|
Nezištnosť
Okrem lásky k čistote kňazi majú vynikať i v
odpútanosti od pozemských vecí. Dnes, keď sa vo svete
dá za peniaze všetko predať a všetko kúpiť,
musia kráčať slobodní od každého sebectva,
musia žiť v svätom opovrhovaní nízkym lakomstvom,
nesmú hľadať vlastný zisk, ale dobro duší,
nesmú pracovať pre svoju slávu, ale pre slávu
Božiu. Nemajú byť nájomníkmi, ktorí
pracujú za časnú odmenu, ani úradníkmi,
ktorí si síce svedomito plnia svoje povinnosti, ale myslia aj na
vlastný zisk a povýšenie. Nech sú dobrými
vojakmi Ježiša Krista, ktorí sa nemiešajú do
záležitostí všedného života, aby sa
páčili tomu, kto ich najal88. Nech sú
Božími služobníkmi a otcami duší. Nech pamätajú,
že ich namáhavé práce a starosti sa nedajú
vyvážiť a odmeniť pozemskými pokladmi a
ľudskými poctami. Nie je síce zakázané
prijímať to, čo potrebujú na primeranú
výživu a zaopatrenie, lebo podľa slov Apoštola
"tí, čo slúžia oltáru, majú z
oltára podiel..." A "tak nariadil aj Pán tým,
čo zvestujú evanjelium, aby žili z evanjelia"89;
avšak tí, čo sú povolaní k Pánovmu
podielu, ako to vyjadruje samo slovo "klerici", nech
neočakávajú inú odmenu, než tú,
ktorú Kristus prisľúbil svojim apoštolom: "Máte
hojnú odmenu v nebi"90. Beda kňazovi, ak
nepamätá na Božie prisľúbenia, ale je
"žiadostivý mrzkého zisku"91 a
pridá sa k ľuďom tohto sveta, na ktorých sa Cirkev
žaluje slovami Apoštola: "Všetci hľadajú
vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša
Krista"92. Takto by nielenže nezastával zverený
úrad, ale by upadol aj do opovrhnutia u veriacich, ktorí by
dozaista zbadali protiklad medzi jeho životom a učením
evanjelia, ktoré božský Majster tak jasne predložil, a
ktoré má kňaz svojim veriacim hlásať:
"Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza
ničia, a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si
zhromažďujte poklady"93. Keď uvážime,
že Judáš, jeden z Kristových apoštolov,
"jeden z dvanástich", ako smutne poznamenávajú
evanjelisti, pre nezriadenú túžbu po svetských
veciach upadol do záhuby, ľahko pochopíme, že tá
istá ziskuchtivosť priniesla Cirkvi po stáročia
toľko zla. Táto lakomosť, ktorú Svätý Duch
nazýva "koreňom všetkého zla"94,
môže človeka zviesť ku každému zločinu; i
keby to u kňaza nezašlo tak ďaleko, ak je nakazený touto
neresťou, vedome či nevedome sa pridáva k nepriateľom
Boha a Cirkvi a spolupracuje na ich zhubných plánoch. Naopak,
úprimná a pravá nezištnosť získava
kňazovi srdcia všetkých, a to tým väčšmi,
že s takýmto nezištným
zmýšľaním, vyvierajúcim z viery, býva
vždy spojený súcit so všetkými
nešťastnými a trpiacimi, ktorý robí kňaza
otcom ubiedených. Pamätajúc na slová Ježiša
Krista: "Čokoľvek ste urobili jednému z týchto
mojich najmenších bratov, mne ste to urobili"95, v
ubiedených si ctí a osobitnou láskou miluje samého
Spasiteľa.
|