Cirkev je učiteľka a príklad lásky v
priebehu vekov
24. No nielen to: Cirkev prispieva aj priamo k dobru proletárov
tým, že vytvára a napomáha čokoľvek,
čo im môže priniesť úľavu, a v tomto
ohľade sa angažuje do takej miery, že zožína obdiv a
pochvaly u samotných svojich nepriateľov. V srdci prvotných
kresťanov bratská láska bola taká mocná,
že tí zámožnejší sa veľmi často
vzdávali svojho majetku, aby pomohli iným, takže "medzi
nimi nebolo núdzneho"23. Diakonov, teda stav
vytvorený výslovne na toto, apoštoli poverili úradom
vykonávania každodennej dobročinnosti. A apoštol Pavol,
hoci bol zavalený ťarchou starosti o všetky cirkvi,
neváhal podstúpiť namáhavé cesty, aby
kresťanom vlastnoručne dopravil almužny, ktoré vyzbieral.
Tertulián nazýva "vkladmi súcitu" zbierky,
ktoré veriaci spontánne vykonávali pri každej
príležitosti, pretože boli "určené na pomoc a
na pochovávanie núdznych, na podporu chudobných
sirôt obidvoch pohlaví, starcov a stroskotancov".24
Takto sa postupne vytvoril majetok, ktorý Cirkev vždy
chránila s náboženskou starostlivosťou ako majetok
chudobných. Ba novými a cielenými formami pomoci sú
títo chudobní oslobodení aj od hanby, že by museli o
ňu prosiť. Cirkev ako spoločná matka chudobných i
bohatých, podnecovaním a povzbudzovaním hrdinskej
lásky vytvorila náboženské spolky a iné
dobročinné ustanovizne, ktoré neponechali takmer žiadnu
formu biedy bez pomoci a podpory. Dnes mnohí, podobne ako kedysi
pohania, vyčítajú Cirkvi dokonca aj tieto znamenité
prejavy lásky a pokladajú za vhodné nahradiť ich
zákonnou dobročinnosťou. Avšak niet takej ľudskej
schopnosti, ktorá by mohla zastúpiť kresťanskú
lásku, úplne sa zasväcujúcu dobru iných. A
tá nemôže byť ničím iným než
cnosťou Cirkvi, pretože je cnosťou, ktorá vyviera jedine
z najsvätejšieho Srdca Ježiša Krista; a odďaľuje
sa od Ježiša Krista každý, kto sa odďaľuje od
Cirkvi.
|