10. Svätosť kňaza okrem toho
spočíva v horlivom konaní skutkov
vyplývajúcich z jeho služby, keď sa zároveň
stáva hodným nástrojom v Božích rukách
V žiadnom prípade nestačí, aby kňaz žil len
pre osobnú svätosť. Je totiž robotníkom,
ktorého Ježiš "vyšiel najať... do svojej
vinice"28. Bude teda musieť najprv vytrhávať
burinu, potom siať dobré semeno, polievať ho a bedliť,
aby neprišiel nepriateľ a nezasial tam kúkoľ.
Nech preto veľmi dáva pozor, aby sa nenechal strhnúť
nesprávne pochopenou horlivosťou za vlastnú dokonalosť,
ktorá by ho viedla k zanedbávaniu akejkoľvek úlohy
vyplývajúcej z jeho služby v prospech duší, ako
je kázanie Božieho Slova, spovedanie, služba chorým a
najmä zomierajúcim, vyučovanie neznalých vo viere,
posilňovanie slabých, privádzanie zblúdilých
na správnu cestu, vo všetkom napodobňujúc
Ježiša Krista, ktorý "chodil, dobre robil a uzdravoval
posadnutých diablom"29.
Keď však toto koná, nech si dobre vpíše do
pamäti slávne napomenutie svätého Pavla: "Ani ten,
čo sadí, nie je nič, ani ten, čo polieva, ale Boh,
ktorý dáva vzrast"30. Môžeme siať,
koľko chceme a "idúcky plakať"31;
môžeme vložiť všetko úsilie do pestovania a
nepozerať pritom na námahu. Ale aby osivo vyklíčilo a
začalo prinášať želané ovocie, to
závisí len od Boha a od jeho všemohúceho
zásahu.
A ešte jedna úvaha. Ľudia sú
obyčajné nástroje, ktoré Boh používa na
spásu duší; je preto potrebné, aby boli
schopní dať sa Bohu ovládať. Ako sa takými stanú? Zaiste si
netreba myslieť, že Boh nás použije na svoju
väčšiu slávu preto, lebo v nás objavil
nejakú osobitnú vrodenú alebo nadobudnutú schopnosť.
Je napísané: "Čo je svetu bláznivé, to si
vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé,
vyvolil si Boh, aby zahanbil silných. Čo je svetu neurodzené
a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby
zmaril to, čo je"32.
Popravde jediná vec, ktorá zjednocuje človeka s Bohom,
robí ho jemu príjemným a ustanovuje ho za hodného
služobníka jeho milosrdenstva, je svätosť života a
mravov. Toto je v podstate najvynikajúcejšia veda Ježiša
Krista a ak ju kňaz nevlastní, chýba mu všetko.
Aj to najširšie vzdelanie (ktorému sa i ja sám usilujem
v klére napomáhať), ako aj praktická schopnosť
bez svätosti môžu byť istým spôsobom na osoh
Cirkvi alebo jednotlivcom, ale nezriedka, žiaľ, prinášajú
poľutovaniahodnú škodu.
Svätý však, aj keď je skromnejšie
uspôsobený, je schopný iniciatívne
začínať i dovršovať mnohé diela, veľmi
užitočné pre Boží ľud. Dosvedčujú
to nespočetné príklady z každej doby. Posledný z
nich je farár Ján Krstiteľ Vianney, ktorého som
blahorečil.
A napokon, len svätosť nás robí takými,
akými nás chce mať Božie povolanie, teda
ľuďmi, ktorí sú ukrižovaní pre svet a pre
ktorých je svet ukrižovaný; ľuďmi, ktorí
žijú novým životom; ľuďmi - aby sme sa
vyjadrili slovami svätého Pavla - ktorí sa
odporúčajú ako Boží služobníci:
"v námahách, v bdení a pôstoch, v čistote,
v poznaní, v zhovievavosti, v dobrote, v Duchu Svätom, v
nepokryteckej láske, v slove pravdy"33, ľuďmi,
ktorí sú zameraní jedine na nebo a túžia za
každú cenu priviesť tam aj iných.
|