Práca má byť primeraná silám
človeka: nevyhnutnosť sociálnej legislatívy
34. Pokiaľ ide o ochranu telesných a vonkajších dobier,
predovšetkým je povinnosťou vymaniť úbohého
robotníka z neľudskosti chamtivých špekulantov,
ktorí kvôli zárobku bez akejkoľvek zábrany
zaobchádzajú s osobami ako s vecami. Nie je správne ani
humánne žiadať od človeka toľko práce,
že mu prílišná námaha múti myseľ a
vysiľuje telo. Ako prirodzenosť, tak aj výkonnosť je u
človeka obmedzená. Prácou a zvykom sa
zušľachťuje, avšak pod podmienkou, že z času na
čas ustane a prenechá miesto odpočinku. Práca sa teda
nesmie predlžovať viac, než znesú sily. Určenie
množstva odpočinku závisí od charakteru práce,
od miestnych a časových okolností i od samotného
telesného stavu a zdravia robotníkov. Napríklad
práca tých, ktorí dobývajú kameň,
železo, meď či iné prírodniny ukryté pod
zemou, pretože je ťažšia a zdraviu škodlivejšia,
sa má vyvážiť tým, že trvá
kratšie. Treba brať ešte ohľad aj na ročné
obdobia, pretože nezriedka určitá práca, ktorá
sa ľahko znáša v jednom období, v inom je buď neznesiteľná,
alebo sa len veľmi ťažko znáša.
|