Kňaz je prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi
Kňaz je napokon verejným a úradným orodovníkom ľudstva u Boha, čím takisto pokračuje v poslaní Krista, ktorý "strávil celú noc v modlitbe s Bohom"⁴¹ a "žije stále, aby sa za nás prihováral"⁴². Preto je jeho povinnosťou v mene Cirkvi prinášať Bohu nielen obetu vo vlastnom slova zmysle, ale aj "obetu chvály"⁴³, t.j. spoločné a verejné modlitby. On totiž denne vzdáva Bohu náležitú úctu žalmami, prosbami a spevmi, ktoré sú zväčša vyňaté zo Svätého písma, a tak plní svoju veľmi potrebnú povinnosť: orodovať za ľudstvo, ktoré je dnes v úzkostiach a viac ako predtým potrebuje Božiu pomoc. Kto by vedel povedať, koľko trestov oddiali od neverného ľudstva modlitba kňazov, a koľko a aké dobrodenia im vymáha a udeľuje?
Keď už súkromná modlitba sa teší takým veľkým a vznešeným prisľúbeniam⁴⁴, o koľko účinnejšia je tá, ktorá sa koná úradne v mene Cirkvi, milovanej nevesty Vykupiteľa! A kresťania, i keď v šťastí často zabúdajú na Boha, predsa si v hĺbke srdca zachovávajú dôveru v modlitbu, lebo cítia, že u Boha všetko vymôže. Preto sa vo všetkých životných okolnostiach, v osobných alebo spoločných trápeniach, utiekajú k modlitbe a prosia o ňu kňazov. Od modliaceho sa kňaza očakávajú každú útechu a posilu; k nemu prichádzajú ako pútnici v tomto pozemskom vyhnanstve, prosiac o pomoc nebies. Kňaz totiž "stojí medzi Bohom a ľudskou prirodzenosťou: z neba nám prináša Božie dary, do neba odnáša naše prosby a udobruje nás s rozhnevaným Pánom"⁴⁵.
Napokon sami nepriatelia Cirkvi, ako som spomenul, cítia, aká veľká je dôstojnosť a sila katolíckeho kňazstva - preto prvé a najsilnejšie útoky podnikajú vždy proti kňazom; dobre vedia, aké silné je spojivo medzi Cirkvou a jej kňazmi. Tí, čo dnes zúrivo napádajú kňazov, sú vlastne nepriateľmi samého Boha, a táto okolnosť len stupňuje česť a úctyhodnosť kňazstva.