13. Nebezpečenstvá, ktoré
pochádzajú zo zanedbávania rozjímania
Potvrdením, i keď smutným, toho, čo som povedal, je
život kňazov, ktorí rozjímanie
zanedbávajú, alebo k nemu priamo cítia odpor.
Sú to ľudia, ktorým sa stratil ten neoceniteľný
poklad, akým je "zmysel pre Krista"; všetci tí,
čo sa venujú pozemským veciam, bežia za
márnosťou a strácajú sa v
ľahkovážnych táraniach. K posvätným veciam
sa však správajú nedbalo, chladne, možno i nehodne.
Voľakedy, keď ešte na nich neuschol olej pomazania rúk, usilovne
si pripravovali vnútro na čítanie žalmov, aby neboli
ako tí, čo pokúšajú Boha; hľadali si na to
najvhodnejší čas a najtichšie miesto; usilovali sa
pochopiť zmysel, aký Boh vložil do žalmov; oslavovali,
smútili, tešili sa, v spojení so žalmistom dávali
svojmu duchu rozlet. A dnes, aká zmena!
A ani z tej živej úcty, akú prechovávali k
Božím tajomstvám, nezostáva takmer nič.
Aké boli voľakedy krásne svätostánky! Bola to
radosť pre dušu stáť pri Pánovom stole a
pozývať k nemu toľké nábožné
duše. Aké úsilie o čistotu pred slávením
svätej omše, aké modlitby vysielala túžiaca
duša! A aké vážne správanie pri posvätnej
obeti, aká vernosť pri zachovávaní obradov so
všetkou ich dôstojnosťou, aké výlevy srdca pri
poďakovaní!
Kristova vôňa sa naozaj z
nich šírila na ľud.
"Rozpomeňte sa", zaprisahávam vás, milovaní
bratia, "rozpomeňte sa na prvé dni"40, keď
vaša duša bola plná horlivosti, lebo ju živilo
vytrvalé rozjímanie.
|