Právo na súkromné vlastníctvo je
podľa prirodzeného zákona: človek bol skôr
než štát
6. Ešte zjavnejšie sa to ukazuje, ak hlbšie prenikneme do
ľudskej prirodzenosti. Človek totiž, vďaka nesmiernej
šírke svojho poznania, ktoré objíma nielen veci
prítomné, ale aj budúce, a taktiež vďaka svojej
slobode, spravuje sám seba v rámci večného
zákona a všeobecnej Božej prozreteľnosti. Musí
mať teda možnosť vyberať si prostriedky, ktoré
považuje za vhodné na zabezpečovanie svojho živobytia,
nielen v prítomnej chvíli, ale aj v budúcnosti.
To znamená, že okrem podmanenia si plodov zeme
prináleží človekovi aj vlastníctvo samotnej
zeme, z ktorej plodného lona dostáva nevyhnutné
prostriedky pre svoje budúce potreby. Avšak potreby človeka
majú takpovediac charakter stálych návratov, takže
keď ich uspokojíme dnes, ozývajú sa zajtra znova. Príroda teda musela dať
človekovi právo na stabilné a trvácne dobrá,
primerané trvalej pomoci, ktorú potrebuje. Takéto
dobrá nám môže ponúknuť jedine zem vo
svojej nevyčerpateľnej plodnosti.
Niet dôvodu dovolávať sa starostlivosti štátu,
pretože človek bol skôr než štát; takže
skôr než by sa bolo vytvorilo občianske spoločenstvo,
musel mať od prírody právo postarať sa o seba.
|