Robotnícky problém je mimoriadne
vážnou a aktuálnou témou encykliky
1. Dychtivosť po novotách, ktorá už pred dlhým
časom začala otriasať národmi, sa musela prirodzene
presunúť z politickej oblasti do príbuznej oblasti
sociálnej ekonómie.
A naozaj, podivuhodný rozmach remesiel a nové priemyselné
metódy, zmenené vzťahy medzi zamestnávateľmi a
robotníkmi, nahromadenie bohatstva v rukách malého
počtu ľudí a veľké rozšírenie chudoby,
povedomie vlastnej sily, ktoré sa u robotníkov stalo
živšie, ako aj ich pevnejšia jednota: toto všetko a k tomu
ešte i zhoršenie mravov priviedlo k vypuknutiu konfliktu.
Tento konflikt je taký závažný, že
drží ľudí napätých v rozochvenom
očakávaní, namáha dôvtip učencov, je
predmetom kongresov odborníkov i ľudových
schôdzí, úvah zákonodarcov i porád
panovníkov; takže niet dnes ničoho, čo by viac
zaujímalo svet.
A tak, ctihodní bratia, ako sme to urobili pre dobro Cirkvi a pre
všeobecnú spásu už v iných prípadoch
svojimi encyklikami o verejnej moci, o ľudskej slobode, o kresťanskom
štátnom zriadení (encykliky: Diuturnum illud z roku 1881,
Immortale Dei z roku 1885 a Libertas z roku 1888) a podobných
témach, v ktorých sa nám zdalo vhodné
vyvrátiť osudné omyly, považujeme za svoju
povinnosť zasiahnuť z tých istých dôvodov aj v
robotníckej otázke.
Už sme sa viackrát
dotkli tejto problematiky, keď sa nám na to naskytla
príležitosť. Vedomie našej apoštolskej služby
nás však núti zaoberať sa ňou teraz
výslovne a v celom jej rozsahu, aby sme zdôraznili zásady,
podľa ktorých možno spravodlivo a nestranne riešiť
túto otázku. Je to otázka ťažká a
nebezpečná. Ťažká, pretože nie je
ľahké stanoviť presné hranice vo
vzájomných vzťahoch medzi vlastníkmi a
proletármi, medzi kapitálom a prácou.
Nebezpečná preto, lebo ľstiví buriči sa všade
snažia skresľovať úsudky a samu problematiku
obrátiť na poburovanie národov.
|