Dôstojnosť práce: pravá
veľkosť človeka je v cnostnom živote
20. Chudobných však Cirkev učí, že pred Bohom nie
je hanbou ani chudoba, ani nutnosť žiť z práce.
Ježiš Kristus potvrdil túto pravdu vlastným
príkladom, keď pre spásu ľudí, "hoci bol
bohatý, stal sa chudobným"17 a hoci bol Synom
Božím, ba samým Bohom, chcel byť považovaný
za tesárovho syna; ba nezdráhal sa prežiť
väčšinu svojho života v práci: "Vari to nie je
tesár, syn Márie?" 18 Keď hľadíme
na tento božský príklad, ľahšie pochopíme,
že pravá veľkosť a dôstojnosť človeka
spočíva celkom v jeho mravnosti, teda v cnostnom živote;
že cnosť je spoločným vlastníctvom, takže ju
môžu rovnako dosahovať veľkí i malí,
bohatí i proletári; že jedine pre cnostné činy,
nech ich vykonáva ktokoľvek, je vyhradená odmena večnej
blaženosti. Ba povedzme ešte viac: zdá sa, že v
nešťastných má Boh zvláštnu
záľubu, veď Ježiš Kristus nazýva
blaženými chudobných, 19 láskavo k sebe
volá oddýchnuť tých, ktorí sú
preťažení, 20 slabých a prenasledovaných
objíma s osobitnou láskou. Tieto pravdy majú v sebe
veľkú moc oslabiť pýchu tých
šťastnejších a sňať z biednych poníženie;
povzbudzovať jedných k zhovievavosti a druhých k skromnosti.
A tak vzdialenosti, ktoré sú pýche také
milé, sa skracujú a ukazuje sa nie až také
náročné dosiahnuť, aby tieto dve triedy si podali ruky
a uzatvorili priateľskú dohodu.
|