Nutnosti a medze štátneho zásahu
29. Je v záujme osobného i verejného dobra, aby bol
zachovaný poriadok a verejný pokoj: aby rodina bola
usporiadaná v súlade s Božím zákonom a s
prirodzenými zásadami; aby sa uznávalo a praktizovalo
náboženstvo; aby prekvitala vo verejnom i súkromnom
živote mravnosť; aby bola neporušene zachovávaná
spravodlivosť; aby jedna trieda občanov neutláčala
druhú; aby vyrastali zdraví a mocní občania,
schopní zveľaďovať a v prípade potreby i
brániť vlasť. Ak sa však kvôli vzburám alebo
štrajkom robotníkov treba obávať verejných
neporiadkov; ak medzi proletármi sú v základe
narušované prirodzené rodinné vzťahy; ak sa
neuznáva náboženstvo robotníka tým, že sa
mu odopiera pokoj a dostatočný čas na plnenie
náboženských povinností; ak spoločná
práca mužov a žien a iné popudy na zlo vystavujú
nebezpečenstvu celkovú mravnosť v dielňach; ak majitelia
utláčajú robotnícku triedu nespravodlivými
záťažami alebo ponižujúcimi dohodami, ktoré
sa protivia ľudskej osobnosti alebo dôstojnosti; ak nadmernou alebo
neprimeranou prácou vzhľadom na pohlavie a vek sa spôsobuje
ujma na zdraví robotníkov; v týchto prípadoch
musí v rámci príslušných medzí
zasiahnuť moc a autorita zákonov. Tieto medze sú dané
samotnou príčinou, pre ktorú sa vyžaduje zásah
štátu, totiž že zákony nesmú
ísť ďalej, než to vyžaduje či už
napravenie zla alebo odstránenie nebezpečenstva.
Práva treba primerane obhajovať u každého, kto je ich
nositeľom, a verejná moc musí zabezpečovať
spravodlivosť pre každého tým, že zabraňuje
ich porušovaniu alebo ho trestá. Pri obhajovaní práv
jednotlivcov treba však mať zvláštny ohľad na
slabých a chudobných. Vrstva bohatých, ktorá je
už sama osebe silná, potrebuje verejnú obranu menej,
avšak biedny ľud, ktorý nemá vlastnú oporu, s
osobitnou nevyhnutnosťou ju potrebuje nájsť v obhajobe zo
strany štátu. Preto práve na robotníkov, ktorí
sa nachádzajú medzi slabými a núdznymi, musí
štát prednostne zamerať svoju starostlivosť a opateru.
|