Úloha biskupov
Hlavnú zodpovednosť má však vždy biskup, lebo podľa veľmi prísneho cirkevného predpisu "nesmie nikomu udeliť vyššie svätenia, ak o jeho kanonickej schopnosti nemá aspoň mravnú istotu; inak by nielen veľmi ťažko zhrešil, ale vystavil by sa nebezpečenstvu spoluúčasti na cudzích hriechoch"¹²³. Tento zákon nám pripomína radu, ktorú dal sv. Pavol Timotejovi: "Na nikoho prenáhlene nevkladaj ruky a nemaj účasť na cudzích hriechoch"¹²⁴. Môj predchodca sv. Lev Veľký hovorí: "Čo iné znamená prenáhlene vkladať ruky, ako udeliť kňazskú hodnosť nedozretým a nepreskúmaným; tým, ktorým chýbajú zásluhy poslušnosti a neosvedčili sa v cirkevnej disciplíne. A čo iné znamená mať spoluúčasť na cudzích hriechoch, ak nie to, že biskup, ktorý vysviaca, stáva sa takým, aký je ten, čo si nezaslúžil byť vysvätený"?¹²⁵ Aj sv. Ján Zlatoústy sa obracia na biskupa týmito slovami: "Aj ty ponesieš trest za minulé a budúce hriechy toho, ktorému si udelí kňazskú hodnosť"¹²⁶.
Tieto veľmi prísne slová, ctihodní bratia, znamenajú nesmierne ťažkú zodpovednosť. Zo strachu pred ňou veľký milánsky biskup sv. Karol Boromejský hovorieval: "Aj najmenšou nedbalosťou v týchto veciach môžem na seba uvaliť ťažkú vinu"¹²⁷. Konajme teda podľa spasiteľnej rady sv. Jána Zlatoústeho: "Nevkladaj ruky po prvej, po druhej, ani po tretej skúške, ale až po dlhej úvahe a dôkladnom skúmaní"¹²⁸. Toto sa vzťahuje predovšetkým na bezúhonnosť kandidáta kňazstva. Sv. biskup a učiteľ Cirkvi Alfonz Maria z Liguori píše: "Nestačí, že biskup nevie nič zlého o tom, ktorého chce vysvätiť, ale musí si byť istý, že je naozaj čnostný"¹²⁹. Nebojte sa toho, že sa budete zdať veľmi prísni, keď na základe svojho práva i svojej povinnosti, budete požadovať pozitívne dôkazy, podľa ktorých môžete uzatvárať, že kandidát je súci, alebo keď v pochybných prípadoch vysviacku odložíte. Dobre hovorí Sv. Gregor Veľký: "V lese rúbu stromy, ktoré sa hodia na stavbu, ale dokiaľ je ich drevo surové, nekladú na ne ťarchu budovy. Čakajú, kým neuschne, a stane sa tak veľmi dobre upotrebiteľným; a keby človek z neopatrnosti zaťažil surové drevo, čoskoro by sa pod ťarchou zlomilo"¹³⁰. Toto prirovnanie dobre objasňujú slová Anjelského učiteľa: "Vysviacka si vyžaduje svätosť... Preto jej bremeno treba položiť na steny, ktoré svätosť zbavila vlhkosti chýb"¹³¹. Ak sa teda svedomito zachovajú všetky cirkevné predpisy a ak sa všetci budú riadiť pravidlami, ktoré som o tomto predmete pred niekoľkými rokmi publikoval prostredníctvom Kongregácie pre sviatosti¹³², oslobodí sa svätá Cirkev od mnohých sĺz a veriaci od mnohých pohoršení. Obraciam sa aj na najvyšších rehoľných predstavených, vážne ich napomínam a žiadam, aby vychovávali svojich bohoslovcov nielen podľa predpisov, ktoré som vyniesol o ich výchove¹³³ a o výchove svetských kňazov, ale aj podľa všeobecne platných smerníc o výchove kňazstva, ktoré podávam v tomto dokumente, lebo biskup prv, než vysvätí mladých rehoľníkov, vyžiada si mienku ich predstavených.