3) Nutnosť napomáhať spoločné
dobro: mzda prispôsobená verejným záujmom
75. Napokon výška mzdy sa musí prispôsobiť
hospodárskym verejným záujmom. Už sme sa zmienili o
tom, ako tejto prosperite alebo spoločnému dobru prospieva,
keď si robotníci odkladajú časť mzdy, ktorá
im ostáva po zabezpečení nevyhnutných potrieb, aby
postupne nadobudli nejaký skromný majetok. Avšak netreba
zanedbať aj ďalšiu nemenej dôležitú
okolnosť, v našej dobe určite nevyhnutnú, že
totiž tým, ktorí i môžu, i chcú
pracovať, treba dať pracovnú príležitosť. A
toto v nemalej miere závisí od určovania mzdy, ktoré
tak ako môže prispievať k dobru tam, kde je
udržiavané v určitých hraniciach, rovnako
môže i škodiť, ak ich prekračuje.
Veď kto by nevedel, že príliš nízky počet a
nadmerná výška miezd boli príčinou, pre
ktorú robotníci nemohli pracovať? Táto
nezrovnalosť, ktorá priniesla mnohým škodu najmä v
rokoch nášho pontifikátu, uvrhla robotníkov do biedy
a do pokušení, priviedla k úpadku prosperitu miest a vystavila
do nebezpečenstva mier a pokoj na celom svete. Je teda proti
sociálnej spravodlivosti, ak v záujme vlastných
výhod bez ohľadu na spoločné dobro sa mzda
robotníkov prehnane znižuje alebo prehnane zvyšuje; a
táto istá spravodlivosť vyžaduje, pri zhode myslí
a vôle, aby, pokiaľ je to len možné, mzda bola
usmerňovaná takým spôsobom, žeby čo
najväčšiemu možnému počtu robotníkov
bolo umožnené vykonávať svoju prácu a
dostávať za ňu primerané plody na svoje živobytie.
|