Spoločné
dobro je povinnosťou štátu
26. Pozrime sa teda, aký má byť podiel štátu.
Nemáme na mysli štát, ako je konštituovaný alebo
ako pôsobí v tej-ktorej krajine, ale štát v svojom
pravom poňatí, ktoré vychádza z princípov
zdravého rozumu v dokonalom súlade s katolíckym
učením, ako sme ho my sami predstavili v encyklike o
kresťanskom usporiadaní štátov. Vládcovia
štátov musia teda na prvom mieste prispieť všeobecne
súborom zákonov a politických ustanovení,
usporiadať a spravovať štát tak, aby to prirodzene viedlo
k verejnej i súkromnej prosperite. Práve toto je prejav
občianskej rozvážnosti a povinnosť vedúcich
predstaviteľov národov. Avšak prosperita krajín
vychádza obzvlášť z dobrých mravov, z
dobrého usporiadania rodín, zo zachovávania
náboženstva a spravodlivosti, z umierneného vyrubovania a
rovnomerného rozdeľovania verejných daní, z pokroku
priemyslu a obchodu, z rozkvetu poľnohospodárstva a z
ďalších podobných činiteľov, ktoré
čím sú viac podporované, tým
väčší osoh prinášajú národom.
Už aj touto cestou môže teda štát významne
prispieť k blahobytu tak ostatných tried, ako aj robotníckej
triedy; a to svojím plným právom, bez vzbudenia
akéhokoľvek podozrenia z neprimeraného zasahovania,
nakoľko starosť o všeobecné dobro je úlohou a
kompetenciou štátu. Čím väčšie bude
množstvo výhod, ktoré sa zabezpečia cestou tejto
všeobecnej starostlivosti, tým menšia bude potreba
hľadať iné cesty na pomoc robotníkom.
|