12. Ďalším nevyhnutným prostriedkom
je denné rozjímanie
Ďalším prostriedkom základnej dôležitosti je
venovať každý deň trochu času rozjímaniu o
večných veciach. Žiaden kňaz sa od nej nemôže
oslobodiť bez toho, že by sa tým nestal vinným z
vážneho zanedbania a bez toho, že by si nespôsobil na
duši ťažkú ujmu.
Svätý Bernard, opát, píše pápežovi
Eugenovi III., svojmu dávnemu žiakovi, a naliehavo a otvorene ho
napomína, aby nikdy nezanechal denné rozjímanie.
Odporúča mu, aby ani vtedy, keď sa cíti
stiesnený toľkými vážnymi starosťami,
plynúcimi z jeho najvyššieho apoštolského
úradu, nestali sa mu tieto zámienkou, aby sa od neho oslobodil. A
aby mu ukázal, koľko dôvodov má pre to, čo
píše, vyratúva výhody tohto cvičenia:
"Rozjímanie očisťuje predovšetkým myseľ
- zdroj, z ktorého pramení. Okrem toho riadi city, usmerňuje
činy, napráva zlozvyky, mravom dáva bezúhonnosť,
život robí čestným a usporiadaným; jedným
slovom, poskytuje Božiu i ľudskú vedu. Rozjímanie
vyjasňuje zmätené pojmy, jednotlivé veci dáva do
súvisu, sústreďuje rozptýlené myšlienky,
skúma tajomstvá, uvažuje nad pravdami, oskúšava
to, čo je pravdepodobné a odhaľuje to, čo je len
zdanlivé. Rozjímanie určuje, čo treba robiť, a
uvažuje nad tým, čo sa urobilo, a tak myseľ
napráva minulú chybu a vyhýba sa budúcim.
Rozjímanie v šťastí myslí na protivenstvá
a v protivenstvách zostáva takmer necitlivé - toto
druhé je ovocím sily, kým to prvé ovocím
múdrosti"39.
Súhrn všetkých týchto veľkých
výhod rozjímania nás presviedča nielen o jeho
celkovej užitočnosti, ale aj o jeho absolútnej nutnosti. Je
pravda, že všetky kňazské funkcie sú
vznešené a hodné úcty. Ale ich časté
vykonávanie umenšuje u posvätných
služobníkov vzdávanie povinnej úcty. Ich
horlivosť sa postupne zmenšuje. Ľahko potom prejdú do
nezáujmu, ba až odporu k svätým veciam.
A ešte viac. Kňaz je nútený denne
prichádzať do styku s pokazeným svetom. Dokonca aj pri
uskutočňovaní pastoračnej lásky musí sa
obávať skrytých nástrah pekelného hada.
Veľmi ľahko sa stane, že srdcia vysluhovateľov
náboženstva nakazí prach sveta!
Je preto veľmi potrebné, aby sa kňaz každý
deň vracal ku kontemplácii večných právd, aby
jeho myseľ i vôľa zakaždým z nich načerpali
novú silu odolávať všetkým zvodom.
A posledná úvaha. Je dobre, aby kňaz získal
istú ľahkosť v upriamovaní sa na nebeské veci,
on, ktorý v nich má mať zaľúbenie, má o
nich hovoriť a učiť o nich, on, ktorý má svoj
život zameriavať na nadprirodzeno a robiť tak, aby celá
jeho služba bola podľa Boha, aby sa inšpirovala a riadila
vierou. A práve na získanie a udržanie tejto pohotovosti
ducha, tohto takmer prirodzeného spojenia s Bohom, niet lepšieho
prostriedku ako každodenné rozjímanie. A toto je také
zrejmé pre každého, kto používa rozum, že
sa neoplatí strácať ďalšie slová.
|