Ľudská pracovitosť a pozitívne
právo riadia súkromné vlastníctvo
7. To, že Boh dal zem, aby slúžila a aby z nej malo
úžitok celé ľudstvo, v ničom sa neprotiví
právu na súkromné vlastníctvo. Boh totiž
učinil tento dar všetkým, no nie tak, že by všetci
mali nad ňou spoločne a bez rozdielu panovať, lež
nakoľko nevyhradil nikomu určitú konkrétnu čiastku
pôdy, ponechal to na schopnosť ľudí a na
zvláštne posúdenie národov. Napokon zem, hoci je
rozdelená medzi súkromníkov, ostáva stále v
službe a na úžitok všetkým, nakoľko niet na
zemi človeka, ktorý by nedostával potravu práve z
nej. Kto nemá vlastné dobrá, nahrádza ich svojou
prácou. A tak možno v pravde potvrdiť, že práca je
všeobecným prostriedkom na zabezpečovanie živobytia, či
už je vynaložená na obrábanie vlastnej pôdy,
alebo na vykonávanie určitej zručnosti, ktorej zárobok
sa v konečnom dôsledku berie z mnohorakých plodov zeme a za
ne sa vymieňa.
Toto je ďalší dôkaz toho, že súkromné
vlastníctvo je v súlade s prirodzenosťou. Veď
nevyhnutné prostriedky, ktoré potrebujeme na zachovanie a
zdokonaľovanie ľudského života, nám zem bohato
zabezpečuje, avšak za toho predpokladu, že človek ju
obrába a veľkoryso sa o ňu stará. A keďže
človek na získanie dobier z prírody vynakladá námahu
mysle a telesné sily, spája tým so sebou tú
časť hmotnej prírody, ktorú obrobil a v ktorej zanechal
akoby vtlačenú pečať svojej osobnosti. Celkom
právom ju preto môže považovať za svoju a
vyžadovať od ostatných, aby ju za takú uznávali.
|