Apoštolská horlivosť
Keď je katolícky kňaz takto oslobodený od obidvoch zväzkov, ktoré by ho mohli tesnejšie pripútavať k pozemským veciam, a to od puta vlastnej rodiny a od otroctva ziskuchtivosti, oveľa ľahšie vzplanie tým nebeským ohňom, čo vychádza z hĺbky Ježišovho srdca, ktorému nejde o nič iné, ako o to, aby zasiahol apoštolské duše a zapálil celú zem⁹⁶. Táto horlivosť za Božiu slávu a spásu duší má služobníka Cirkvi - ako čítame o Božskom Spasiteľovi vo Svätom písme⁹⁷ - úplne stravovať, aby zabudol na seba a na svoje záujmy a má mu byť vzpruhou, aby sa bezvýhradne odovzdal svojmu vznešenému poslaniu a vždy viac a viac sa usiloval lepšie a úplnejšie spĺňať povinnosti svojho poslania.
Môže kňaz uvažovať o pravdách evanjelia, môže počúvať ponosu svojho dobrého pastiera: "Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť"⁹⁸, môže hľadieť na "polia už biele na žatvu"⁹⁹ bez toho, že by nepocítil v sebe horúcu túžbu priviesť aj tieto blúdiace duše na pravú cestu a neponúkol by sa "Pánovi žatvy" za neúnavného robotníka? Môže sa pozerať na obrovské zástupy "sklesnuté ako ovce bez pastiera"¹⁰⁰ - a to nielen v ďalekých misijných zemiach, ale i na miestach a v krajinách, ktoré sú už dávno kresťanské - bez toho, že by v jeho duši nenašlo ozvenu spolucítenie, ktoré vždy tak veľmi hýbalo Božským Srdcom Pána Ježiša?¹⁰¹ Mohlo by sa to stať kňazovi, ktorý vie, že má na svojich perách slová života a že z jeho rúk vychádza dielo znovuzrodenia a spásy? Buď Bohu večná vďaka, že práve tento oheň apoštolskej horlivosti ako žiarivý lúč zdobí čelo katolíckeho kňazstva. S radostnou útechou vo svojom otcovskom srdci hľadím na ctihodných bratov a milovaných synov biskupov a kňazov. Vždy sú pripravení ako vybraný a vycvičený šík, hotoví nastúpiť na zavolanie vodcu Cirkvi na všetky fronty obrovského bojiska, aby tam zvádzali pokojný ale zato tvrdý boj pravdy proti bludu, boj svetla proti tme, boj Božieho kráľovstva proti kráľovstvu diabla.