Posvätné a svetské vedy
Preto kňaz, ctihodní bratia, má vzhľadom na svoje úlohy pokračovať vo vážnom a dôkladnom štúdiu teológie aj vtedy, keby bol mimoriadne zaneprázdnený prácami a starosťami svojho úradu. Má si vzdelanie, ktoré si priniesol zo seminára, každodenne obohacovať novými teologickými znalosťami, aby stále dokonalejšie zastával svoj úrad kazateľa a pastiera¹¹⁴. Kňaz má byť okrem toho zbehlý aj vo svetských vedách, ktoré sú spoločným majetkom vzdelancov dnešnej doby, aby tak svojmu vznešenému úradu získal úctu a u ľudu nadobudol dôveru a vážnosť, čo mu nepochybne pomôže v pastoračnej činnosti. Znamená to, že má byť v pravom slova zmysle moderný, ako je moderná aj katolícka Cirkev, ktorá v sebe zahŕňa všetky národy rôznych storočí a všetkým sa vie prispôsobiť; žehná všetky dobré podujatia a nielenže sa nebojí ani odvážnejšieho pokroku vedy - ak je naozaj pravou vedou - ale ho i napomáha. Katolícke kňazstvo vždy vynikalo v každom vednom odbore. Áno, boli časy, keď stálo na čele vedy, takže slovo "klerik" znamenalo toľko ako "učenec". A Cirkev nielenže strážila a zachovávala poklady antickej kultúry, ktoré by sa bez nej a bez jej kláštorov takmer celkom stratili, ale prostredníctvom svojich učencov dokázala, že každé ľudské poznanie môže slúžiť na osvetlenie a na obranu katolíckej viery. Túto pravdu sme i my sami len nedávno potvrdili, keď sme svätožiarou nebešťanov a hodnosťou cirkevného učiteľa ozdobili Alberta Nemeckého, ktorého si už jeho vrstovníci uctili prímením "Veľký" a "doctor universalis" a ktorého žiakom bol sám preslávny sv. Tomáš Akvinský.
Dnes, samozrejme, nemožno žiadať, aby kňazstvo viedlo vo všetkých vedných odboroch. Okruh vedy sa natoľko rozšíril, že ho žiaden jednotlivec nemôže obsiahnuť celý, tým menej byť vo všetkých jej odboroch vynikajúci. Pokladáme však za vhodné povzbudiť tých kňazov, ktorí cítia náklonnosť a osobitné nadanie na niektorý odbor vedy či umenia, aby sa mu venovali, ak sa to, pravda, zrovnáva s ich cirkevným povolaním. Keď sa tak robí v patričných medziach a pod vedením Cirkvi, slúži jej to na česť a na slávu Ježiša Krista, jej Hlavy. No ani ostatné kňazstvo nech sa neuspokojí s tým stavom znalostí, ktoré azda stačili v predošlých storočiach, ale nech sa vynasnaží o širšie a dôkladnejšie vzdelanie, ktoré by zodpovedalo výdobytkom modernej doby - v porovnaní s minulosťou spomeňme napr. vedecké výskumy.
Zaiste Boh, "ktorý sa hrá vo vesmíre"¹¹⁵, chce aj v našich časoch povolať na kňazskú hodnosť a prostredníctvom kňazov robiť divy svojho požehnania aj u takých, ktorým toto vedecké vzdelanie takmer úplne chýba. Robí tak preto, aby sme sa naučili väčšmi si ceniť svätosť ako vedu a aby sme nedôverovali väčšmi v ľudskú múdrosť ako v Božiu pomoc. Inými slovami: aby sa svet z času na čas mohol presvedčiť o pravdivosti tejto spasiteľnej náuky: "Čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych..., aby sa pred Bohom nik nevystatoval"¹¹⁶. Avšak podobne, ako v prirodzenom poriadku zázraky na krátky čas prerušujú pôsobenie prírodných zákonov, ale ich úplne nerušia, tak sú aj títo čnostní ľudia pravými živými zázrakmi, u ktorých svätosť nahradí a vyplní nedostatky, pričom sa ale vôbec neumenšuje potreba a pravdivosť zásad, ktoré som tu podčiarkol.
Najmä dnes treba kňazom veľmi zdôrazňovať potrebu čnosti a vedy, potrebu príkladného života a vzorného vzdelania, aby všade okolo seba šírili "Kristovu ľúbeznú vôňu"¹¹⁷; dnes, keď Katolícka akcia - čin, ktorý ma tak teší a oblažuje, lebo povzbudzuje duše k vrcholu dokonalosti - privádza laikov do častejšieho styku a k užšej spolupráci s kňazom, v ktorom chcú nájsť nielen svojho vodcu, ale na ktorého sa pozerajú ako na vzor kresťanského života a apoštolskej horlivosti.