III.               III. V ČOM SPOČÍVA SVÄTOSŤ KŇAZA
9. Nespočíva vo venovaní sa výlučne vonkajším dielam, ale predovšetkým v nasledovaní čností Ježiša Krista
a v zriekaní sa seba samého
Zostáva teraz vymedziť, v čom spočíva svätosť, potrebná pre kňaza. Kto by túto vec ignoroval alebo prekrúcal, zaiste by sa ocitol vo vážnom nebezpečenstve.
Niekto si myslí i tvrdí, že vzorový kňaz je ten, ktorý sa celý obetuje pre dobro druhých. Netreba, aby dával veľkú váhu čnostiam, ktorých cieľom je osobná dokonalosť (tzv. "pasívne" čnosti). Stačí, keď všetko úsilie venuje dosiahnutiu a uplatňovaniu "aktívnych" čností.
Ťažko vyjadriť, ako veľmi je klamné a škodlivé toto učenie. Už môj predchodca Lev XIII. o ňom s veľkou múdrosťou písal takto: "Aby sme mohli povedať, že kresťanské čnosti sa menia a prispôsobujú rôznym dobám, museli by sme zabudnúť na slová sv. Pavla: "Ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna"²¹. Ježiš Kristus je učiteľ a vzor každej svätosti a jemu sa musí pripodobniť každý, kto chce prísť do neba. Ale Ježiš Kristus sa nemení v priebehu vekov. On je vždy ten istý "včera, dnes a naveky"²². preto pre ľudí všetkých čias platia tieto jeho slová: "Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom"²³; je skutočnosťou pre všetky časy, že "sa stal poslušný až na smrť"²⁴, a napokon pre každú dobu platí rozhodné tvrdenie svätého Pavla: "Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami"²⁵, ²⁶.
Toto učenie, ktoré sa rovnako vzťahuje na každého veriaceho, osobitne sa týka kňazov. A osobitne pre nich platia aj ďalšie slová, ktorými s apoštolskou horlivosťou pokračuje Najvyšší veľkňaz: "Boh chcel, aby v dnešnej dobe bolo oveľa viac tých, čo pestujú tieto čnosti, ako svätých minulých čias, ktorí pokorou, poslušnosťou a zdržanlivosťou boli "mocní v činoch a slovách" a popri rozhojňovaní nábožnosti prinášali nevýslovný osoh spoločnosti.
Treba zdôrazniť, že najvyšší Pastier osobitne spomenul zdržanlivosť, čnosť, ktorú evanjelium nazýva zrieknutím sa seba samého. Urobil tak veľmi vhodne a múdro, lebo práve toto je hlavný moment, od ktorého závisí sila, účinnosť a ovocie celej kňazskej služby; ak sa však táto čnosť zanedbá, na jej miesto sa so samozrejmosťou do správania kňaza dostane to, čo bude pre oči i pre myseľ veriacich pohoršením.
Ak má totiž kňaz vo svojom konaní za cieľ určitý zisk, ak je naviazaný na svetské veci, ak túži po prvých miestach a pohŕda poslednými, ak podlieha telu a krvi, ak túži páčiť sa ľuďom, ak sa spolieha na výrečnosť, všetko toto pramení len zo skutočnosti, že takýto kňaz nekladie váhu na Ježišov príkaz a hovorí "nie" podmienke, ktorú On sám stanovil: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba"²⁷.