15. Zaslepenosť tých, čo sa stavajú
proti modlitbe a rozjímaniu
A tu nemôžem nehovoriť s bolesťou o tých, čo
sa nechali zlákať zhubnými novosťami a nemali
súdnosť, aby odmietli učenie, podľa ktorého
čas strávený rozjímaním a modlitbou je
stratený. Aká osudná zaslepenosť! Boh by chcel, aby
vstúpili do seba, dobre porozmýšľali a pochopili,
aký je koniec zanedbávania a pohŕdania modlitbou! Prejavuje
sa tu oná namyslená pýcha, na ktorej dozrievajú
veľmi horké plody a moje otcovské srdce sa nevyhýba
tomu, aby na ne upozornilo práve tak, ako túži vytrhať
ich s koreňom.
Nech Boh prijme moje priania. Nech láskavo obráti svoj
zrak na týchto poblúdených a nech na nich hojne vyleje
"ducha milosti a modlitby", aby oplakávali svoj omyl, aby sa
na radosť všetkých dobrovoľne vrátili na cestu,
ktorú tak nemúdro zanechali a aby v budúcnosti po nej
obozretnejšie kráčali. Volám Boha za svedka, ako ho
vzýval už svätý Pavol43, že po nich
vrúcne túžim srdcom Ježia Krista.
Nech si všetci títo, i vy, milovaní synovia,
zapíšu do pamäti moje napomenutie, ktoré je ako
Kristovo: "Dávajte pozor, bedlite a modlite sa"44.
Nech každý vynaloží maximálne úsilie na
zbožnú praktiku rozjímania a nech prosí s veľkou
vierou: "Pane, nauč nás modliť sa!" 45
|