Vzťahy medzi rodinou a štátom
10. Na základe neporušiteľného prirodzeného
zákona prislúcha otcovi živiť svoje potomstvo: a z
pohnútky tej istej prirodzenosti, na základe ktorej pozoruje v
deťoch svoj vlastný obraz, ba priam rozpínanie a
pokračovanie svojej osoby, sa usiluje zabezpečiť ich tak, aby v
ťažkom priebehu života mohli čestne riešiť svoje
potreby. To však nie je možné inak než
nadobudnutím plodonosných dobier, ktoré im môže
poručiť ako dedičstvo.
Podobne ako občianske spoločenstvo, tak aj rodina je, ako sme
povedali, ozajstnou spoločnosťou a riadi sa vlastnou
právomocou, totiž otcovskou právomocou. V rámci
hraníc, ktoré určuje jej cieľ, má teda rodina
vzhľadom na výber a použitie nevyhnutných prostriedkov
na svoje zachovanie a na svoju oprávnenú nezávislosť
práva aspoň také isté ako občianska
spoločnosť. Povedali sme aspoň také isté,
pretože nakoľko domáce spoločenstvo logicky aj historicky
predchádza občianske spoločenstvo, rovnako
predchádzajú a prirodzenejšie musia byť aj jeho
práva a povinnosti. Takže ak by človek, rodina, pri svojom
začleňovaní sa do občianskeho spoločenstva
nachádzali v štáte nie pomoc, ale prekážku, nie
ochranu ale ochudobnenie vlastných práv, občianske
spolužitie by bolo niečím, pred čím treba
utekať, a nie po ňom túžiť.
|