89. Treba sa postarať ešte o ďalšiu vec,
ktorá s touto predošlou úzko súvisí. Takisto
totiž ako jednota ľudskej spoločnosti sa nemôže zakladať
na triednej opozícii, podobne správny hospodársky poriadok
nemôže byť ponechaný voľnej konkurencii
jednotlivých síl. Z tohto však, ako z
otráveného prameňa, pochádzajú všetky
omyly individualistickej ekonómie. Zabúda a opomína,
že hospodárstvo má aj svoj sociálny a nie menej
tiež morálny charakter, a požaduje, aby verejná moc ho
uznala a ponechala v úplnej slobode, ako keby v trhu alebo vo
voľnej konkurencii mal nájsť svoj riadiaci princíp a
regulatív, podľa ktorého by bolo riadené oveľa
dokonalejšie než akoukoľvek stvorenou inteligenciou. Ibaže
voľná konkurencia, hoci je určite čímsi
spravodlivým a užitočným, pokiaľ je
udržaná v dobre stanovených hraniciach, nijako
nemôže byť regulatívom hospodárstva; až
príliš to dokazuje skúsenosť, keď boli v praxi
aplikované normy individualistického ducha. Je teda v každom
prípade nevyhnutné, aby sa hospodárstvo znovu začalo
riadiť svojím pravým a účinným riadiacim
princípom. Avšak túto úlohu ešte menej
môže prevziať ekonomická zvrchovanosť, ktorá
v ostatnom čase zaujala miesto voľnej konkurencie. Keďže je
to slepá sila a násilná energia, na to, aby sa stala
užitočnou pre ľudí, potrebuje byť múdro
brzdená a usmerňovaná. Treba teda pohľadať
vyššie a vznešenejšie zásady, ktorým
možno túto hegemóniu pevne a úplne podriadiť: a
takými sú sociálna spravodlivosť a láska. Z
tohto dôvodu je nutné, aby sa sociálnou
spravodlivosťou inšpirovali ustanovizne národov, ba
celý život spoločnosti. A ešte viac je nutné, aby
táto spravodlivosť bola skutočne účinná,
čiže aby vytvorila právny a sociálny poriadok,
ktorému sa prispôsobí celé hospodárstvo.
Sociálna láska potom musí byť akoby dušou tohto
poriadku a jeho ochranu i požiadavky si musí vziať na
starosť verejná moc. To bude schopná urobiť
ľahšie, ak sa zbaví tých bremien, ktoré jej nie
sú vlastné, ako sme to už vyššie spomenuli.
|