II.
ČNOSTI A VZDELANIE KŇAZA

Čo si vyžaduje dôstojnosť kňazstva
Veľmi vznešená je teda, ctihodní bratia, kňazská dôstojnosť! Jej lesk nezatemnia z ľudskej krehkosti spáchané previnenia niektorých, i keby boli veľmi bolestné! Kvôli nim nesmieme zabudnúť na zásluhy toľkých kňazov, čo vynikali čnosťou, vzdelaním, náboženskou horlivosťou a skutočným mučeníctvom. Keď teda nehodnosť človeka nemá vplyv na platnosť jeho úradných výkonov, tým menej nehodnosť kňaza marí účinok sviatostí, ktoré čerpajú silu z presvätej krvi Ježiša Krista, a to nezávisle na svätosti vysluhovateľa. Prostriedky večnej spásy totiž pôsobia na dušu - aby som použil odborný termín - ex opere operato.
Je zrejmé, že takáto dôstojnosť si vyžaduje od tých, čo sú ňou vyznačení, pozdvihnutie duše, čistotu srdca a bezúhonnosť mravov, aká zodpovedá vznešenosti a svätosti kňazského úradu. Tento úrad, ako som spomenul, robí kňaza prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi, v mene a z rozkazu toho, ktorý je "jediný prostredník medzi Bohom a ľuďmi - človek Kristus Ježiš"⁴⁶.
Preto sa musí kňaz stále približovať k dokonalosti Toho, ktorého zastupuje a svätosťou života a bezúhonnosťou stať sa príjemnejším Bohu; lebo On väčšmi miluje a cení si čnosti než vôňu tymiánu a lesk svätýň. "Keďže sú (kňazi) prostredníkmi medzi Bohom a ľudom", hovorí sv. Tomáš, "musia sa skvieť čistotou svedomia pred Bohom a musia mať dobrú povesť medzi ľuďmi"⁴⁷.
Ale na druhej strane ak niekto spravuje a vysluhuje sväté veci, a pritom vedie pohoršujúci život, zneucťuje ich a dopúšťa sa svätokrádeže: "Kto nie je svätý, nemá spravovať sväté veci"⁴⁸.
Preto Boh už v Starom zákone rozkázal svojim kňazom a levitom: "Nech sú svätí, lebo i ja som svätý, ja Pán, ktorý ich posväcujem"⁴⁹. Aj múdry kráľ Šalamún v piesni pri posviacke chrámu vyprosuje u Boha svätosť pre Áronových synov: "Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti a tvoji svätí nech plesajú"⁵⁰. Preto, ctihodní bratia, "keď sa takáto spravodlivosť, svätosť a horlivosť vyžadovala od kňazov, ktorí" - ako hovorí sv. Róbert Bellarmin - "obetovali iba ovce a býky, a Boha ospevovali len pre pominuteľné veci; pýtam sa, čo sa žiada od kňazov, ktorí obetujú Božieho Baránka a vzdávajú vďaky za večné dobrodenia"⁵¹?
"Veľká je dôstojnosť predstavených" - hovorí sv. Laurentius Justinianus - "ale ešte väčšia je ich zodpovednosť: keďže stoja na najvznešenejšom mieste pred očami všetkých, patrí sa, aby stáli aj na vrchole čností pred očami Toho, ktorý všetko vidí; inak nebudú v popredí, aby získali zásluhy, ale skôr im to bude na záhubu"⁵².