31. Kňazské združenia
Ďalším odporúčaním, ktoré mi
veľmi leží na srdci, je, aby sa kňazi, z poverenia a pod
vedením biskupa, spájali užšími bratskými
zväzkami. Združovať sa kvôli vzájomnej pomoci v
potrebách, kvôli ochrane mena a bývania, proti
prehnanostiam protivníkov, alebo kvôli iným podobným
cieľom, je zaiste chvályhodné. Ale oveľa
dôležitejšie je spájať sa kvôli prehlbovaniu
sa v posvätných vedách a ešte väčšmi
preto, aby sme sa upevňovali vo väčšom úsilí
o vernosť svätému predsavzatiu svojho povolania a pre dobro
duší, lebo pri takýchto príležitostiach
všetci môžu byť prínosom svojou radou i
životnou energiou.
Dejiny Cirkvi potvrdzujú, aké hojné ovocie dozrelo v
takýchto kňazských združeniach v obdobiach, keď na
rôznych miestach jestvovala medzi kňazmi istá forma
spoločného života. Takáto skúsenosť by sa
mohla znovu uviesť do života aj v dnešnej dobe, keby sa
prispôsobila rôznym miestam a úlohám. Všetko
dáva nádej, že i dnes by sa ukázalo niekdajšie
ovocie, ktoré by bolo pre Cirkev veľkým posilnením.
Niekoľko podobných, biskupmi schválených
združení už jestvuje a dobro, aké
prinášajú, je tým väčšie,
čím skôr kňaz do nich vstúpi - najlepšie na
začiatku svojho kňazstva. Keď som bol diecéznym biskupom,
sám som jedno z nich, ktoré sa mi zdalo vhodné,
podporoval. Tomuto združeniu, ako aj všetkým ostatným
chcem vyjadriť svoju osobitnú priazeň.
Tieto formy rozvíjania kňazskej milosti, na ktoré som
poukázal, i ďalšie, ktoré vo svojej múdrosti
budú považovať za vhodné navrhnúť
vám vaši biskupi, majte, drahí synovia, v úcte a
využite ich, aby ste zo dňa na deň žili
dôstojnejšie "podľa povolania, ktorého sa
vám dostalo"65, aby ste robili česť svojej
službe a na sebe samých uskutočňovali Božiu
vôľu, ktorou je "vaše posvätenie".
|