ako zvýšiť blahobyt
jednotlivcov i domácností; ako podľa spravodlivosti
usporiadať vzťahy medzi robotníkmi a
zamestnávateľmi; ako živiť a prehlbovať u
jedných i druhých zmysel pre povinnosť a zachovávanie
evanjeliových prikázaní. Tých
prikázaní, ktoré chránia ducha od
každého druhu extrémov, vedú ho k miernosti a i pri
tej najväčšej rozličnosti osôb
zachovávajú v občianskom spolunažívaní
súlad. Sledujeme, že s týmto cieľom sa často
konajú kongresy, pri ktorých vážené osobnosti
si navzájom odovzdávajú svoje názory,
spájajú svoje sily, konzultujú spolu tie najlepšie
východiská. Iní sa usilujú vhodným
spôsobom skĺbiť robotníkov do spoločností,
pomáhajú im radami či financiami, zabezpečujú
pre nich poctivú a výnosnú prácu. Odvahu a
záštitu pripájajú aj biskupi a pod ich vedením
svetský i rehoľný klérus horlivo sa stará o
duchovné dobro členov týchto spoločností.
Napokon nechýbajú ani majetní katolíci,
ktorí, takmer sa stotožniac so záujmami robotníkov,
nešetria výdavkami na zakladanie a mohutné rozširovanie
združení, ktoré pomáhajú robotníkom
nielen uspokojiť svojou prácou súčasné potreby,
ale si aj pre budúcnosť zabezpečiť dôstojný
a pokojný odpočinok.
Dobrodenia, ktorými tieto početné a také
horlivé iniciatívy prispeli k spoločnému dobru,
sú natoľko známe, že netreba o nich hovoriť.
Odtiaľto čerpáme dôvody pre svoju nádej do budúcnosti;
nech len tieto spoločnosti stále viac rozkvitajú a nech
sú múdro riadené. Nech štát bráni tieto
oprávnené občianske združenia, nech však
nezasahuje do vnútra ich organizácie a poriadku. Pretože
životodarný pohyb sa rodí na základe
vnútorného princípu a vonkajšie zásahy ho
zadúšajú.
|