49. A skutočne, zo samotného charakteru
vlastníctva, o ktorom sme povedali, že je zároveň
individuálny i spoločenský, vyplýva, že v tejto
veci ľudia musia mať ohľad nielen na vlastný prospech, ale
takisto na spoločné dobro. Podrobné a okolnostiam
primerané určenie týchto povinností, pokiaľ nie
sú už dané samou prirodzenosťou, je úlohou
verejnej moci. Takto môže verejná autorita
zvlášť starostlivo vyčleniť, čo je
vlastníkom pri užívaní ich dobier dvolené a
čo nie, majúc stále na zreteli prirodzený a
Boží zákon. Ba Lev XIII. múdro poznamenal, že
"Boh ponechal (obmedzenie súkromného vlastníctva) na
schopnosť ľudí a na zvláštne posúdenie
národov." 24 A naozaj, možno dokázať na
základe dejín, že podobne ako iné prvky
spoločenského života, ani vlastníctvo vôbec nie
je nehybné. My sami sme to už potvrdili nasledovnými
slovami: "Koľko rôznych konkrétnych foriem už malo
vlastníctvo, od prvotnej formy u primitívnych národov, o
ktorej ešte i v dnešných časoch možno
zaznamenať určité skúsenosti, cez formu, ktorú
malo v patriarchálnych spoločenstvách, a postupne cez
rozličné tyranské formy (myslíme v klasickom zmysle
tohto slova), ďalej cez rôzne feudálne podoby, cez
monarchické až po všetky tie formy, ktoré po sebe
nasledujú v modernom období." 25 Je však
zrejmé, že verejná moc nemôže
užívať toto svoje právo svojvoľne; treba
totiž, aby ostalo vždy nedotknuté a neporušené
prirodzené právo na súkromné vlastníctvo a
na dedičné odovzdávanie vlastných dobier,
právo, ktoré štát nemôže
potlačiť, pretože "človek bol skôr než
štát"26 a tiež preto, že "domáce
spoločenstvo logicky aj historicky predchádza občianske
spoločenstvo".27 Práve preto múdry
pápež už vtedy hlásal, že štátu nie je
dovolené tak zaťažiť súkromné
vlastníctvo nadmernými daňami a poplatkami, že ho
privedie priam na pokraj biedy. "Štát nemôže
zmiesť právo na súkromné vlastníctvo,
keďže ono nie je odvodené z ľudského
zákona, ale z prirodzeného zákona. Môže jedine
mierniť jeho výkon a zlaďovať ho so spoločným
dobrom." 28 Keď takto verejná moc zladí
súkromné vlastníctva s potrebami spoločného
dobra, nekoná dielo nepriateľské, ale, naopak,
priateľské voči súkromným vlastníkom,
lebo tým účinne zabraňuje tomu, aby
súkromné vlastnenie dobier, ako ho chcel premúdry Tvorca
prírody na pomoc ľudskému životu, vytváralo
neznesiteľné škody, a tak sa samo zahubilo. Ani tým
neruší súkromné majetky, ale ich zabezpečuje;
neoslabuje súkromné vlastníctvo, ale ho upevňuje.
|