14. Činnosť vyplývajúca z
kňazskej služby, nie je dôvodom oslobodiť sa od
rozjímania
Medzi tými, čo cítia odpor k
"rozmýšľaniu vo svojom srdci"41, alebo ho
zanedbávajú, sú niektorí, čo si
uvedomujú úbohý stav, aká z toho plynie pre ich
dušu, ale vyhovárajú sa, že sú vo víre
apoštolského dynamizmu v prospech bratov.
Je to osudný klam.
Ak nie sú navyknutí zhovárať sa s Bohom, bude im
chýbať akákoľvek Božia inšpirácia
vtedy, keď budú hovoriť o Bohu a budú dávať
rady pre kresťanský život, a slovo Blahozvesti bude z ich
perí vychádzať ako mŕtve. Ich prejav môže
byť akýkoľvek učený a výrečný -
nebude to hlas dobrého pastiera, ktorý ovce
počúvajú s pravým úžitkom. Bude to hlas,
ktorý robí prázdny rozruch, ba niekedy znamená
zlý príklad, lebo je potupou náboženstva a
pokušením pre dobrých.
Toto platí aj pre
ostatné oblasti ich činnosti. Nemôže z nich vzísť
žiadne trvalé ovocie a ak sa nejaké ukáže, tak
nanajvýš také, ktoré bude mať krátke
trvanie, lebo tu chýba zúrodňujúci
dážď z neba, ktorý je schopná v hojnosti
privolať len "modlitba pokorného"42.
|