Blahobyt pracujúcich je osobitnou úlohou
štátu
27. Treba však vziať do úvahy jednu vec, ktorá sa
bližšie dotýka tejto problematiky, že totiž
štát je harmonickou jednotou, ktorá objíma rovnako
tak najspodnejšie ako i horné triedy. Proletári sú
nie viac a nie menej než bohatí občanmi na základe
prirodzeného práva, pravými a živými
článkami, z ktorých sa prostredníctvom rodín
vytvára spoločenský organizmus, ani nehovoriac o tom,
že ich je oveľa väčší počet. A tak
keďže je absurdné starať sa o jednu časť
občanov a zanedbávať druhú, je striktnou
povinnosťou štátu vziať si na starosť blahobyt
robotníkov. Ak by to neurobil, bolo by to urážkou
spravodlivosti, ktorá vyžaduje dať každému,
čo mu patrí. Ako múdro pripomína svätý
Tomáš: "Keďže časť a celok tvoria v
určitom zmysle jedno, potom to čo patrí celku, patrí v
určitom zmysle aj časti." 25 A tak medzi mnohými
a vážnymi povinnosťami vládcov, ktorí
majú na starosti spoločné dobro, na prvom mieste je
povinnosť postarať sa rovnakou mierou o všetky vrstvy
spoločnosti, zachovávajúc s neotrasiteľnou
nestrannosťou distribučnú spravodlivosť.
Hoci všetci občania, bez akejkoľvek výnimky, musia
spolupracovať na spoločnom blahobyte, ktorý potom prirodzene
prináša úžitok jednotlivcom, predsa na tejto
spolupráci sa nemôžu všetci
zúčastňovať ani rovnakou mierou, ani tým
istým spôsobom. Akokoľvek sa budú meniť a
striedať formy vlády, ostane vždy tá rôznosť
a nerovnosť podmienok, bez ktorej neexistuje, ba ani si nemožno
predstaviť ľudské spolunažívanie. Vždy
budú existovať verejní funkcionári,
zákonodarcovia, sudcovia, skrátka tí ľudia,
ktorí vedú krajinu k mieru a ochraňujú ju pred
vojnou; a je ľahké pochopiť, že nakoľko práve
oni sú najpriamejšou a najplatnejšou príčinou
spoločného dobra, tvoria hlavnú súčasť
národa. Remeselníci nemôžu tým istým
spôsobom a s rovnakými úradmi spolupracovať na
spoločnom dobre, predsa však ho významne
napomáhajú svojimi službami. Istotne,
spoločenské dobro, nakoľko pri svojom dosahovaní
musí byť dobrom, prostredníctvom ktorého sa
občania zdokonaľujú ako ľudia, treba zaradiť hlavne
do oblasti cnosti. Nie v menšej miere však v každej dobre
usporiadanej spoločnosti musí byť dostatok telesných
dobier, "ktorých užívanie je nevyhnutné na
konanie cnosti".26 Na získanie týchto dobier je
nevyhnutné a najvyššou mierou sa oň pričiňuje
dielo, ako aj um proletárov, či už sa aplikuje v
poľnohospodárstve, alebo sa vykonáva v dielňach.
Najvyššou mierou hovoríme preto, lebo možno pravdivo
konštatovať, že práca robotníkov je tá,
ktorá vytvára národné bohatstvo.
Je teda spravodlivé, aby sa vláda zaujímala o
robotníka a umožnila, aby sa nejakou mierou podieľal na tom
bohatstve, ktoré sám vytvára: aby mal stravu a odev a aby
žil s menšími tažkosťami. Nech sa teda podporuje
všetko to, čo môže jeho podmienky nejakým
spôsobom zlepšiť, s istotou, že to nielenže nikomu
neuškodí, ale, naopak, prinesie úžitok
všetkým. Je totiž vo všeobecnom záujme, aby
neostávali v biede tí, od ktorých pochádzajú
také významné dobrá.
|